Vrútky

• Hluchovo, Karvaša a Bláhovca, Dolné Vrútky, Kolónia Hviezda-časť, Mexiko - mestská časť

Poloha v mierne teplej oblasti Turčianskej kotliny priamo určuje počasie v meste a jeho okolí. Hornatý reliéf krajiny a zemepisná poloha majú rozhodujúci vplyv na podnebie v lokalite, kde prevláda vietor zo severných smerov. Priemerná januárová teplota dosahuje -3 až -4°C, v júli je to okolo 17°C a celoročný priemer činí okolo 7°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 700 – 800 mm, z čoho v letnom období spadne 250 – 300 mm a v počet dní so snehovou pokrývkou je spravidla 60 - 80. Veľkú časť kotliny a celý kataster mesta odvodňuje Váh, okrem severnej časti regiónu je to prostredníctvom rieky Turiec a jeho prítokov. Turiec sa na území mesta vlieva do Váhu.

Váh, Turiec, Javorina, Kamenný potok

Územie je budované treťohornými horninami, najmä pieskovcami a ílmi, na ktorých sú štvrtohorné štrky, piesky, spraš a hlina. Územie je chudobné na rudy, z ktorých sa v malom množstve vyskytuje medená a železná ruda a antimón v okolí Bystričky a Trebostova. V blízkosti Vrútok sa nachádzajú aj zásoby vápenca, ktorý sa ťaží v povrchovom lome Dubná Skala.

Z pôd tu na pahorkatine a terasách Turca prevládajú rendziny a hnedé pôdy, v povodí riek menej úrodné nivné, hnedé a ilimerizované pôdy. Pôvodná prirodzená vegetácia sa zachovala iba v menšom rozsahu v podobe dubovo-hrabových a lipovo-smrekových porastov, no zastúpené sú tiež reliktné borovicové porasty. V celej kotline sú tak zastúpené predovšetkým tradičné početné stredoeurópske druhy fauny a flóry.

Flóra je zastúpená viacerými teplomilnými druhmi, zo vzácnejších možno spomenúť ostricu skalnú, kozinec previsnutý, lykovec voňavý, hedysarum tmavé, veroniku alpínsku, medvedicu lekársku, mak tatranský a plesnivec alpínsky. Bežne sa tu okrem menších druhov vyskytuje najmä jeleň, diviak, srna, zajac, mačka divá, rys ostrovid a medveď hnedý. Z vtáctva je hojne zastúpená oriešok, penica, straka, bažant, prepelica a jarabica. V riekach sú zastúpené vydra, hlavátka, lipeň, hlaváč a pstruh.

• Evanjelický kostol Dr. Martina Luthera, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1903. Evanjelický cirkevný zbor vznikol vo Vrútkach už v roku 1559, ako druhý v Turci. V roku 1710 evanjelici prišli o svoj starý kostol v rámci protireformácie. Cirkevný zbor bol obnovený až v roku 1783, po vydaní Tolerančného patentu. Staviteľom kostola bol Ján Czajkán z Banskej Štiavnice. Kostol ma východnú orientáciu. Vnútrorný priestor je monumentálny, neobykle prevýšený. Pozoruhodná je liatinová konštrukcia interiéru, ktorá na svoju dobu predstavuje dômyselné technické riešenie. Umožnila zaklenúť priestor subtílnou sieťou krížových klenieb s elegantným neogotickým tvaroslovím, ktoré je podporené kontrastnou červenou polychrómiou. Vnútorné zariadenie kostola je jednoduché, podporujúce strohý neogotický charakter stavby. Neogotický oltár, pochádzajúci z obdobia stavby kostola, je panelový s centrálnym obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade. Kazateľnica je taktiež neogotická, organ pochádza z roku 1920.[4] Pomenovanie po reformátorovi Martinovi Lutherovi získal kostol v roku 2000, ako prvý na Slovensku.[5]

• 
  Evanjelický kostol
• 
  Evanjelický kostol
• 
  Evanjelický kostol

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1905. Nachádza sa na vyvýšenine uprostred jadra historických Horných Vrútok. Na tomto mieste stál starý kostol Jána Krstiteľa, ktorý pochádzal z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol projektovaný Jozefom Pfinnom, hlavným inžinierom Košicko-bohumínskej železnice a realizovaný bol staviteľom Stanislavom Zacharom. Nový kostol zmenil pôvodnú východo-západnú orientáciu na opačnú, vznikla tak výrazná dominanta orientovaná priečelím k rieke Turiec. Interiér kostola je monumentálny, prevýšený konštrukciou ľahkej železobetónovej klenby. Kostol je jednoloďový s polygonálnym ukončením presbytéria a ramien transeptu V interiéri sa nachádza neogotický oltár sv. Jána Krstiteľa s reliéfom krstu Ježiša v Jordáne. Oltár spolu s krstiteľnicou patrí k pôvodnému zariadeniu kostola z doby jeho výstavby, pochádza z juhotirolských dielní v Grödene. Najhodnotnejším prvkom interiéru kostola je neskorogotická socha Piety, pochádzajúca z prelomu 15. a 16. storočia. Pochádza z pôvodného kostola a patrík k najvýznamnejším neskorogotickým sochárskym dielam na Slovensku.[4]

• 
  Rímskokatolícky kostol
• 
  Rímskokatolícky kostol
• 
  Detail na ústupkovitý vstupný portál
• 
  Interiér kostola
• 
  Panoráma s dominantnou vežou kostola

• Neologická synagóga, historizujúca dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1909-1910. Staviteľom synagógy bol Stanislav Zachar. Od roku 2015 sa v budove nachádza kultúrne centrum s knižnicou.

• 
  Bývalá synagóga pred obnovou

• Obecný dom - dnes Mestský úrad Vrútky z roku 1926
• Spolkový Robotnícky dom z roku 1922
• Zacharova vila, secesná stavba 1926

Mesto je východiskovým miestom na túry do Lúčanskej Fatry, najmä jej najatraktívnejšej časti Martinské hole. Z Vrútok vedie asfaltová cesta ku chate na Martinských holiach, ktorá je v susedstve lyžiarskeho strediska. Cez blízky Lipovec a Turčianske Kľačany vedú turistické trasy do Národného parku Malá Fatra, na hlavný hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry.

Atraktívne je splavovanie Váhu na pltiach, ktoré začína na blízkom kotvišti Jánošíkovo. Pre plavcov je ľahko dostupná prírodná vodná plocha pri Lipovci, vhodná na kúpanie, rybolov aj surfing. Na oddych, rekreačné aj športové plávanie, no aj výuku plávania detí, ponúka letné mestské kúpalisko s ohrievanou filtrovanou vodou.

• do Lúčanskej Fatry:
  • po asfaltovej ceste na Martinské hole
  • po značke od ATC Turiec do sedla Prašivé pod Minčolom
  • po značke z Piatrovej do sedla Okopy pod Minčolom
  • po značke z Piatrovej do sedla Javorina
• do Krivánskej časti Malej Fatry:
  • po značke z Lipovca ku chate pod Kľačianskou Magurou
  • po značke z Turčianskych Kľačian na Suchý v hlavnom hrebeni

V okolí mesta je niekoľko značkovaných cyklotrás a všeobecne sú tu veľmi dobré podmienky na cykloturistiku i horskú cyklistiku. Horskí cyklisti obľubujú najmä trasy na Martinské hole a v horských dolinách Malej i Veľkej Fatry. Cestní cykloturisti najviac využívajú cyklotrasy popri Váhu (Vrútky - Lipovec - Sučany - Turčianska Štiavnička - Podhradie - Ratkovo - Krpeľany) a podhorím Veľkej Fatry (Sučany - Turčianska Štiavnička - Turčianske Jaseno - Blatnica - Turčianske Teplice) s niekoľkými rozhľadňami.

História vrútockého školstva začína v roku 1779, kedy sa spomína drevená rímskokatolícka škola vo Vrútkach, udržiavaná z milodarov. Ďalšie rozsiahlejšie záznamy sú až zo školského roku 1919-1920, kedy vznikli štátna dievčenská (9 tried) a chlapčenská škola (11 tried) vo Vrútkach. V roku 1942 sa vyhláškou min. školstva rozdelili školy na evanjelické a katolícke. Základ dnešného stavu bol postavený na školskej reforme z roku 1953, kedy sa dovtedajšie školy zlučujú, tvoriac dva školské obvody: východný, ktorý dnes predstavuje Základná škola Hany Zelinovej a západný, dnes Spojená škola na ul. M. R. Štefánika 1. Vtedy sa vyučovalo vo viacerých budovách, konkrétne v bývalej meštianke na pešej zóne, v dnešnej ZUŠ a v budove bývalého hotela Wachsberger.[6]

Gymnázium vzniklo v roku 1958 ako deviaty až jedenásty ročník štátnej osemročnej školy na ulici Gottwaldovej. V roku 1964 bola dostavaná nová budova na lúke „Belejka“ za Turcom, kam sa škola presunula. V roku 1986 získava čestné meno „Gymnázium Klementa Gottwalda,“ v roku 1990 ho stráca, a v roku 2009 získava nové, ako „Gymnázium Jozefa Cígera Hronského.“ V roku 2015 sa stáva súčasťou Spojenej školy.

Škola sa pôvodne presunula do jedného pavilónu v areáli, kde sa nachádzalo aj gymnázium, fungovali pod jedným riaditeľstvom. V roku 1972 došlo k rozdeleniu bývalej dvanásťročnej školy na dve. V roku 2005 bol škole udelená čestný názov „Základná škola Hany Zelinovej.“[7]

V roku 1979 bola dostavaná nová budova na ulici M. R. Štefánika 1. (vtedy Víťaznej armády), do ktorej sa presunuli žiaci základnej školy z pôvodných troch budov. V roku 2020 tu došlo k útoku.

Škola vznikla v roku 1952 rozhodnutím Povereníctva školstva, vied a umení ako Hudobná škola vo Vrútkach. Medzi jej žiakov patrí aj Dalibor Karvay, významný huslista.

• František Kováčik-Podmagurský (* 1902 – † 1975), slovenský hudobný skladateľ
• Emanuel Böhm (* 1909 – † 1990), chemik, politik, vydavateľ, aktivista za národné a ľudské práva Slovákov
• Ján Bodenek (* 1911 – † 1985), spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež
• Hana Zelinová (* 1914 – † 2004), spisovateľka a dramatička
• František Zvarík (* 1921 – † 2008), herec a spevák
• Slavo Drozd (* 1931 – † 2008), herec
• Radoslav Brzobohatý (* 1932 – † 2012), český herec
• Ľuba Baricová (* 1935), operná speváčka (alt) a herečka

• Ján Komora (* 1866 – † 1930), rímskokatolícky kňaz a kanonik Banskobystrickej diecézy, tu je aj pochovaný
• Stanislav Zachar (* 1869 – † 1937), staviteľ, jeden zo spoluzakladateľov Matice slovenskej, držiteľ vyznamenania Rytier rádu sv. Silvestra udelený v roku 1928 pápežom Piusom XI.
• Tomáš Galis (* 1950), rímskokatolícky biskup Žilinskej diecézy

• Jozef Novák (* 1930), historik, heraldik a genealóg (23. september 1995)