Karol Kuzmány

• otec: Ján Kuzmány, literárne činný evanjelický farár
• matka: Zuzana rod. Prievidzká
• syn: Karol Ladislav Kuzmány, Pavol Michal Kuzmány, Peter Ján Kuzmány
• dcéra: Ľudmila (1839-63), manželka Jána Jesenského[1], Hermína[2], Flóra[3][4]
• manželka: Karolína Zuzana rod. Kellnerová

Hrob Karola Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine

Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a v Gemeri (1817 – 1822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónay v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal filozofické názory Heglove a odmietal kantovskú filozofiu.

Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (1829 – 1830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V 1830 – 1832 evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Ona mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, 1860 patentálny superintendant, sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku.

Napísal tiež v nemeckom jazyku odborné práce o cirkevnom práve. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.

Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

• 1834 – Hrání fantazie, cyklus 13 sonetov, ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu
• 1835 – Modlitby
• 1835 – Pod okýnkem, baladická báseň
• 1835 – Píseň prostonárodnjá, báseň
• 1836 – Běla, epos
• 1838 – Lučatinská víla, balada
• 1838 – Evanjelický funebrál
• 1840 – Život dra Martina Luthera
• 1842 – Zpěvník, je jedným z tvorcov tejto zbierky náboženských piesní (prispel 94 piesňami)
• 1845 – Katechyzmus evanjelický
• 1848/1849 – Kto za pravdu horí
• 1856/1860 – Praktische Theologie der evangel. Kirche augsb. Und helvet. Conf., trojzväzkové dielo univerzitných prednášok
• 1863 – O pohanstve a křestu slovenskeho národa

• Zlatá medaila pruského kráľa za vedu a umenie (1856)
• čestný mešťan mesta Martin (1863)[5]

Pozoruhodná je Kuzmányho vlastenecká poézia, z ktorej báseň Sláva šľachetným je známa ako národná hymnická pieseň Kto za pravdu horí.

V rámci cyklu Dejiny kresťanstva vznikol v Slovenskej televízii v roku 2001 dokumentárny film o Karolovi Kuzmánym (scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko).[6]

• hrob rodiny K. Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine
• pamätná tabuľa na rodnom dome v Brezne (od L. Majerského 1926) a na dome, v ktorom žil v Banskej Bystrici (1927)
• portrét (olej, 1870) a rukopisná pozostalosť v LAMS
• busta od F. Štefunka (1971)

• Slovenský biografický slovník

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Karol Kuzmány
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Karol Kuzmány
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Kuzmány

• Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Brezne; záznam číslo 99; pokrstený ako Carolus Kuszmányi
• Plné texty diel K. Kuzmányho
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.