Ružomberok

Mestom preteká rieka Váh, do ktorého sa v katastrálnom území mesta vlieva z ľavej strany rieka Revúca, z pravej potok Likavka. Obe spomínané rieky odvodňujú menšie toky z pohorí Veľká Fatra a Chočské vrchy. Najznámejšími prítokmi Váhu sú Hrabovský potok, ktorý preteká nádržou Hrabovo a Čutkovský potok pretekajúci nádržou Čutkovo. Okrem nich pritekajú do intravilánu Ružomberka menšie horské bystrinky, ktoré sa strácajú v podzemnom systéme mesta. Ide najmä o toky v južnej časti mesta, v oblasti Podsuchej ústia do Revúcej sprava Vyšný Matejkov a Matejkovský potok, v oblasti Jazierca sa z tej istej strany vlieva Trlenský potok.

Vodná nádrž Hrabovo

Vodná nádrž Čutkovo

Na katastrálnom území mesta Ružomberok sa nachádzajú dve väčšie vodné plochy. Sú to vodné nádrže Hrabovo a Čutkovo, ktoré ležia na juhozápadnom okraji mesta. Ide o umelo vytvorené vodné diela, ktoré mali slúžiť ako zásobáreň vody pre bavlnárske závody, s ktorými sú prepojené systémom potrubí. Rozloha oboch nádrží je malá, cca do 1,5 ha. Obe nádrže sú napájané horskými bystrinami z pohoria Veľká Fatra. V súčasnosti sa vodné diela využívajú na rekreačné účely najmä v lete.

Okrem vodohospodárskeho a rekreačného významu sú obe nádrže domovom mnohých živočíchov.

Najpočetnejšími živočíchmi sú žaby, ale bohaté je aj rybie spoločenstvo. Ide o pstruha potočného, kapra obyčajného, ostrieža obyčajného a lieňa sliznatého. Významný je aj výskyt raka bahenného a raka riečneho.

Už pred dvetisíc rokmi bolo územie dnešného Ružomberka a jeho okolia osídlené – boli tu objavené dve menšie praveké opevnené sídla púchovskej kultúry. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej osady, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. V 13. storočí tu medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta. Historici predpokladajú, že terajšie Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg, ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Tie boli udelené mestu v roku 1318 z poverenia magistra Donča, zvolenského župana. V roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady mestu potvrdil. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili tzv. ulice mesta – Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Rozvoj mesta sa zastavil v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu. Štatút poddaného mestečka neprial rozvoju mesta, ale napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke soľných ciest, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum.[4]

K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice, začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy (Ružomberský účastinársky úverový spolok (1879) a Ľudová banka). V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska.

Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (Biely Potok). Z týchto tradícii došlo k vzniku nového závodu Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 k vzniku ďalšieho závodu, ktorý časom dostal meno Supra. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postupne stala najväčšou v Uhorsku. Okrem spomínaného veľkého priemyslu pôsobilo v meste mnoho stredných a menších podnikov.[5]

Počtom obyvateľov bol Ružomberok v prvých dekádach 20. storočia najväčším slovenským mestom.[6] Bol centrom slovenského politického diania, formovali sa tu viaceré slovenské politické strany. Vo svetových mediách rezonovala udalosť v Černovej, pri ktorej zahynuli po streľbe žandárov 15 nevinní civilisti. V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka, pochádzal popredný politik medzivojnového obdobia Karol Sidor, z blízkej Liskovej pochádzal Vavro Šrobár. V meste sa rozvíjali mnohé individuálne aj kolektívne športy, podobne kultúrny život. Medzi zaujímavosti patrí, že v Ružomberku sa odohralo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie (v dome Petra Makovického, st.) a pôsobili to najstaršie stále slovenské kino Apollo.[7] Po nástupe komunistického režimu mesto postupne strácalo svoj význam a v porovnaní s viacerými okolitými mestami stagnoval jeho rozvoj. Mesto stratilo nadlho sídlo okresu, ktorým sa stal Liptovský Mikuláš, tu sú aj korene určitej nevraživosti medzi liptovskými mestami.

Historická budova mestského úradu

Podhora, najstaršia ulica v Ružomberku

Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok pozostáva z 25 poslancov.
KDH – 9
Nezávislí poslanci – 8 (z toho 4 z klubu Ružomberok bez korupcie /RBK/)
SMER-SD – 5
KDS – 1 – člen RBK
OKS – 1 – člen RBK
SDKÚ-SaS – 1

Poslanci na návrh primátora Igora Čombora mestskú radu zrušili.[10]

Národnosť: 91,2% Slováci, 0,6% Rómovia, 0,6% Česi, 0,8% iní, 6,8% nezistená

Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania – 69,4%, evanjelického je 4,7% a 25,9% tvorí ostatné náboženstvá (Grékokatolíci, Baptisti, pravoslávni, Svedkovia Jehovovi…) a ďalší. Zamestnanosť dosahuje 88,2%.

• Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prelomu 13.-14. storočia.[11] Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Ladislava, išlo o jednoloďovú stavbu s pravouhlo ukončeným presbytériom. Okolo roku 1445 bol kostol fortifikovaný v obrane pred jiskrovcami a bratríkmi. K zásadnej gotickej prestavbe došlo okolo roku 1500, kedy vzniklo polygonálne presbytérium, pravdepodobne s nástennými maľbami. V tomto období bolo zmenené patrocínium na sv. Ondreja. Po požiari v roku 1583 bol kostol nanovo zaklenutý. V rokoch 1611 až 1709 bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol kostol barokovo upravený. Kostol bol radikálne prestavaný v duchu neorománskeho štýlu v rokoch 1902 – 1903, kedy stratil podstatnú časť svojho stredovekého charakteru. Interiér kostola má výmaľbu od Jozefa Hanulu. Po roku 1940 bol upravovaný v súvislosti s pripomienkou Andreja Hlinku. Nachádzajú sa tu vitráže od Ľudovíta Fullu. Zo stredovekého zariadenia sa dochovala kamenná gotická krstiteľnica zo začiatku 16. storočia.[12] Kostol má polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. Fasáda s priebežným pásovaním je členená opornými piliermi. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1806. Vznikol ako súčasť piaristického kláštora. V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu.[13] Priečelie kostola je členené rizalitom z ktorého vyrastá veža. Po stranách sa nachádzajú niky so sochami sv. Jána Nepomuckého a Jozefa Kalazanského od sochára Alexandra Belopotockého. Fasáda kostola je členená pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Ondreja
• 
• 
• 
• 
  Kostol Povýšenia sv. Kríža

• Evanjelický kostol, trojloďová modernistická stavba s prvkami rondokubizmu s transeptom, pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1926.[14] Autorom kostola je architekt Ján Burjan. V interiéri sa nachádza oltár s obrazom P. M. Bohúňa Kristus žehnajúci kalich, ktorý pochádza zo staršej modlitebne z roku 1873. Fasády kostola sú členené lizénami a výraznou korunnou rímsou. Portál je riešený ako edikula s polostĺpmi a trojuholníkovým štítom. Veža má ihlancovú helmicu.

• Synagóga, trojloďová neorománska stavba z roku 1880. Staviteľom synagógy bol Juraj Lukáč. Od roku 1945 bola využívaná ako sklad bavlnárskych závodov. Z pôvodného zariadenia sa zachoval Aron ha-kodeš.[15] Fasáde dominujú dva rizality. Je členená lizénami a výrazným oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené, na prízemí s profilovanou suprafenestrou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Synagóga
• 

• Mestský dom, radnica, dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím a nárožnou vežou z rokov 1895 – 1898. Upravovaný bol v roku 1936.[16] Fasáde radnice dominuje stredný rizalit a kruhová nárožná veža. Parter je členený pásovaním, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány. Na poschodí sú okná dekorované trojuholníkovými štítmi s tympanónmi alebo nadokennými rímsami. Korunná rímsa rizalitu je dekorovaná girlandami.

• Piaristický kláštor, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1888 – 1889. Stojí na mieste starej piaristickej školy z roku 1735.[17] Stavbe dominuje stredný rizalit členený lizénami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V tympanóne sa nachádza vročenie a erb Ružomberka. Parter je dekorovaný horizontálnym pásovaním.

• 
  Mestský dom
• 
• 
• 
  Piaristický kláštor

• Kaštieľ sv. Žofie, komplex budov z rôznych období, ide o najstaršiu stavbu v meste. Stavba patrila pánom Likavského hradu, nachádzala sa na výhodnom strategickom mieste. Jadro stavby je gotická budova z obdobia rokov 1397 – 1399. Výrazne bol upravovaný renesančne v období okolo roku 1577. Ďalším rozšírením prešiel v roku 1629. V 19. storočí sa tu vystriedalo viacero využití, úrad, väznica, kasáreň, sklad či byty.[18] V nedávnej dobe bola stavba ťažko poškodená prístavbou obchodného domu, ktorou stratila časť svojich pamiatkových hodnôt.

• Vlkolínec, súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné najčastejšie troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou s podlomenicou z prelomu 19. a 20. storočia.[19] Štít býva niekedy ukončený kuklou. Doskové štíty domu majú malé otvory, dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne tesaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou vápennou farbou. Centrálnu časť domu tvorí vstupný pitvor s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (humná, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu. Tento jedinečne dochovaný komplex ľudovej architektúry je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.

Mostová ulica v noci

V meste od roku 2010 pôsobí Ružomberské divadlo RosaThea, ktoré funguje pri Občianskom združení RosArt a venuje sa inscenovaniu súčasnej drámy. Divadlo nemá stálu scénu. Taktiež Kultúrny dom Andreja Hlinku pravidelne organizuje divadelné predstavenia divadelných súborov z iných miest Slovenska.

Kino Kultúra v Kultúrnom dome Andreja Hlinku je jedným z najlepšie vybavených kín na Slovensku, v ktorom sa premietajú filmové premiéry s ozvučením dolby surround. Bolo prvým na Slovensku, v ktorom nainštalovali technológiu D-Cinema 3D s okuliarmi typu Xpan. V Ružomberku bolo uvedené do prevádzky jedno najstarších a prvé stále kino na Slovensku – Apollo, ktoré bolo otvorené v roku 1912. V súčasnosti už nefunguje, aj keď budova sa zachovala.

Liptovské múzeum

V Ružomberku sa nachádza Liptovské múzeum , v ktorom sa nachádza stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom). V meste je tiež jediné skautské múzeum na Slovensku.

Taktiež sa tu nachádza Galéria Ľudovíta Fullu, ktorá vznikla ako výsledok darovacej zmluvy medzi maliarom Ľudovítom Fullom a štátom, zastupovaným Slovenskou národnou galériou. Fulla daroval štátu svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, reprezentujúcich jeden zo základných pilierov moderného slovenského umenia, a štát sa zaviazal postaviť pre zbierku galériu s ateliérom a bytom. Stavba sa začala realizovať v roku 1965 podľa návrhu Martina Kusého (projekt inžinier Hatala) a verejnosti ju sprístupnili 2. júla v roku 1969 spolu so zbierkou obrazov, ktoré sa stali súčasťou stálej expozície. Maliar v galérii žil takmer až do svojej smrti v roku 1980. V galérii sa konajú pravidelne výstavy a od roku 2013 aj cyklus komorných koncertov Hudba u Fullu[20], na ktorom špička slovenského interpretačného umenia uviedla diela významných slovenských skladateľov Vladimíra Godára, Petra Machajdíka, Ilju Zeljenku a ďalších.

Galéria Ľudovíta Fullu

Park na Námestí Š. Hýroša

Na území mesta sa nachádza veľa zelene, v podobe stromovej výsadby a menších parčíkov, ktoré sa nachádzajú najmä v centrálnej časti mesta. Tam sa nachádzajú aj dva najväčšie mestské parky. Sú to Alej na Námestí Andreja Hlinku a park na Námestí Š. Hýroša.

Alej na Námestí A. Hlinku je historický, ale aj prírodný unikát. Nachádza sa v historickom centre mesta. Ružomberčania ho zvyknú volať Rýnok. Jeho jedinečnosť spočíva v desiatkach stromov, ktoré sú vyše sto rokov staré. Ide predovšetkým o pagaštany konské a lipy malolisté. Naprieč parkom, ktorý má dĺžku cca 120 m vedie vydláždený chodník, ktorý je lemovaný lavičkami na posedenie. Na konci parku sa nachádza Mariánsky stĺp, ktorý je osadený v kvetinovej záhradke. Celý park je chránenou prírodnou pamiatkou.

Park na Námestí Š. Hýroša bol nedávno zrekonštruovaný a prebudovaný na oddychový areál. Okrem pohodlných lavičiek na sedenie, nechýbajú ani hojdačky. Celému parku dominuje fontána, ktorá sa nachádza v centre parku a okolo ktorej je na zemi vyobrazený erb mesta. Park je pokrytý zámkovou dlažbou a nechýba ani štýlová kvetinová výzdoba.

V meste sa každoročne v septembri konajú Dni Andreja Hlinku. Vyhlásenie futbalovej ankety Jedenástka roka sa koná tradične v Ružomberku už niekoľko rokov. V meste sa tiež koná každoročne v júni dvojdňový jarmok a tradičné ondrejské trhy.

Pohľad na južnú a východnú časť Ružomberka

Ružomberok je známy predovšetkým jeho krásnym hornatým okolím, ktoré je často vyhľadávané aj viac náročnými turistami a horolezcami. Mesto sa nachádza v blízkosti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, ktoré umožňujú ľahké a stredne ťažké túry.

Súčasťou Ružomberka je tiež Vlkolínec, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predstavuje unikátnu pamiatkovú a ľudovú rezerváciu.

Ružomberok je známy pôsobením Andreja Hlinku v období pred druhou svetovou vojnou. Veľmi obľúbenými sú prechádzky po historickom centre Ružomberka, a to po uliciach Mostová a Podhora a po Námestí Andreja Hlinku, ktorého súčasťou je aj Mauzóleum Andreja Hlinku, Kostol sv. Ondreja a historická budova mestského úradu.

Iba pár kilometrov od Ružomberka sa nachádza známe lyžiarkske stredisko Skipark Ružomberok, známe tiež pod menom Malinô brdo. V okolí mesta sa nachádzajú mnohé menšie lyžiarske strediská, ktoré sú vyhľadávané predovšetkým domácou klientelou.

V meste sa nachádza krytá mestská plaváreň. Neďaleko Ružomberka je obec Lúčky. Je to kúpeľná dedinka v Chočských vrchoch. 12 kilometrov na východ od Ružomberka je však oveľa väčšmi vyhľadávané termálne kúpalisko Thermal park Bešeňová v obci Bešeňová, ktoré má celoročnú prevádzku a patrí medzi najkvalitnejšie a najnavštevovanejšie na Slovensku. Medzi menej populárne patrí splav Váhu, ktorý je na vlastné nebezpečenstvo možný až po vodnú nádrž v obci Krpeľany v martinskom okrese.

Mondi SCP

Mesto je na Slovensku známe predovšetkým svojím priemyselným zameraním. Nachádza, alebo v minulosti sa tu nachádzal hlavne papierenský, textilný, drevo-spracujúci priemysel a fungovala tu tiež fabrika na výrobu tehál.

V meste na nachádza celulózo-papierenská fabrika patriaca do medzinárodnej skupiny Mondi s názvom Mondi SCP, ktorá zamestnáva okolo 1500 zamestnancov a je tak najväčším zamestnávateľom v Ružomberku a ružomberskom okrese. Fabrika tiež bola hlavným sponzorom mestského futbalového klubu MFK Ružomberok.

Autobusy na MHD a prímestskú dopravu

Ružomberok bol tiež známy významným postavením textilného priemyslu, ktorý bol zastúpený už skrachovanou fabrikou Texicom, predtým BZVIL – Bavlnárske závody Vladimíra Iljiča Lenina, ktorá počas svojej najúspešnejšej éry zamestnávala viac ako 5000 zamestnancov a jej výrobky boli známe v celej bývalej Východnej Európe a Sovietskom zväze.

Mesto Ružomberok sa stalo obchodným a hlavne nákupným centrom, keď v priebehu niekoľkých rokov boli v meste vybudované supermarkety Jednota, Billa, Hypernova, Kaufland, Lidl, Tesco a obchodné centrum Stop.Shop.

Mestská autobusová doprava pozostáva v súčasnosti z 5 základných liniek a 1 minibusovej, ktoré prevádzkuje dopravca ARRIVA Liorbus. V minulosti do roku 2004 premávalo v Ružomberku 10 liniek.

Linka č. 2 na ulici Do Baničného

Existujúce linky MAD Ružomberok:

• MAD 1: Černová,otočka – Klačno, stred – Mestský úrad – Baničné,kostol – Roveň,Kaufland – Železničná stanica – Černová,otočka
• MAD 2: Černová,otočka – Želičná stanica – Roveň,Kaufland – Baničné,kostol – Mestský úrad – Klačno, str. – Černová,otočka (ako linka MAD 1, ale v opačnom smere)
• MAD 3: Kľačno, otočka- Katolícka univerzita – Železničná stanica – Plavisko, Billa – Baničné,otočka (I.Houdeka) – Kalvária
• MAD 4: Črnová,otočka – Kľačno, stred – Železničná stanica – Roveň,Kaufland – Biely Potok, Kovostav – Podsuchá
• MAD 5: Hrboltová,Mlynská – Rybárpole, základná škola – Železničná stanica – Supra, horná vrátnica
• MAD 100 Citybus: Železničná stanica – Vlkolínec (minibus)

Od 1. januára 2021 bude prevádzkovateľom MHD v Ružomberku rakúska firma Blaguss. Doprava bude prevádzkovaná na taktovom princípe a s viacerými prestupnými bodmi, hlavné budú železničná stanica, katolícka univerzita a Baničné; doplnkové. mestský úrad a železničná stanica Rybárpole. Zavedené bude časové cestovné, niektoré zastávky zmenia polohu a názov.[21]

• MŠ Bystrická Cesta
• MŠ Za dráhou
• MŠ Riadok
• MŠ Bernoláka
• MŠ Moyzesa
• MŠ Hrabovská cesta
• MŠ Biely Potok
• MŠ Černová
• MŠ Hrboltová
• MŠ Klačno

• ZŠ Biely Potok
• ZŠ Klačno
• ZŠ Sládkovičova
• ZŠ Dončova
• ZŠ Bystrická cesta
• ZŠ Černová
• ZŠ Zarevúca 18
• ZŠ sv. Vincenta
• Súkromná ZŠ
• Základná umelecká škola

• Gymnázium
• Gymnázium sv. Andreja
• Obchodná akadémia
• Škola úžitkového výtvarníctva
• Stredná odborná škola polytechnická
• Spojená škola obchodu a služieb
  

  Budova Rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku
• Odborné učilište
• SZŠ M. T. Schererovej
• Súkromná škola podnikania
• Súkromné osemročné gymnázium

• Katolícka univerzita – okrem rektorátu univerzity má v meste svoje sídlo Filozofická fakulta, Pedagogická faktulta a Fakulta zdravotníctva.[22]
• Trenčianska univerzita – Katedra priemyselného dizajnu v Ružomberku – Fakulty priemyselných technológií v Púchove
• Žilinská univerzita – detašované pracovisko Fakulty riadenia a informatiky

• Futbal reprezentuje v posledných rokoch veľmi úspešný a divácky obľúbený MFK Ružomberok. V sezóne 2005/2006 získal titul majstra Slovenska a víťazstvo v Slovenskom pohári.
• Basketbal reprezentuje najúspešnejší ženský basketbalový klub na Slovensku MBK Ružomberok, ktorý získal 2 víťazstvá v Európskej lige po sebe ako jediný v Česku a na Slovensku a 14 republikových titulov v rade.
• V meste vznikol aj florbalový klub Dukla Ružomberok, ktorý hrá druhú najvyššiu slovenskú mužskú ligu-M2 Stred. Už dlhoročná je tradícia organizovania okresnej florbalovej ligy, o ktorú sa stará ďalší florbalový klub Meteníci Likavka v spoluprái s CVČ Elán.
• Ružomberok hrá aj druhú hokejovú ligu slovenska
• V minulosti sa v Ružomberku hrávali aj ďalšie kolektívne športy. Mužský basketbal v Ružomberku bol v päťdesiatych rokoch 20. storočia obľúbený. V meste hrali známi bratia Lukášikovci, ktorí neskôr po uprednostnení ženského basketbalu odišli do Svitu.
• Tradícia volejbalu v meste začala už v roku 1927, kedy študenti gymnázia pod vedením profesora J. Sladkého vytvorili obávané mužstvo.

Štadión MFK Ružomberok

• V meste sa tiež nachádza zimný štadión Stana Mikitu s kapacitou 3200 miest. Ľadový hokej sa začal v Ružomberku hrať po roku 1930, ale výraznejšie úspechy nedosiahol v minulosti, ani v prítomnosti.
• Po roku 1918 sa v meste hrala aj hádzaná. Kluby fungovali pri vtedajších futbalových oddieloch Viktória a Makkabea. Už v roku 1920 hosťovala v Ružomberku Moravská Slávia a v roku 1921 slávna ŠK Židenice. Makkabea Ružomberok bola v tom období pokladaná za najlepšie ženské hádzanárske družstvo na Slovensku a hladko porážala ostatné slovenské kluby. Tradícia hádzanej v meste neskôr zanikla.
• Populárne bývali kolky, medzi 11 mestami na Slovensku, kde sa v roku 1921 tento šport pestoval vynikal Ružomberok svojimi výbornými dráhami. Zaniknuté kolkárne sa nachádzali u Fullov, Kostolných, Drahurádov, Križkov, v Rybárpoli, v kláštornej a farskej záhrade.

• Ďalším rozšíreným športom je tenis, prvý tenisový turnaj s odohral ešte v roku 1929, TK Ružomberok má aj majsterku Slovenska do 18 rokov za rok 2009 Viktóriu Maľovú. V meste sa nachádza celkovo 13 tenisových kurtov.
• Peknú tradíciu v meste má stolný tenis, mužstvo mužov aj žien je účastníkom slovenskej extraligy. Od roku 1987 má mesto stolnotenisovú halu. Ústrednou postavou je agilný funkcionár a nadšenec Marián Bystričan.
• V meste sa pestovala aj ľahká a ťažká atletika, vrátane boxu. V Ružomberku sa narodil aj nestor slovenskej ľahkej atletiky Prof. Ján Hajdóczy. V meste pôsobil ako tréner boxu Hugo Longauer, ktorý ešte ako aktívny hráč v roku 1929 získal titul majstra Talianska v ľahkej váhe.
• V meste pôsobí aj Klub slovenských turistov, v minulosti Klub československých turistov (v čase najväčšej slávy mal viac ako 400 členov) a JAMES.
• V Ružomberku sa v medzivojnovom období pestoval aj šerm, ktorý začal prekvitať príchodom niekoľkonásobného majstra Maďarska Šalamona, na Podhore fungovala známa šermiarska škola. V roku 1934 sa v Ružomberku konali majstrovstvá Slovenska.
• Lyžiarske športy sa v Ružomberku začali rozvíjať už za Rakúsko-Uhorska. Lyžovalo sa na kalvárii a pri Kuskovej vile. V roku 1927 vznikol oddiel TJ Sokol a v tom istom roku sa konali prvé preteky pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
• V tridsiatych rokoch sa v meste rozšírili aj vodné športy. Kajakársky oddiel mal k dispozícii 40 lodí a zúčastňoval sa viacerých súťaží. Oddiel zanikol po tragédii manželov Svobodovcov z Rybárpoľa, ktorí sa utopili v rozvodnenom Váhu pri Liptovskom Hrádku.
• V minulosti mali svoje miesto aj skoky na lyžiach. V Ružomberku a okolí sa nachádzali až tri skokanské mostíky (2 zimné, 1 letný), z ktorých dnes nie je v prevádzke ani jeden.

Andrej Hlinka Černová

• Dr. Igor Beniač (1881 – 1958) – politik a právnik
• Mons. Andrej Hlinka (1864 – 1938) – politik, národovec, katolícky kňaz
• Fedor Houdek (1864 – 1938) – podnikateľ, národohospodár a politik
• Ladislav Holdoš (1911 – 1988) – slovenský politik, bývalý davista, interbrigadista v Španielsku, disident
• Andrej Hrnčiar (1973) – divadelný herec a primátor Martina
• Vladimír Makovický (1862 – 1944) – bankár, podnikateľ a politik
• JUDr. Karol Mederly (1887 – 1949) – verejný činiteľ a politik
• prof. Dr. Jozef Rydlo (1948) – poslanec NR SR
• Karol Sidor (1901 – 1953) – novinár a politik
• Bernard Jaško (1923 – 1951) – obeť komunistického režimu
• Vavro Šrobár (1867 – 1950) – lekár, pedagóg, publicista, spisovateľ, národovec

Herec Peter Lorre

• Patrik Šefranko (1988) – rapper
• Milan Adamčiak (1946 – 2017) – hudobný skladateľ, muzikológ a výtvarník, zkladateľ súboru Transmusic comp.
• Igor Adamec (1964) – herec a moderátor
• Bohuslav Anderle (1913) – bábkoherec
• Miroslav Bartoš (1949) – básnik a maliar
• Emo Bohúň (1899 – 1959) – novinár a spisovateľ
• Ján Burjan (1886 – 1945) – architekt a politik, signatár Martinskej deklarácie
• Vojtech Donner (1901 – 1945) – architekt, autor prvého projektovaného sirotinca na Slovensku [24]
• Marcel Dúbravec (1948 – 2006) – akademický maliar
• Ľudovít Fulla (1902 – 1980) – maliar, grafik, ilustrátor a scénograf
• Zuzana Homolová, vl. m. Dobromila Baloghová (1948) – speváčka
• Ladislav Hrušovský (1973) – divadelný a filmový herec
• Pavol Juráš (1982) – divadelný a operný režisér, scénograf, režisér Plesu v opeře v Prahe (2013 – 2015)
• Joachim Kalinka (1601 – 1678) – básnik a autor náboženskej literatúry
• Jozef Karika (1978) – spisovateľ
• Leo Kestenberg (1882 – 1962) – politik, klavirista, hudobný pedagóg
• Fedor Klimáček (1913 – 1975) – maliar, grafik, ilustrátor, pedagóg
• Alexander Križka (1903) – spisovateľ, pedagóg, režisér a dramaturg
• Pavol Krška (1949) – hudobný skladateľ a pedagóg, autor komornej, symfonickej a vokálnej hudby
• Boris Kudlička (1972) – medzinárodne známy scénograf
• Anton Lauček (1950) – súčasný slovenský spisovateľ, vysokoškolský pedagóg
• Peter Lorre (1904 – 1964) – známy hollywoodsky herec
• Peter Marcin (1966) – herec a zabávač
• Ladislav Paška (1923) – spisovateľ a publicista
• Vlasta Průchová (1926 – 2006) – jazzová speváčka
• Jaroslav Rezník (1942) – spisovateľ, básnik, bývalý predseda Spolku slovenských spisovateľov
• Elo Romančík (1922) – herec
• Karol Salva (1849 – 1930) – spisovateľ a vydavateľ
• Štefan Šlachta (1939) – architekt
• Anton Šulík (1931 – 1999) – herec
• Silvia Šuvadová (1973) – herečka
• Blaho Uhlár (1951) – zakladateľ divadla Stoka
• Ján Zimmer (1926 – 1993) – hudobný skladateľ
• Viktor Mydlo (1895 – 1978) – sochár

• Prof. Ján Hajdóczy zakľadatel ľahkej atletiky na Slovenku a riediteľ vysokoškolského internátu v BA (zomrel 1950)

Alena Kánová, 2005

• Iveta Bieliková – československá a slovenská reprezentantka v basketbale žien, olympionička (OH Barcelona 1992, v drese ČSFR)
• Ján Chebeň – úspešný československý reprezentant v atletike, disciplínach behu na 50 m, 100 m, 200 m, 4X100 m, účastník halových majstrovstiev Európy v rokoch (1975,1976,1977,1978,1979), držiteľ československých rekordov v šprinte, spoludržiteľ európskeho rekordu v behu na 50 m časom 5,5 sek. a sedemnásobný majster ČSSR v rokoch 1974 – 1979.
• Mgr. Dušan Galis – bývalý futbalový hráč a bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie; teraz poslanec NR SR
• Viliam Hýravý (1962) – bývalý futbalista a reprezentant ČSFR, dnes futbalový fukcionár
• JUDr. Alena Kánová – držiteľka zlatej medaily v stolnom tenise z letných paralympijských hier Sydney 2000
• Dušan a Boris Lukašíkovci – československí basketbaloví reprezentanti a úspešní olympionici (OH Rím 1960 v drese ČSSR)
• Dárius Rusnák – československý hokejový reprezentant, olympionik (ZOH Sarajevo 1984)
• Viktor Tegelhoff (1918 – 1991) – úspešný československý futbalista a tréner
• Doc. Dr. Jozef Vengloš (1936) – československý futbalový tréner, majster Európy 1976, predseda Únie trénerov UEFA, niekoľkonásobný tréner výberu sveta na exhibíciách, úznávaná svetová futbalová kapacita

• Juraj Bárta (1923 – 2005) – archeológ, speleoarcheológ, vedecký pracovník
• Koloman Belopotocký (1845 – 1914) – vojenský biskup (Oradea), prepošt, pedagóg
• Jozef Budaváry (1843 – 1905) – pedagóg a spisovateľ
• Vojtech Budinský-Krička (1903 – 1993) – archeológ a profesor
• Anton Bugan (1906 – 1993) – vysokoškolský profesor mechaniky, spoluzakladateľ SAV a SVŠT (jej prvý volený rektor).
• Aubin Eyraud (1885) – inžinier, profesor matematiky na Oxforde
• Jozef Felix (1913 – 1977) – prekladateľ, literárny kritik a historik, vysokoškolský pedagóg, docent románskej literatúry na Univerzite Komenského
• Juraj Hensel (1908 – 1986) – zakladateľ slovenskej balneológie, zakladatež a prednosta Fyziatrickej kliniky v Bratislave, Výskumného ústavu fyziatrie, balneológie a klimatológie
• Štefan Nikolaj Hýroš (1813 – 1888) – rímskokatolícky kňaz, historik, spoluzakladateľ Matice slovenskej
• Vendelín Javorka (1882 – 1966) – rímskokatolícky kňaz, slovenský misionár
• Jan Lichardus (1939 – 2004) – svetoznámy prehistorik
• Dr. Dušan Makovický (1866 – 1921) – osobný lekár veľkého ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane
• František Karol Palma (1735 – 1787) – univerzitný profesor, priekopník heraldiky v Rakúsko-Uhorsku
• Jaroslav Rezník (1966) – generálny riaditeľ TASR, bývalý ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu
• Dr. Ferdinand Stark (1900 – 1930) je objaviteľom tzv. Starkovej mikrovlnej spektrometrie a Starkovho efektu. Bol prvým asistentom Alberta Einsteina.