Hrochoť

Prvý samostatný evanjelický cirkevný zbor v Hrochoti vzikol v období Tököliho povstania. Povolenie mať vlastného farára prišlo priamo od Tököliho v roku 1682. Prvým farárom bol Juraj Satelitis. Uvádza sa, že v Hrochoti stál gotický kostol, pôvodne zasvätený svätému Martinovi. V období protireformácie, teda v roku 1708 až do vydania Tolerančného patentu, nemohli hrochotskí evanielici slobodne vyznávať evanjelickú vieru. To sa zmenilo po roku 1781. O dva roky neskôr vyhorel starý drevený kostol. Miestni si postavili najprv budovu školy, kde sa odbavovali aj služby Božie. Nový kostol bol postavenž až v roku 1830, ako klasicistická stavba.[4] K vysvätniu došlo v roku 1832. O tri rok postavili hrochoťskú evanjelickú faru. Druhým potolerančným farárom bol Andrej Sládkovič, ktorý tu pôsobil deväť rokov.[5]

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 
• 
  Sládkovičova lipa

Na ľavej strane od kostola nájdeme impozantnú pamätnú lipu malolistú. Tento strom, ktorého vek sa odhaduje na 450 rokov má obvod kmeňa 538 cm a výšku koruny 25 m.[6]

• Izák Abrahamides (* 1557 – † 1621), náboženský spisovateľ, evanjelický superintendent
• Oľga Mocková (* 1848 – † 1918), národnokultúrna pracovníčka

• Andrej Sládkovič (* 1820 – † 1872), básnik, evanjelický kňaz
• Ľudo Ondrejov (* 1901 – † 1962), básnik, prozaik, pôsobil v Hrochoti ako pomocný notár