Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský

• prastarý otec Franc Zechenter, zvonársky majster († 1776, Banská Bystrica)
• otec Ignác Zechenter (*1772, Banská Bystrica - † 28. august 1842, Banská Bystrica)
• matka Katarína rod. Aschnerová (*1784, Kremnica - † 25. október 1863, Brezno)
• teta Alžbeta rod. Aschnerová (*1796, Kremnica - † 1892, Banská Bystrica)
• starší brat Ignác Zechenter alias Nácko (*20. január 1812, Moštenica - † 7. jún 1845, Ponická Huta)
• starší brat Eduard Zechenter
• starší brat Adolf Zechenter (*1817)
• staršia sestra "Fánka" (*8. február 1809 - † 27. september 1865, Banská Štiavnica)
• staršia sestra Petronela Zechenterová (*1813 - † 19??)
• manželka Emília rod. Grozerová/Kerestfalvy (*16. január 1835, Krížová Ves - † 1914, Kremnica)
• dcéra Berta Zechenterová (*26. február 1859, Brezno - † 22. august 1873, Kremnica)
• dcéra Mária Teschlerová (*10. september 1861, Brezno - † Kremnica)
• dcéra Oľga Zechenterová (*14. december 1862, Brezno - † 5. august 1863, Brezno)
• syn Gustáv Zechenter (*9. júl 1867, Brezno - † 2. september 1872, Kremnica)
• vnučka Katarína Sepešiová rod. Teschlerová (*1880, Kremnica)
• vnučka Mária Balážová rod. Teschlerová (*16. júl 1881, Kremnica - † 12. august 1970, Kremnica)
• pravnučka Karolína Szigethyová rod. Balážová (*1901, Kremnica - † 30. január 1970, Budapešť)
• prapravnuk Mikuláš Szigethy (*Budapešť - ?)
• prapravnučka Béby Szigethyová (*Budapešť - ?)
• praprapravnuk Csupi Szigethy (*1962/3, Johannesburg - ?)

Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1832 – 1840), filozofiu na akadémii vo Vacove a na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1842 prestúpil na medicínu, poslucháč lekárskej fakulty univerzity v Budapešti (1842 – 1846), vo Viedni (1846 – 1850), 1850 Med.D.R.. V roku 1850 – 1853 c.k. stoličný lekár v Banskej Bystrici, 1853 – 1868 bansko-lesný lekár v Brezne, od 1868 v Kremnici. Popredný činiteľ národného emancipačného pohybu, najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie v rokoch 1848 – 1849. Spoluzakladateľ a člen výboru Matice slovenskej, spoluorganizátor Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Stúpenec česko-slovenskej vzájomnosti, osobitný význam pre kultúru a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou.

Autor krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný Vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života, zachytil v ňom udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí 30. – 80. rokoch 19. storočia.

Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskom odborom. Zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami. Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel; portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu.

Od 1860 člen lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku, 1863 – 1875 člen výboru Matice slovenskej a od 1867 člen korešpondent Ríšskeho geologického ústavu.

Svojou tvorbou sa zaraďuje do obdobia medzi romantizmom a realizmom. Začínal písaním satirických článkov pre periodiká (Černokňažník a Národnie noviny), ale aj neskôr prispieval do rôznych periodík (Slovenské pohľady, Obzor, Sokol, Orol, Slovenský obrázkový kalendár, Národnie noviny). Jeho dielo sa skladá najmä z humoresiek, satirickej publicistiky, cestopisov, ale okrem toho písal i poviedky a vlastný životopis. Vo svojich dielach využíva slovnú i situačnú komiku, ale neochudobňuje ich ani o dej. Do mnohých diel vkladá i vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, takže sa stávajú čiastočne autobiografickými. Vo svojich cestopisných dielach sa venuje nielen svojim zážitkom, skúsenostiam a príhodám, ale tiež výkladu o umeleckých pamiatkach a prehľadu dejín jednotlivých miest.

• 1861 – Cestovanie na vakácie
• 1862 – Komédia bez zaľúbenia, divadelná jednoaktovka
• 1862 – Starý zaľúbenec, divadelná jednoaktovka
• 1864 – Zo Slovenska do Carihradu, cestopis
• 1865 – Zo Slovenska do Ríma, cestopis
• 1870 – Radvanský jarmok
• 1870 – Študentský majáles
• 1870 – Poľovačka na medveďov
• 1870 – Lipovianska maša. Rozprávka zo života ľudu slovenského, poviedka, ktorej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo, takže vyšla podľa nového rukopisu až v roku 1874
• 1871 – Vianoc
• 1872 – Veľkonočná kúpačka
• 1872 – Praktický lekár
• 1873 – Svet, fejtón
• 1873 – Výlet do Tatier, cestopisná črta
• 1874 – Malý omyl
• 1875 – Pokrok umelectva, zázrak vedy, fejtón
• 1876 – Ozvena
• 1877 – Zozbierané žarty a rozmary
• 1877 – Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska, cestopisná črta
• 1878 – Zo Slovenska do Itálie, cestopis
• 1879 – Žreb
• 1897 – Rozpomienky na Štefana Moysesa, (Národnie noviny)
• 1911 / 1915 – Vlastný životopis, vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, monumentálne memoárové dielo, knižne vyšlo až v roku 1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života

1. záznam o krste v matrike farnosti Banská Bystrica

• OKTAVEC, František (ed.): Listy Gustáva K. Zechentera-Laskomerského. Martin : Matica slovenská, 1983, 304 s.
• BARTKO, Ladislav (ed.): G. K. Zechenter-Laskomerský. Život a dielo, 1824 – 1908. (Zborník materiálov z vedeckej konferencie v Brezne 6. – 7. decembra 1974). Košice – Brezno : Východoslovenské vydavateľstvo – Horehronské múzeum, 1977, 244 s. + 8 s. obrazových príloh.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský

• Úplné texty diel G. K. Z.-Laskomerského