Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)

Tento plánovaný úsek s dĺžkou 42,1 km predstavuje trasu prepojenia diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R1. Začiatok úseku je na diaľnici D4 pri obci Most pri Bratislave a koniec na rýchlostnej ceste R1 v križovatke Sereď-západ. Trasa vedie prevažne rovinatým územím. Bola spracovaná technická štúdia a štúdia realizovateľnosti. Začiatok výstavby je v roku 2018 v zmysle plánov výstavby NDS a.s. určený až po roku 2040.

Obchvat Nitry

Úsek tvorí tzv. "Južný obchvat krajského mesta Nitra", ktorý však výraznejšie neodľahčil dopravnú situáciu v meste. Jeho dĺžka je 12 km, stavba sa uskutočnila od augusta 2010 do októbra 2011. Podľa plánov z roku 2006 mali byť náklady na výstavbu 17 056 894,38 € (513 856 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti[8]. Súčasťou úseku je aj privádzač Selenec, ktorý bude vytvorený odbočkou z I65. Na úseku sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka. Privádzač je však hudbou budúcnosti ak sa vôbec niekedy zrealizuje nakoľko bol "hodený" mestu na riešenie. Na "obchvate" navyše chýba minimálne EXIT Agrokomplex. EXIT Cabajská vedie neďalekej donedávna pokojnej vilovej štvrti a smeruje tranzit do centra a na Nové Zámky cez mestské časti Horné a Dolné Krškany.

Úsek R1 s dĺžkou 12,589 km bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Plánované náklady z roku 2007 boli 196 971 054,90 € (5 933 950 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti[9]. Na úseku sa nachádza 12 mostov, 2 mimoúrovňové križovania, investícia si vyžiada, preloženie najmä ciest II. a III. triedy, miestnych komunikácií a poľných ciest.

Úsek s dĺžkou 18,967 km, ktorý spája Nitru a Beladice, bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 275 084 378,94 € (8 287 192 000 Sk)[10]. Na úseku bude 18 mostov, dve mimoúrovňové križovania a stredisko správy a údržby rýchlostných ciest. Investícia si vyžiada preloženie inžinierskych sietí, ciest I. a III. triedy.

14,31 km dlhý úsek bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011, napája na R1 Zlaté Moravce. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 96 193 387,77 € (4 897 922 000 Sk)[11] pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti. Nachádza sa tu 20 mostov, dve mimoúrovňové križovatky, obojstranné odpočívadlo Tekovské Nemce. V rámci investície boli preložené cestné komunikácie.

Za celý troj-úsek Nitra – Tekovské Nemce štát zaplatil spoločnosti Granvia okrem samotnej výstavby na údržbu cesty 130 miliónov €. Za 30 rokov tak celkovo zaplatí za viac než 46 kilometrový úsek takmer 4 miliardy €.[3] Otvorenie celého projektu pritom meškalo o mesiac, miesto v septembri sa otváral v októbri. Spoločnosť Granvia totiž nestihla odovzdať všetky dokumenty, napríklad požiarnej ochrany. Medzi koncesionárom (spoločnosťou Granvia) a rezortom dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) nastali spory aj po otvorení. Ministerstvu sa nemali pozdávať sumy, ktoré Granvia vyžadovala.[3]

Výstavba križovatky R1 a R3 pri Šášovskom Podhradí v roku 2009

Obchvat Novej Bane je tvorený 5,28 km dlhým úsekom R1, ktorý je v prevádzke od roku 2003. Staviteľom úseku bol Doprastav, a.s. Súčasťou úseku je aj neskôr budované Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Nová Baňa, ktorého výstavba sa začala v septembri 2012 a celá stavba bola odovzdaná do užívania 11. novembra 2014.

Tento úsek R1 končí tesne pred Žarnovicou, pokračovaním bude obchvat Žarnovice. Dĺžka úseku je 9,955 km, v prevádzke je od októbra 2006. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 73 579 394,31 € (2 216 652 833 Sk)[12]. Zhotoviteľom úseku bola firma Doprastav, a.s. a Strabag, a.s. Úsek je konštruovaný pre navrhovanú maximálnu rýchlosť 100km/h. Na úseku sa nachádza 7 mostov, odpočívadlo Voznica s parkoviskom.

Výjazd Hronská Dúbrava

Tento úsek tvoriaci obchvat Žarnovice bol budovaný v dvoch etapách. Prvá s dĺžkou 9,675 km bola budovaná v rokoch 2008 – 2010, nachádza sa tu 11 mostov a dve mimoúrovňové križovatky. Druhá etapa dlhá bola budovaná v rozmedzí rokov 2008 – 2011, jej dĺžka je 8,372 km. Na úseku sa nachádza 10 mostov a jedna mimoúrovňová križovatka.

Obchvat Banskej Bystrice v júni 2011.

Tento úsek s dĺžkou 2,855 km nahradil nevyhovujúcu cestu I. triedy v okolí Zvolena. Zhotoviteľom stavby bol Doprastav, a.s., výstavba prebehla v rokoch 2001 – 2006.

V júni 2014 NDS zrušila dva výjazdy z R1 do Banskej Bystrice vo smere na Zvolen. Po zrušení výjazdu na Radvanskú ulicu sa do Radvane bude dať dostať z križovatky o 700 metrov ďalej. Výjazd na Zvolenskú cestu pri Kremničke bol tiež zrušený. Jeho alternatívou je výjazd na Zvolenskú cestu pri hypermarkete Tesco.[13] V novembri 2017 bola v procese územného konania križovatka Kremnička. Protihluková stena v dĺžke 5,02 km bola v štádiu štátnej expertízy.[14]

Severný obchvat Banskej Bystrice je zatiaľ posledný postavený úsek R1 smerom na Ružomberok, ktorý zároveň slúži ako severný obchvat Banskej Bystrice. Výstavba sa začala v roku 2009 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 27. júla 2012.[15] Úsek je dlhý 5,140 km[16]

Úvahy o pokračovaní R1 cez masív Nízkych Tatier smerom na Ružomberok existujú už niekoľko rokov. Jedným z hlavných problémov realizácie sú finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť na projekt vyčlenené. V lete 2012 štát cenu odhadol na 1,6 miliardy €.[3] Diskusia sa vedie aj o spôsobe realizácie stavby. Hovorca ministra dopravy sa v júni 2012 vyjadril: "PPP sa vylúčiť nedá, ale zas je ešte veľmi skoro povedať, že to pôjde cez PPP."[3] Podľa informácií z augusta 2012 sa s pokračovaním R1 smerom na Ružomberok nepočítalo, keďže projektová príprava nebola tak ďaleko, aby sa na stavbu mohli využiť prostriedky eurofondov na roky 2007 až 2013. O spôsobe financovania sa ešte nerozhodlo, ministerstvo dopravy však počíta s čerpaním eurofondov.[17] V roku 2014 si NDS objednala novú štúdiu realizovateľnosti. Po zverejnení výsledkov štúdie v júni 2016 sa ráta so štrnástimi kilometrami tunelov. Najdlhší Tunel Hradište by mal merať osem kilometrov.

V marci 2017 bola založená mestami na trase Trstená – Ružomberok – B. Bystrica – Zvolen – Krupina – Šahy "Iniciatíva stredné Slovensko" podporujúca dostavbu rýchlostnej cesty R1, oravských úsekov R3, a tiež chýbajúcich úsekov R2 v smere na Lučenec.

V júni 2017 bol stav úsekov takýto[18]:

• Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, 8,10 km, tender projektu DSP 2018
• Slovenská Ľupča - Korytnica, 14,90 km, proces dokumentácie pre územné rozhodnutie
• Korytnica - Liptovská Osada, 11,50 km, proces EIA
• Liptovská Osada - Ružomberok, Juh, 9,51 km, proces EIA
• Ružomberok, Juh - Križovatka I/18, 2,73 km, tender projektu DÚR a DSP 2018
• Križovatka I/18 - Križovatka D1, 4,60 km, proces EIA

V novembri 2017 bol úsek Banská Bystrica - Slovenská Ľupča vo fáze príprave pre stavebné povolenie, úseky Ružomberok, Juh - Križovatka I/18 a Križovatka I/18 - Križovatka D1 v procese dokumentácie pre územné rozhodnutie. Ostatné úseky boli v rovnakej fáze.[14]

V októbri 2020 bol medializovaný zámer vykonať s Útvarom hodnota za peniaze štúdiu o prepojenia R1 s D1. Medzi možnosťami je prepojenie po navrhovanej trase R1 (opísanej vyššie) alebo trasou R3 cez Martin. Vedením R1 cez Národný park Nízke Tatry a Národný park Veľká Fatra by mohlo mať vážnejšie ekologické dopady ako využitie trasy R3. Nevýhodou spojenia po osi D1 – Martin – Turčianske Teplice – Kremnica – R1 je predpokladaná nižšia používanosť. Výhodou je menší zásah do prírody a menej nákladnejších tunelov. Náklady vedenia R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka sú odhadované na 1,8 miliardy eur. Analytik Ján Kovalčík navrhol aj tretiu variantu: prepojenie Banskej Bystrice s Martinom. Štúdia by mala byť realizovaná v roku 2021.[19]