Turecká (obec)

Turecká je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.

Turecká
obec
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Horehronie
Vodný tok Ramžiná
Nadmorská výška 610 m n. m.
Súradnice 48°50′55″S 19°05′16″V
Rozloha 10,16 km² (1 016 ha) [1]
Obyvateľstvo 147 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 14,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1563
Starosta Ivan Janovec[3] (nezávislý)
PSČ 976 02 (pošta Staré Hory)
ŠÚJ 557269
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu		 Turecká 341
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 048/419 92 70
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Turecká
Webová stránka: obecturecka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Polohopis

Podhorská obec sa nachádza v severozápadnej časti banskobystrického okresu, cca 17 km od Banskej Bystrice v pohorí Veľká Fatra. Reťazová zástavba lemuje potok Ramžiná, ktorý preteká celou Tureckou dolinou, ústiacou v obci Staré Hory do Starohorského potoka.

Severne sa dvíhajú svahy Krížnej s bočným hrebeňom Líšky a Majerovej skaly. Západne sa dvíha Malá Krížna (1 319 m n. m.) a južne uzatvára veniec hôr hrebeň s vrchom Japeň (1 154 m n. m.).

Kultúra a zaujímavosti
Dolná stanica lanovky v Tureckej v súčasnosti

Obec bola pôvodne uhliarskou osadou, dodávala drevené uhlie hlavne pre bane v okolí blízkych Starých hôr. V súčasnosti sa v Tureckej a okolí rozvíja najmä letný turistický ruch, obec je východiskom turistických túr na hlavný hrebeň pohoria. V minulosti sa obec preslávila najmä vďaka zimnému cestovnému ruchu, ktorého základom sa v roku 1971[4] stala sedačková lanovka Turecká - Krížna (Líška) a neskôr aj niekoľko lyžiarskych vlekov. Význam obce ako zimného rekreačného strediska prudko poklesol v súvislosti so zánikom lanovky začiatkom 90. rokov.[5] Obec je známa dvomi už tradičnými každoročnými akciami - Krňačkovými pretekami a Majstrovstvami sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek.

Sedačková lanovka Turecká - Krížna (Líška)

Sedačková lanovka viedla z obce takmer na hlavný hrebeň pohoria a vďaka svojim parametrom patrila medzi najznámejšie vo vtedajšom Československu. S dĺžkou 2064 m a prevýšením 730 m išlo o jednu z najzaujímavejších lanoviek na našom území. Sedačková lanovka sprístupňovala rovnako jednu z najdlhších zjazdoviek (3500 m) na Slovensku. Lanovka vznikla najmä zásluhou vtedajšej TJ Tatran Harmanec pod vedením Martina Vajsa, ktorý bol aj jej dlhoročným vedúcim prevádzky (náčelníkom). V nadmorskej výške 775 m n. m. ležala medzistanica Salašky, ktorá sprístupňovala hlavne chatovú základňu v tejto lokalite. S výstavbou lanovky sa začalo 15. júna 1968, prevádzku spustili 17. novembra 1971 a za socialistického režimu prevádzku zabezpečovala, podobne ako pri viacerých iných lanovkách, Javorina PZCR, Liptovský Mikuláš. Technicky išlo o vtedy štandardnú jednolanovú dráhu obežného systému s pevným uchytením jednomiestnych sedačiek, ktoré vyrábal domáci podnik Transporta Chrudim. Poslednou sezónou lanovky bola zimná sezóna 1991/1992. Po jej demontáži na mieste zostali tri staničné budovy a základy podpier. Architektonicky zaujímavá budova dolnej stanice v Tureckej je udržiavaná a v pomerne dobrom stave. Budova hornej stanice vyhorela 4. novembra 2005, objekt medzistanice je opustený a chátra.[4]

Osobnosti

Rodáci
  • Oto Fusán (1922 - 2019) významný slovenský geológ

Iné projekty

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Lanovka Turecká-Krížna - LANOVKY.sk [online]. www.lanovky.sk, [cit. 2020-10-18]. Dostupné online.
  5. Konkurovalo aj Tatrám. Kedysi top lyžiarske stredisko zarastá a pustne [online]. index.sme.sk, [cit. 2020-10-18]. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.