Jozef Božetech Klemens

Jozef Božetech Klemens (Clemens) (* 8. marec 1817, Liptovský Mikuláš[1] - † 17. január 1883, Viedeň - Alservorstadt[2]) bol maliar, sochár, technik, prírodovedec.

Jozef Božetech (Clemens) Klemens

maliar, sochár, technik, prírodovedec
Narodenie8. marec 1817
Liptovský Mikuláš
Úmrtie17. január 1883 (65 rokov)
Viedeň
Odkazy
Commons Jozef Božetech Klemens
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v mestskej časti Vrbica, dobovo nazývanej Hušták. Podľa záznamu o krste v matrike bol pokrstený 28. marca (deň narodenia nie je uvedený); rodičia sú zapísaní ako "Joseph Klement. Sophia Kovalszky" a pri krste dostal len meno Jozef. V roku 1837 na príhovor G. Fejérpatakyho-Belopotockého a na pozvanie K. S. Amerlinga a V. Štulca prijatý na skúšobné obdobie na AVU v Prahe, 1838 - 1843 riadny študent, súčasne navštevoval aj prírodovedné a technické prednášky. Roku 1846 pokračoval v stredoškolských štúdiách, zložil učiteľské skúšky z prírodných vied, češtiny a z nemčiny pre gymnáziá, 1855 - 1856 pre vyššie reálky.

Popri štúdiu vyučoval v Prahe, od 1843 pôsobil na Orave, a v Šariši, pracoval v spolku Tatrín, kde vytvoril portréty viacerých slovenských dejateľov. Od 1856 učiteľ kreslenia v Žiline, od 1863 suplujúci a od 1873 riadny profesor prírodných vied a kreslenia na kat. gymnáziu v Banskej Bystrici. Spolu s P. M. Bohúňom ústredná postava výtvarného života vrcholnej fázy nášho národného obrodenia, iniciátor špecifickej slovenskej výtvarnej línie. Svoj výtvarný výraz vychádzajúci z klasicizmu spájal s romantickými prvkami. Jeho umelecký význam je predovšetkým v portrétnej tvorbe, v ďalšej etape nemal jeho umelecký vývoj už vzostupnú tendenciu, ovplyvnil ho nazarenizmus. Maľoval náboženské kompozície, opakoval ich bez tvorivého prístupu.

Počas pražského pobytu ho zaujal objav dagerotypie, jeho prvý český ateliér pre finančné ťažkosti zanikol. Záujem o technické vedy ho priviedol v roku 1862 k vypracovaniu návrhu na tlačiarenský stroj "Samotlač", ktorého výkresy odoslal na výstavu do Londýna. Od druhej polovice 70. rokov sa pokúšal o zostrojenie parného stroja "Žiaroruchu", založeného na princípe pohonu teplým vzduchom, stavbu stroja sa mu nepodarilo presadiť ani získať patent. Zaujímal sa aj o geológiu, 1854 objavil spolu s P. Árvajom ložisko kamenného uhlia a farebného mramoru. Venoval sa aj botanike.

Zakladajúci člen Matice českej a Matice slovenskej. Od 1858 člen c. k. ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, od 1862 člen Uhorskej prírodovednej spoločnosti v Pešti a od 1869 člen prírodopisno-geologického odboru Matice slovenskej. Vlastnil jednu z najväčších zbierok minerálov na Slovensku. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave, v Národnej galérii v Prahe a v Múzeu hlavného mesta Prahy. Zomrel v nemocnici vo viedenskej časti Alservorstadt. Ako príčina úmrtia je v matrike zapísané "Blasenstein", teda močový kameň.

Dielo
  • Podobizeň stotníka Buriana (kresba ceruzou, 1838)
  • Podobizeň J. K. Tyla (kresba ceruzou, 1841)
  • Podobizeň Andreja Sládkoviča (olej, 1872)
  • Podobizeň Ľudovíta Štúra (olej, 1873)
  • Podobizeň riaditeľa banskobystrickej dievčenskej školy prírodovedca Andreja Zipsera (olej, 1876)
  • Podobizeň banskobystrického pravotára Ľudovíta Turzu-Nosického (olej, 1876)

Literatúra

Iné projekty

Referencie
  1. Záznam o krste v matrike farnosti Liptovský Mikuláš
  2. Záznam o úmrtí v matrike farnosti Viedeň - Nemocnica Alservorstadt; str. 02-Tod_0011

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.