Malachovské skalky

Malachovské skalky sa nachádzajú na rozhraní Zvolenskej kotliny a Kremnických vrchov,[3] medzi Malachovom na západnej strane a Radvaňou (lokalita Stupy zo severu a Pršianska terasa z juhu a východu),[4] približne 3,1 km juhozápadne vzdušnou čiarou od Námestia SNP.[5] Chránené územie je v nadmorskej výške približne 460 m n. m.[3]

Rozloha rezervácie je 35 923 m², ochranné pásmo nie je stanovené. Ochranný stupeň je číslo 4. Pamiatka bola vyhlásená v roku 1990 Okresným národným výborom v Banskej Bystrici a v roku 2013 Vyhláškou okresného úradu Banská Bystrica č. 1/2013 zo 4. decembra 2013, s účinnosťou od 1. januára 2014.[1] Účelom je ochrana „jednej z najsevernejších lokalít rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry v rámci biotopov európskeho významu: Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte, Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty, Nížinné a podhorské kosné lúky a Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou.“.[1] Chránený areál spravuje Štátna ochrana prírody stredisko CHKO Poľana. Malachovské skalky nie sú súčasťou VCHÚ.[1]

Podľa Juraja Galvánka sa na geologickej stavbe lokality podieľajú „horniny druhohorných súvrství, predovšetkým stredno triasové dolomity a vápence, ktoré sa do nášho priestoru dostali presunmi pri vzniku Karpát. Vďaka veľkým tlakom boli rozpukané a sieť pukliniek vytvorila cestičky pre kremité roztoky, z ktorých sa vyzrážali kremité minerály, pôvodne opál, ktorý sa postupne menil na kryštalickú formu chalcedón a kremeň. Toto postupné prekremenenie (silicifikácia) nahrádzalo aj dolomity a vápence.“[6]

Chránený areál sa nachádza blízko intravilánu a aj preto sa tu, podľa riaditeľky CHKO Poľana Vladimíry Fabriciusovej, nachádzali „skládky pneumatík, prostredie narúšali bezdomovci a terénni motorkári“.[2] Problémy spôsobilo aj spásanie oblasti, výsadba nepôvodnej borovice čiernej či nedobré nakladanie s pozemkami v okolí.[2]

Na brehu Malachovského potoka pod skalkami sa v rokoch 1633 až 1925 vyrábal pušný prach. Lokalitu si všimol už Dionýz Štúr počas svojho geologického mapovania v roku 1866.[6]

Lokalita Pršianska terasa, v tesnej blízkosti chráneného areálu, bola určená na rozvoj ešte pred rokom 1989. K stretu záujmov staviteľov a ochranárov sa schyľovalo priblížením výstavby k areálu.[3] Podľa vlastníkov nehnuteľností v blízkosti Malachovských skaliek predmet ochrany zanikol. Podali preto podnet na zrušenie ochrany. Ochranárske združenia ani riaditeľka CHKO Poľana s návrhom nesúhlasili, podľa nich predmet ochrany nezanikol. V roku 2013 Obvodný úrad životného prostredia oznámil zmenšenie územia chráneného areálu. Výmera, ktorá bola ustanovená v roku 2002 sa tak v roku 2013 opäť zmenila, z 11,6 ha na 4,5 ha. Prednosta Jozef Gajdoš to označil za kompromis: „Absolvovali sme niekoľko neľahkých rokovaní so všetkými zainteresovanými stranami a súčasné riešenie preto považujem za kompromis“.[2]

Ku chránenému areálu je možný prístup zo severu, z miestnej časti Stupy, po prekonaní mostíka cez Malachovský potok je na vrchol od zastávky MHD asi 15 minút. Z opačnej strany je prístup od zastavaného územia Pršianskej terasy.[6]

Združenie Malachovská dolina plánovalo v chránenom areáli vybudovať náučný chodník. Tento plán malo aj CHKO Poľana.[2]

Názov sa používa aj pre lokalizovanie ponuky stavieb[7] či názov rekreačnej oblasti.[8] Názov Malachovské skalky má aj občianske združenie.[9]

• Chránený areál Malachovské skalky
• Poloha na turistickej mape