Stredoslovenské múzeum

Thurzov dom

Spoločenskovedná expozícia je umiestnená v jednom z najkrajších a najcharakteristickejších domov historického jadra mesta na Námestí SNP.

Thurzov dom patrí k významným architektonickým pamiatkam Banskej Bystrice. Je súčasťou hlavného námestia a historického jadra mesta, ktoré bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Meštianske domy sú situované na dlhých, úzkych parcelách so stupňovitým radením, rešpektujúcim stredovekú skladbu mestského pôdorysu so šošovkovitým hlavným námestím. Výstavba murovaných domov sa realizovala najmä po požiari v roku 1500, ktorý zničil všetky stavby z dreva. Jej rozvoj súvisel so vzrastajúcou banskou ťažbou. Kým v gotike a renesancii boli domy ukončené vysokými atikami, v období baroka a klasicizmu sa menil ráz architektúry a prefasádovaním budov boli dostavané ďalšie podlažia.

Významné historické postavenie si Thurzov dom vyslúžil v spojení s osobnosťou Jána Thurza (1437 – 1508), betlanovského rodáka a krakovského podnikateľa. V rokoch 1495 – 1548 tu sídlila Turzovsko-fuggerovská spoločnosť a modernizácia objektu súvisela s obchodnými aktivitami podnikateľa. Thurzo nechal objekt prebudovať v neskorogotickom slohu. Prestavbu realizoval majster Oswald (1557) v duchu renesancie. V prvej polovici 17. storočia upravil niekoľko klenieb majster Mušľa. Do neskorogotickej prestavby patria fragmenty kamenných portálov, klenba prejazdu, drevený trámový strop a zelená sieň s valenou klenbou s nástennou výmaľbou. Renesančná fasáda má výraznú atiku a sgrafitovú výzdobu. Traduje sa, že pôvodný Thurzov dom bol jednoposchodový, na prvom poschodí bola veľká sieň s troma oknami do ulice. Na sieň bola smerom do dvora napojená obytná miestnosť, ktorá mala pod stropom kosoštvorcovým dymový otvor.

Po odchode thurzovskej spoločnosti (1548) patril dom obchodníkovi Jurajovi Ritscherovi a v roku 1564 ho kúpil Ján Preuss, radný a správca špitála. Údaje o možných stavebných úpravách sa nezachovali. Veľkorysú adaptáciu uskutočnil okolo roku 1580 jeden z najbohatších obyvateľov mesta, obchodník Samuel Schmeidl. Rozšíril dom zastavením uličky, zvýšil prístavbou druhého poschodia a dal mu bohatý vonkajší renesančný výzor so sgrafitovou fasádou, profilovanými kamennými článkami a ozdobnou atikou. Z rakúskeho Steyru pochádzajúci Schmeidl si pravdepodobne priviedol so sebou aj staviteľa. V interiéri vymenil väčšinu vyrezávaných drevených stropov za lunetové klenby so štukovým dekorom. Uličku, slúžiacu ako príchod do záhrady zastaval. V 17. storočí Thurzov dom vlastnili komorný lekár Ján Reull a evanjelický kňaz Matej Porsch s rodinou. Mestská rada sa rozhodla dom zrenovovať a predať. V rokoch 1705 – 1706 tu sídlila Hospodárska rada s pôsobnosťou pre celé územie vtedajšieho Uhorska. V roku 1706 dom kúpil za 5000 zlatých Ján Sretter, generál v armáde Františka Rákocziho II. V roku 1761 objekt poškodil požiar. Novým majiteľom sa stal poštmajster Ján Bitter. V 18. storočí boli na fasádu aplikované nové omietky a pôvodná štítová strecha, orientovaná kolmo na fasády, sa vymenila za rovnobežnú.

Adaptácie budovy odrážali nároky majiteľov aj dobový vkus. V 19. storočí vlastnili dom rodiny Bartlovcov, Eisertovcov a Kohnovcov. V 20. storočí sa prestavali prízemné miestnosti a obchodné prevádzky zmenili veľkosť aj dispozície otvorov na prízemí. V tom čase bola fasáda monochrómna, bez prezentovania sgrafitovej výzdoby. V svetlejšom odtieni bola nárožná bosáž, špalety okenných otvorov, klenba prejazdu a horizontálne línie – kordónové a korunné rímsy – oddeľujúce jednotlivé poschodia. V roku 1938 odkúpil dom od Tatrabanky Karol Beniač, posledný majiteľ objektu. Z obchodných prevádzok na prízemí tu mali obchody so železom, zbraňami a športovými potrebami Alojz Fischer, s látkami Antónia Kohútová a s remeňmi Jozef Lang. Na poschodí medzi okennými otvormi boli veľkoplošné výjavy. Išlo o vývesné reklamné štíty.

Dom bol v roku 1944 zasiahnutý leteckou bombou, čím došlo k rozsiahlemu poškodeniu strechy, preboreniu takmer všetkých klenieb druhého poschodia a čiastočnému poškodeniu aj prvého nadzemného poschodia. Dlhodobo zanedbaná údržba spôsobila zatekanie a premŕzanie objektu. Preborením múrov boli porušené ich väzby a došlo k vzniku statických poškodení.

Thurzov dom sedem rokov chátral, až bolo 24. októbra 1948 vydané povolenie na jeho zbúranie. V tom čase patril správe Bavlnárskych závodov V. I. Lenina v Ružomberku, ktoré sa viackrát pokúšali parcelu pod objektom predať a nový vlastník mal riešiť jeho asanáciu. Podmienkou bolo, že po zbúraní sa začne s výstavbou veľkokapacitného objektu. Vzhľadom na pamiatkové hodnoty objektu bolo 6. augusta 1952 zrušené rozhodnutie o asanácii. V logickej nadväznosti boli postupne realizované kroky smerujúce ku komplexnej obnove objektu. Vedením prác bol poverený ateliér Dr. Ing. K. Chudomelku, ktorý vytvoril v interiéri Thurzovho domu „zázemie“ a priestor pre novú expozíciu Stredoslovenského múzea. Zároveň bol autorom prvej vizuálnej prezentácie s takmer celoplošne aplikovanou sgrafitovou výzdobou na fasádach objektu.

Od augusta 1958 má po komplexnej stavebnej obnove v Thurzovom dome sídlo Stredoslovenské múzeum. Krátko po obnove bolo nutné pristúpiť k reštaurovaniu omietok. Práce viedol v rokoch 1969 – 1970 Ing. Úradníček, ktorý ich v roku 1974 nanovo reštauroval. V súčasnosti čaká objekt rozsiahla rekonštrukcia. Realizovaný je nový archívny výskum a mapovaná je dokumentácia z predchádzajúcich obnov. V suteréne objektu bol realizovaný Pamiatkový architektonicko – historický výskum Mgr. M. Šimkovicom ako aj archeologický výskum JUDr. Mgr. M. Kvietkom. Výsledky výskumov budú postupne prezentované. Realizujú sa potrebné prípravy na náročné reštaurovanie fasád objektu. Obnova by mala navrátiť dominantný výraz Thurzovho domu z minulosti.

Na prízemí domu sa nachádza klenot Stredoslovenského múzea, unikátna miestnosť s valenou klenbou zdobená figurálnymi a rastlinnými maľbami. Ide o tzv. Zelenú sieň, ktorej vzácne maľby vznikli v druhej polovici 15. storočia. V rokoch 2005 až 2007 boli v Zelenej sieni zrealizované komplexné reštaurátorské práce s cieľom zachrániť ohrozenú freskovú výzdobu.

Okrem unikátnej Zelenej siene ponúka Thurzov dom stále nové historické a etnografické výstavy, pravidelný cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou o vybraných kapitolách nielen našej histórie, ale aj Nedeľné tvorivé dielne pre deti.

Žiadosť na vznik Mestského múzea predložil Dr. Štefan Holesch, jej vypracovaním ho poveril Hospodársky výbor mesta 8. februára 1889. Oficiálna história Mestského múzea – dnes Stredoslovenského múzea – sa začala písať 12. júla 1889, kedy Banskobystrická mestská rada spolu s hospodárskym výborom odporučila začať s činnosťou múzea.

V roku 1891 sa uskutočnila prvá delimitácia predmetov z Mestského archívu do múzea. Išlo približne o 200 kusov zapísaných pod 113 položkami. Zbierka obsahovala vojenskú zbroj a výstroj, chladné a palné zbrane, mestské artefakty, mestské súdne a popravné meče, zástavy, rôzne banícke artefakty a portréty.

V roku 1893 založili Múzejnú komisiu a Banskobystrickú historickú a archeologickú spoločnosť, ktorej stanovy schválili 21. apríla 1897. Na čele komisie stáli starosta mesta Július Csesznak (predseda) a mestský radca Jozef Schweng (tajomník). Členovia komisie tvorili základ spoločnosti, ktorej poslaním bolo získavať priaznivcov múzea, zveľaďovať fondy a prezentovať výsledky práce múzea v spoločenskom živote mesta aj v Krajskej dozornej rady pre múzeá a knižnice.

V roku 1893 premiestnili Mestské múzeum z dočasných úradných priestorov, ktoré poskytlo mesto, do štyroch miestností na 2. poschodí budovy vedľa veže hradnej brány. Bol to pôvodne byt strážcu veže. Priestory nevyhovovali a pre nedostatok miesta sa časť zbierky – zoologická a botanická – musela presťahovať do priestorov banskobystrických škôl.

Za najvhodnejšiu budovu pre Mestské múzeum vytypovalo mesto tzv. hradný Matejov dom z roku 1476. Po prvých úspešných výstavách sa podarilo získať finančné prostriedky na rekonštrukciu ruín Matejovho domu. V rokoch 1907 – 1909 realizovala opravu firma Holesch a Michálek z Banskej Bystrice podľa návrhov budapeštianskeho architekta Alexandra Aignera. Vyžiadala si 33 600 korún. Vytvorením prvej múzejnej expozície bol na návrh biskupa Viliama Fraknoiho – predstaviteľa Hlavného inšpektorátu pre múzeá a knižnice – poverený Kornel Divald, ktorý prácu začal 1. júna 1909 a skončil 15. septembra 1909. Za tento čas sa dopĺňalo zariadenie múzea podľa plánov muzeológa Imré Szalayho, ministerského radcu a riaditeľa Magyar Nemzeti Múzeum v Budapešti. Mestské múzeum bolo v interiéri vybavené stojanmi, policami, boli nainštalované muzeálne predmety, katalogizovali sa staré zbierky i nové exponáty. Súčasne prebiehala aj organizácia výstavy cirkevného umenia na štvrtom poschodí Matejovho domu, uskutočnená rozhodnutím Wolfganga Radnaiho, 11. diecézneho biskupa banskobystrickej diecézy.

Prvá múzejná expozícia v Matejovom dome bola slávnostne otvorená 17. októbra 1909. Expozíciu rozčlenil Kornel Divald na tri poschodia, na štvrtom bola umiestnená výstava cirkevného umenia. Na 1. poschodí boli umiestnené národopisná a mineralogická zbierka, na 2. historická a umelecká zbierka, na 3. kultúrno-historická a 4. poschodie bolo venované pamiatkam cirkevného umenia.

V expozícii bolo nainštalovaných vyše 4 500 exponátov. Prvého sprievodcu po múzeu zostavil a napísal v roku 1909 Kornel Divald. Mesto v tom istom roku menovalo aj troch nehonorovaných správcov zbierok, boli to: Dr. Štefan Holesch, Jozef Schweng a Dr. Samuel Bothár. Po smrti posledných dvoch kustódov viedli múzeum Dr. Holesch, prof. Emil Jurkovich a prof. Karol Kiszely. Po vzniku 1. ČSR (1918) zostal riadiť múzeum len prof. Kiszely, ktorý súčasne pôsobil aj ako mestský knihovník. V roku 1937 napísal Karol Kiszely 2. sprievodcu po múzeu.

Mestské múzeum od svojho vzniku organizačne a hospodársky spravovalo mesto Banská Bystrica. Od roku 1924 bolo členom Zväzu československých múzeí, po roku 1938 sa stalo členom Zväzu slovenských múzeí. Zmeny nastali aj po roku 1948. Po smrti Karola Kiszelyho sa správcom múzea stal v rokoch 1947 – 1952 Dr. Jozef Karvaš, ktorý v roku 1952 napísal 3. sprievodcu po expozícii múzea.

Právne zmeny Mestského múzea nastali v roku 1951, kedy sa múzeum vyčlenilo z pôsobnosti mesta pod Krajský národný výbor a transformovalo sa na Krajské múzeum s krajskou pôsobnosťou. V tejto súvislosti došlo v roku 1953 k prebudovaniu pôvodnej expozície v Matejovom dome. Na 1. poschodí bola umiestnená archeológia, na 2. poschodí predmety z obdobia feudalizmu, 3. poschodie bolo orientované na cechovú a remeselnú výrobu a na 4. poschodí boli umiestnené národopisné zbierkové predmety.

V roku 1955 vyvinulo múzeum veľkú aktivitu pri príležitosti 700. výročia udelenia mestských práv Banskej Bystrici. Pripravilo rozsiahlu a úspešnú výstavu pod názvom 700. výročie Banskej Bystrice. Už v roku 1952 sa začalo s rekonštrukciou Thurzovho domu na námestí pre účely vtedajšieho Krajského múzea. Nová expozícia bola sprístupnená 28. augusta 1958. Matejov dom – sídlo bývalého Mestského múzea a pýcha obyvateľov Banskej Bystrice aj mesta Banská Bystrica – sa zmenil na depozitár zbierkových predmetov.

K významným zmenám došlo po roku 2004, kedy Stredoslovenské múzeum s podporou zriaďovateľa Banskobystrického samosprávneho kraja pristúpilo k rekonštrukcii Matejovho domu a k vybudovaniu novej expozície, ktorej otvorenie sa plánovalo k oslavám 100. výročia otvorenia pôvodnej expozície v Matejovom dome. Stavebné práce na rekonštrukcii Matejovho domu (vrátane Baníckej bašty) prebiehali od októbra 2006 do decembra 2008. V rámci nich sa z architektonického hľadiska zrealizovalo drevené prestropenie Baníckej bašty, zrekonštruovalo sa nevyužívané podkrovie. Matejov dom získal nový vzhľad a vrátila sa mu pôvodná funkcia múzea.

Lesk a sláva sa 17. októbra 2009 – presne na storočnicu od otvorenia prvej expozície – vrátila do priestorov Matejovho domu. Zámerom komplexnej rekonštrukcie aj novej expozície bolo vrátiť do pôvodných priestorov prvú stálu expozíciu v Banskej Bystrici. V októbri 2009 Stredoslovenské múzeum otvorilo v priestoroch Matejovho domu pre verejnosť novú nadčasovú a mimoriadne bohatú expozíciu venovanú histórii mesta Banská Bystrica.

V Matejovom dome sa každý mesiac uskutočňuje prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite, ktorý odkrýva príbehy ku klenotom zo zbierok Stredoslovenského múzea.

Pri opätovnom otvorení Matejovho domu v máji 2020 múzeum vydalo pamätnú suvenírovú eurobankovku v hodnote 0 eur, je plánovaný výdaj bankoviek s vyobrazením ďalších dvoch expozícií.[3]

Severná fasáda Tihányiovského kaštieľa

Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani.

Expozícia Príroda stredného Slovenska je tématicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov.

Okrem možnosti navštíviť stálu expozíciu sú pravidelne k dispozícii aj nové prírodovedné výstavy. Každý mesiac sa v Tihányiovskom kaštieli konajú Cestovateľské utorky a tiež Nedeľné tvorivé dielne pre deti.

Múzeum ľudového tanca vzniklo ako samostatné pracovisko Stredoslovenského múzea v roku 2007 na podnet Banskobystrického samosprávneho kraja. Zameriava sa výskumom ľudového tanca na Slovensku a v banskobystrickom regióne v rôznych sociálnych, etnických a iných kontextoch. Zaoberá sa výskumom v teréne a archiváciou audiovizuálnych materiálov. Výsledky výskumu sprostredkuje verejnosti.[4]