Povrazník (obec)

Geologický substrát riešeného územia je veľmi pestrý. Údolie Hrona vypĺňajú piesčité štrky. Severná časť územia je tvorená pestrou mozaikou karbonátových sedimentov (vápencov a dolomitov) s lokálnym výskytom krasových javov. Miešajú sa tieto s ysokometamorfovanými bridlicami (svory, ruly, magmatity) so štrkovito-piesčitými sedimentami a hlbinnými magmatitami na severnom vrchole v Nízkych Tatrách. Južná časť má podobnú mozaiku karbonátových aj metamorfovaných hornín doplnených vulkanickými sedimentami – tufitmi a pyroklastickými magmatitmi – tufmi na južnom cípe územia.

V súčasnosti je Povrazník známy medzi mineralógmi výskytom nádherných drevných opálov. Tie vznikli počas vulkanickej činnosti blízkej sopky Poľany. Počas výbuchu Poľana zasypala svoje široké okolie hrubou vrstvou sopečného popola. V okolí Povrazníka bol takto zasypaný les. Popol nebol taký horúci, aby stromy zhoreli, ale uvoľnené chemické látky postupne nasiakli do dreva a premenili ho na drevný opál. Zachovala sa tak štruktúra dreva aj s letokruhmi a vyrastajúcimi konármi.

Dnes je sopečný popol spevnený na tuf. Je drobivý a dá sa ľahko rozmrviť. Keď takýto tuf vyryžujeme, zostane nám na tanieri krásny červený šlich tvorený množstvom drobných granátov. S troškou šťastia môžeme nájsť kúsky veľké až tri až štyri milimetre. Tie sú však často rozbité.

Reliéf riešenej oblasti je, podobne ako tomu bolo pri geologických pomeroch, veľmi pestrý. Reliéf je fluviálne rezaný (modelovaný tečúcou vodou), ktorá vytvorila hlboké úvalinové doliny potokov v tvare písmena V, ktoré sú dobre zreteľné najmä v severnej časti územia. Mikroregión sa rozprestiera na území šiestich geomorfologických celkov. Stredom sa tiahne Horehronské podolie a Zvolenská kotlina. Smerom na sever sa rozprestierajú Nízke Tatry a Starohorské vrchy. Južnú časť zaberajú Veporské vrchy, Zvolenská kotlina a Poľana.

Riešené územie spadá do povodia Hrona, ktorý preteká mikroregiónom v smere V – Z. Zo severnej časti do neho priteká: Bukovec, Sopotnica, Borovský potok, Vážna, Moštenický s Uhliarskym potokom. Z južnej strany Hron napájajú Brusnianka, do ktorej sa vlievajú: Čierna dolina, Peklo a Muráň. Cez Ľubietovú preteká Hutná, do ktorej sa vlievajú Slobodný potok a Vôdka. Západným cípom územia preteká potok Driekyňa. V území sa nenachádza žiadna vodná plocha, ale nachádza sa tu veľké množstvo prameňov termálnych, minerálnych aj obyčajných. Z nich najznámejšie sú: brusnianske a moštenické minerálne pramene.

Stredom územia v okolí rieky Hron sa tiahne kotlinová klíma mierne chladná až chladná. Smerom na sever a juh s narastajúcou nadmorskou výškou prechádza klíma do horskej chladnej, postupne studenej až veľmi studenej na vrcholoch Nízkych Tatier. Priemerná ročná teplota vzduchu je od −9 °C v januári do 16,5 °C v júli v závislosti od nadmorskej výšky. Priemerné ročné zrážky sú od 600 do 2 130 mm na hrebeňoch pohorí. Priemerná oblačnosť je okolo 62 %. Počet jasných dní je približne 46,3 a počet zamračených dní asi 126,8. Počet dní so snehovou pokrývkou a rýchlosť vetra opäť, tak ako teplota vzduchu a zrážky, výrazne kolíšu v závislosti od nadmorskej výšky.

Na území obce prevládajú najmä kambizeme, rendziny a podzoly. Dominujú tu kambizeme nenasýtené aj nasýtené, striedavo s rendzinami, podzolmi a kambizemami oglejenými. Z pôdnych druhov sa tu vyskytujú pôdy piesočnato-hlinité a hlinité. Skeletnatosť pôdy narastá s nadmorskou výškou od rieky Hron.

Podľa mapy pôvodnej vegetácie je aj rastlinstvo pestrou mozaikou lesa. Údolím Hrona sa pôvodne tiahol jelšovo-brestový lužný les, z ktorého dnes ostal len pás v podobe brehového porastu okolo rieky. V území dominujú bukové lesy, ktoré sa podľa zloženia pôdy delia na vápnomilné bukové a borovicové lesy na vápencoch a dolomitoch a kyslomilné bukové horské lesy na nekarbonitických horninách. Smerom s rastúcou nadmorskou výškou ustupuje buk smrekovým a jedľovým lesom a tie zase kosodrevine a trávnatým spoločenstvám na vrcholoch Nízkych Tatier. Mnohé plochy lesa najmä na prístupnejších menej sklonitých svahoch sú dnes odlesnené a premenené na pasienky, lúky a miestami ornú pôdu.

Výskyt živočíchov je viazaný na jednotlivé rastlinné spoločenstvá. Nájdeme tu jeleňa, srnu, diviaka, jazveca, líšku, kunu, medveďa, vlka, hlucháňa, tetrova, jastraba obyčajného, kaňu lesnú, volavku, bociana bieleho, sokola pustovku, kukučku, ďatľa, sojku, užovku obyčajnú a hladkú, jaštericu hnedú a zelenú, salamandru škvrnitú, skokana zeleného a iné druhy zvierat. V potokoch sú pstruhy obyčajné, dúhové, hlavátky, lipne. Na pasienkoch a lúkach sa vyskytujú mnohé (aj vzácne) druhy hmyzu.

Z hľadiska ochrany prírody ide o veľmi významné územie s množstvom chránených území, čo svedčí o zachovalosti a bohatosti miestnej prírody. Podľa Národného zoznamu chránených vtáčích území, ktorý bol schválený vládou SR dňa 09. 07. 2003 a spolu s národným zoznamom navrhovaných ÚEV bol 27. 04. 2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu na posúdenie. Na území mikroregiónu RENTAR sa nachádzajú dve chránené vtáčie územia. Sú to CHVÚ Nízke Tatry a CHVÚ Poľana. Národný zoznam území európskeho významu bol schválený vládou SR dňa 17.03. 2004 a spolu s národným zoznamom navrhovaných CHVÚ bol 27. 04. 2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu. Následne vydalo MŽP SR 14.7.2004 Výnos č. 3/2004-5.1, ktorým sa zoznam navrhovaných ÚEV vydal s účinnosťou od 01. 08. 2004 (č.450/2004 Z. z.). Týmto sa považujú podľa zákona NR SR č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny navrhované územia európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným MŽP SR za chránené so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname. V záujmovom území mikroregiónu RENTAR sa nachádzajú dve územia zaradené do zoznamu území európskeho významu.

Na vývoj počtu obyvateľov obce priamo nadväzuje aj prirodzený pohyb obyvateľstva, charakterizovaný hrubou mierou živorodenosti a úmrtnosti. Vzájomná bilancia narodených a zomrelých vzhľadom na stredný stav obyvateľstva obce sa potom odzrkadľuje prostredníctvom hrubej miery prirodzeného prírastku, resp. úbytku obyvateľstva. Tá má v posledných rokoch stabilný charakter prirodzeného úbytku obyvateľstva.V súvislosti s celkovým migračným pohybom obyvateľstva, ktorý charakterizuje imigrácia (prisťahovaní) do obce a emigrácia (vysťahovaní) z nej môžeme povedať, že obec Povrazník je migračne stabilizovaná, nakoľko v poslednom období nebola zaznamenaná žiadna výraznejšia migračná oscilácia. Ak sa v niektorom roku aj vyskytol migračný úbytok či prírastok, išlo prevažne len o ojedinelú rodinu či dve, ktoré sa do obce prisťahovali. O čosi zaujímavejšia je krátkodobá migrácia obyvateľov obce do zamestnania a škôl, ktorá je najmarkantnejšia v rámci okresu Banská Bystrica, do ktorého obec administratívne spadá. Najčastejším miestom odchodu sú susedné obce Ľubietová a Slovenská Ľupča, kde sú sústredené priemyselné podniky poskytujúce pracovné príležitosti aj obyvateľom obce Povrazník. Nadpolovičná väčšina všetkých odchádzajúcich však smeruje do neďalekej Banskej Bystrice.

Z hľadiska religióznej štruktúry je obec Povrazník relatívne veľmi homogénna. Z poznatkov získaných pri sčítaniach v rokoch 1991 a 2001 je zrejmé, že prevažujúca časť obyvateľstva sa hlási k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Druhou najvýznamnejšou zložkou náboženskej štruktúry je rímskokatolícke vierovyznanie. V porovnaním s minulosťou je nutné upozorniť na fakt, že položky ako sú bez vyznania, nezistené a ostatné náboženské vierovyznania sú v poslednom sčítaní radikálne oslabené. Z hľadiska národnostnej štruktúry sa 100 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti.

Hlavným zamestnávateľom mikroregiónu je Kovovýroba Ľubietová, drevárske podniky, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a služby – hlavne kúpele Brusno.

• Súbor ľudových zrubových a murovaných domov, trojpriestorové domy so šindľovými, valšovými aj sedlovými strechami. Domy boli zväčša napojené aj na hospodárske časti stavieb. Predné obytné časti boli poväčšine mazané a maľované na bielo, takýchto domov sa v dedine ešte zopár zachovalo. Medzi dvormi sa rozprestierajú spoločné uzavreté dvory s vysokými vyrezávanými bránami. Niektoré z murovaných domov sú orientované širšou stranou k ulici a disponujú širokým krytým podbráním. Dom číslo 59 je pamiatkovo chránený.[4]
• Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou. Spodná časť znonice je dekorovaná nárožným kvádrovaním. Rezonančný otvor zvonice s okenicou je lemovaný profilovanou šambránou.

Spoločenské aktivity:

• Deň obce – stretnutie rodákov – usporadúva sa každý rok v letných mesiacoch (naposledy v roku 2013)
• Ples
• Majáles
• Jánska vatra
• Stavanie májov
• Vianočný trh

Kluby, spolky a združené spoločenské aktivity, ktoré pôsobia v obci:

• Dobrovoľný hasičský zbor
• Neformálne aktivity obnovy ľudovej kultúry a tradícií

• Neďaleko obce sa nachádza geografický stred Slovenska – vrch Hrb pri Ľubietovskom Vepri
• Výskyt opálov. V okolí obce Povrazník sa drevné opály vyskytujú na viacerých miestach, zvyčajne však v hĺbke 1 – 3 m

S Povrazníkom sa spája aj niekoľko zaujímavých povestí. Hneď prvá hovorí o tom, ako Povrazník vznikol. Najstarší obyvateľ požiadal Ľubietovú o kúsok zeme, kde by sa usadil. Ľubietovskí páni boli šetrní a tak mu sľúbili, že mu dajú pozemok, ktorý obíde jedna volská koža. Tento pán však nebol žiadny hlupák. Kožu rozrezal na tenké prúžky, s ktorými obišiel dostatočne veľký pozemok, kde sa mohol usadiť a začať pliesť povrazy.

Ďalšie povesti sa spájajú s protitureckými vojnami. Dedina leží pod Jaseňovým vrchom. V západnej časti sa nachádza vulkanická jaskyňa, v ktorej sa vraj pred Turkami ukrýval nejaký Ďurík. Podľa neho sa táto jaskyňa volá Ďuríkova diera. Popri lúke, na ktorej sa zvyklo stanovať počas súťaže v ryžovaní zlata, tečie potôčik. Pri prameni tohto potoka je vraj zakopaný Turek aj s koňom. Kopec nad potokom sa volá Oprečná, kde sa obrancovia „opreli“ s Turkami, za Oprečnou je ešte Strelnica, odkiaľ na Turkov strieľali a Súdenica, kde súdili zajatých Turkov. Asi najmladšia povesť je spojená s malým zvonom z miestnej zvonice. Vraj ho povraznícki furmani našli v piesku na brehu Hrona. Nikto nevie,odkiaľ sa tam zobral, ale všetci vedia celkom isto, že jeho zvonenie zaháňa od Povrazníka všetko nešťastie.

Nakoľko sú tieto povesti pravdivé, sa môžu presvedčiť všetci návštevníci, ktorí prídu hľadať šťastie na súťaž v ryžovaní zlata, skúsia nájsť nejaký drevný opál alebo sa len tak chcú poprechádzať po nádhernom okolí a lesoch v lete bohatých na hríby.

• Gejza Slameň (* 1906 – † 1974), herec