Železničná trať Zvolen – Vrútky

Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou Uhorskej severnej železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky (prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), ktorá bola uvedená do prevádzky 12. augusta 1872. Úvahy o prepojení Zvolena s Košicko-bohumínskou železnicou cez Ružomberok alebo Harmanec sa nerealizovali kvôli vysokým nákladom. Napokon bol vybratý variant vedúci cez Kremnicu.

Úsek medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zaradený medzi trate II. triedy a sprevádzkovaný 3. septembra 1873. Spojenie B. Bystrice s Turcom bolo na dlhé roky neaktuálne. K realizácii prepojenia tratí, vedúcich Pohroním a Turcom, sa pristúpilo až v medzivojnovom období, kedy sa začala budovať tzv. stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry resp. Trenčína cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami.

V roku 1931 bola uvedená do prevádzky železničná trať Handlová – Horná Štubňa, spájajúca regióny Ponitrie a Turiec, a v roku 1936 trať Červená Skala – Margecany, ktorá sa napájala na trať Žilina – Košice. Po ukončení týchto úsekov sa v roku 1936 začala výstavba posledného úseku Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorá mala prepojiť už existujúce trate.

V roku 2012 bola v úseku Banská Bystrica - Turčianske Teplice pozastavená osobná doprava a čiastočne nahradená zrýchlenými vlakmi. Zastavovanie vlakov bolo zrušené v staniciach Kostiviarska (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka), Uľanka (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka + vlečka do Harmaneckých papierní), zastávka Harmanec, zastávka Dolný Harmanec, Harmanec jaskyňa (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka) a Čremošné (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka). Jediná stanica, v ktorej doteraz zastavujú aj Zr vlaky, je Horná Štubňa obec. Od roku 2016 sa na tejto trati kategória Zrýchlených vlakov zmenila na kategóriu Regional expresov (Rex).

V októbri 2016 prebehli opravy koľajového lôžka na úseku Zvolen - Banská Bystrica, ako aj oprava priecestí, ktoré sa nachádzajú medzi železničnou stanicou Sliač-kúpele a Vlkanová, Vlkanová–Radvaň.[1]

Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou mal mať dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Počet tunelov i dĺžka sa počas výstavby zmenila pre zložité geologické podmienky. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m..

Náročná horská trať na styku Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na stavbe pracovalo až do 12 339 pracovníkov (máj 1938) a tak už 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená.

Koncom 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina viaduktov a mostov a po ich oprave bola premávka obnovená 17. marca 1946.

Elektrifikácia

Trať 170 je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.[2] Zmluva so stavebným dodávateľom, Sdružení Zvolen – Banská Bystrica, zloženého z firiem ŽS Brno a.s., BETAMONT s.r.o., ELTRA s.r.o., bola podpísaná 9. novembra 2004. Stavebné práce sa začali už 25. novembra toho roku.[2]

Dnes už nevyužívaná (od roku 2012) železničná zastávka Dolný Harmanec so staničnou budovou

Podľa stanoviska investora, Železníc Slovenskej republiky, „má stavba význam [z hľadiska rozvoja regiónu] najmä vzhľadom na zvýšenie výkonnosti železničnej trate pri súčasnom znížení škodlivých vplyvov z dopravy (zníženie škodlivých emisií a hluku), skrátení času prepravy (odstránením potrebných preprahov rušňov vo Zvolene) a vytvorením podmienok pre ďalšie investície – priamo v železničnej doprave (elektrifikácia nadväzných tratí) resp. nepriamo v priemysle (vznik nových výrobných závodov vďaka zlepšenej dopravnej infraštruktúre).“[2] Počas elektrifikácie bol vybudovaný aj nový most cez rieku Hron, zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia, silnoprúdové rozvody a iné stavby.[2]

Harmanecký tunel I. pohľad na bystrické zhlavie

Celková dĺžka elektrifikácie bola 25,125 km. Konečné náklady na projekt dosiahli takmer 38 miliónov €. Náklady boli hradené Európskym spoločenstvom a štátnym rozpočtom SR.[2]

Základom dopravy v úseku Vrútky – Banská Bystrica sú rýchliky (Ostrava –) Žilina – Banská Bystrica (– Zvolen), premávajúce prevažne v dvojhodinovom intervale. V úseku Vrútky – Turčianske Teplice sú doplnené zastávkovými osobnými vlakmi, ktoré vykonávajú obsluhu zastávok v obciach Turčianskej kotliny a pokračujú do stanice v Hornej Štubni. Osobné vlaky v úseku Turčianske Teplice — Banská Bystrica boli zrušené v roku 2012 kvôli ich nízkej obsadenosti, zapríčinenej aj prechodom riedko obývanou oblasťou[3] a veľkou vzdialenosťou železničných staníc od obydlí. V úseku Banská Bystrica – Zvolen je obsluha tvorená rýchlikmi Banská Bystrica – Bratislava a zastávkovými osobnými vlakmi.

Dnes taktiež nevyužívaná železničná zastávka Harmanec

V septembri 2015 bolo oznámené, že štát vyhlásil verejné obstarávanie na spoje Banská Bystrica - Bratislava. Predpokladá sa, že by sa malo vysúťažiť 1,5 mil vlakových kilometrov ročne. Záujem o súťaž zatiaľ oficiálne prejavil RegioJet[4][5], o tendri uvažuje Leo Express[5], zaujíma sa Arriva, dcérska spoločnosť Deutsche Bahn[5], uvažuje sa o ďalších spoločnostiach: České dráhy[4], britský National Express[4] ako aj súčasný prepravca Železničná spoločnosť Slovensko.[4] Tento dopravca najazdí na uvedenej trati 1,2 miliónov kilometrov. Do zmeny grafikonu v roku 2015 jazdil priamo len jeden pár rýchlikov, na ostatné spoje bolo nutné presadať vo Zvolene. Podľa nového grafikonu od decembra 2015 jazdí 8 párov priamych rýchlikov z Bratislavy až do Banskej Bystrice.[5] Súťaž bola vyhlásená v novembri 2015 a jej víťaz by mal získať až desaťročný monopol na dopravu medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.[6]

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Zvolen – Vrútky

• ŽSR cestovné poriadky podľa trate

• www.vlaky.net