Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici

Do súčasnej budovy na Skuteckého (pôvodne Súdnej) ulici sa gymnázium presídlilo až po jedenástich rokoch od založenia. Táto budova bola pôvodnou budovou Evanjelického a. v. gymnázia z rokov 1895 – 1921.

Históriu evanjelického školstva v Banskej Bystrici možno datovať nástupom proreformátorského školského majstra Erasmusa za predstaviteľa školy v roku 1529 mestskou radou a následnými opatreniami v oblasti školstva po roku 1559 po prijatí vyznania viery Confessio Heptapolitana siedmimi banskými mestami podľa vzoru Confessio Pentapolitana, prijatej mestami Pentapolitany.

V druhej polovici sedemnásteho storočia nastal vplyvom protireformácie tlak na katolizáciu školy. Činnosť školy bola obnovená až v roku 1678 počas Tököliho povstania. V 1688 po odobratí kostolov a aj škôl evanjelikom, bola obnovená činnosť školy až roku 1690, po vystavaní drevenej školskej budovy za mestskými hradbami. V roku 1695 sa na ňu zapísal aj Matej Bel, ktorý sa vrátil na školu ako pedagóg po štúdiách v Halle a po smrti Jána Palárika v marci 1710 nastúpil za rektora, kedy za jeho pôsobenia dosiahla škola rozkvetu a k 18. aprílu 1714 navštevovalo 125 žiakov toto gymnázium. Ratio Educations z roku 1777 prinieslo snahy zjednotiť katolícke a evanjelické školstvo. Evanjelické gymnázium pretrváva, ale je postavené mimo financovania štátom. V týchto rokoch v ňom študuje 91 žiakov. V tom čase, kvôli obmedzeniu možností vyučovať určité predmety, bolo gymnázium ako nižšie, iba Bratislava, Prešov a Levoča boli výnimkami. Rozvoj školstva znamenala aj spolupráca Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho, či už v Spolku všeobecnej vzdelanosti v Banskej Bystrici založenom koncom roku 1847, alebo novom inštitúte slovenského národa Matici slovenskej. Osobitnú povesť si za svoje výsledky zaslúžila aj bystrická evanjelická dievčenská škola. Rakúsko-maďarským vyrovnaním v roku 1867, nastali snahy zavádzania maďarského jazyku do vyučovania na bystrických školách, kde len náboženstvo sa na evanjelickom gymnáziu mohlo vyučovať v slovenčine. Aj napriek tomu škola dosiahla vnútorný rozkvet, na čom sa podieľali rektor Rosenauer a obetavý učiteľ matematiky a fyziky Ján Kmeť.

13. októbra 1912 rozhodol evanjelický cirkevný zbor o zriadení vyššieho osemročného gymnázia. Tým škola získala vyššiu autoritu a vážnosť. Riaditeľom bol erudovaný pedagóg a dobrý organizátor Michal Varga, z ktorého iniciatívy ako aj jeho kolegov padol návrh na výstavbu novej budovy gymnázia. Z vôle cirkevného zboru a zo zbierky (18 000 zlatých od členov zboru) bola budova postavená a slávnostne otvorená 4. septembra 1895.

Po vzniku ČSR prechádzali školy pod správu štátu a tak z katolíckeho gymnázia vzniklo vo februári 1919 Štátne gymnázium Andreja Sládkoviča. V septembri 1921 prestalo existovať aj evanjelické gymnázium a zlúčilo sa s týmto gymnáziom. Tým sa zavŕšilo obdobie v ktorom na ňom študovali či pôsobili osobnosti ako Matej Bel, Andrej Braxatoris Sládkovič, Karol Kuzmány, Milan Hodža, Štefan Krčméry, Janko Jesenský či Martin Rázus.

Matej Sturzer, konrektor Tomáš Steller, Ján Duchoň, Ján Pilárik, Ján Burius, Ján Radvanský, Krištof Liczy, Matej Bel, Andrej Braxatoris Sládkovič, Karol Kuzmány, Milan Hodža, Štefan Krčméry, Janko Jesenský i Martin Rázus

• J. Alberty, P. Martuliak: Banská Bystrica v znamení kalicha
• Ing. Ján Biba: História školy po roku 1989
• Pavol Martuliak: Banskobystrická mestská latinská partikulárna škola – evanjelické gymnázium – a školské zákony

• Webová stránka školy