Malachov

Počiatky baníctva a hutníctva (výroby) ortuti (Hg) sa spájajú s rokom 1390. Z tohto roku sa našiel v banskobystrickej mestskej knihe záznam, podľa ktorého „...Peter Kysser bol vymazaný zo zoznamu občanov mesta Banská Bystrica, preto že svojou nedbanlivosťou zapríčinil smrť svojich robotníkov v bani na ortuť.“ Dá sa reálne predpokladať, že tento rok nebol počiatočným v ťažbe ortuti v tomto priestore. Je možné, že stará metóda získania ortuti, „živého striebra“, pôsobením ohňa na rumelku (cinabarit) mohla byť využívaná už omnoho skôr. Po otvorení ložiska v Idrii (1580), na priamy príkaz Dvornej komory vo Viedni došlo k zastaveniu prevádzky baní v Malachove.

Podľa Budkoviča (1968) výroba ortuti na Ortútoch (dnes kat. územie Badína) spôsobom „kondenzáciou hore“ v hlinených nádobách Agricolovho typu, prebiehala až do roku 1780. Ťažba sa obnovila v roku 1785, avšak bez výraznejšieho úspechu. Podnikanie skončilo v roku 1802. Od roku 1780 – 1800 sa zavádzal druhý spôsob výroby v retortách (K. Hereld zaviedol i železné retorty a z Banskej Štiavnice žiadal aj sklenené) s ohnutým hrdlom, pre odvádzanie ortuťových pár na kondenzáciu studenou vodou. V priebehu prvej polovice 19. storočia ťažba celkom ustala. Prieskumné práce boli obnovené v roku 1955 - 1957, systematicky od roku 1965. Zabezpečili sa nimi ekonomicky významné zásoby. Poslednou aktívnou lokalitou v tomto priestore bola Veľká studňa (územne, okrem Malachova, aj kataster Radvane), kde sa ťažila rumelka z paleogénnych pieskovcov a karbonátov v rokoch 1985 - 1990.