Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)

Zvolenská župa alebo Župa XVIII.[1] alebo Zvolenská veľžupa[1] bola jednotka územnej správy a samosprávy zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci župného zriadenia roku 1920. Do praxe bola uvedená až roku 1923 a zrušená v rámci reformy štátnej správy už v roku 1927.

Vznik a zrušenie župy

Po zániku Uhorska v roku 1918 bola pôvodná uhorská Zvolenská župa prevedená v nezmenenom územnom rozsahu do administratívneho systému Česko-slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1920. Vtedy bolo zákonom o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, prijatým 29. februára 1920 rozdelené celé územie Česko-Slovenska do 21 žúp. Jednou z nich bola aj Zvolenská župa, teraz vymedzená v nových hraniciach ako jedna zo šiestich žúp zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Zvolenská župa mala poradové číslo XVIII (formálne označenie Župa XVIII). Zákon stanovil vznik župného úradu na čele s županom a župného zastupiteľstva ako samosprávneho zboru. Pri župnom zastupiteľstve mal zriadiť župný výbor, župnú finančnú komisiu a ďalšie komisie. Zvolenská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v hraniciach celého Slovenska.[2][3]

Župné zriadenie čelilo od začiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až roku 1923 iba na Slovensku. 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev.[4] 14. júla 1927 bol prijatý Zákon o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie. Zvolenská župa sa stala súčasťou Slovenskej krajiny.[2][5] Na rozdiel od českých krajín, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia, boli župy ako správne jednotky na Slovenskú úplne eliminované.[6][7]

Územné vymedzenie župy

Zvolenská župa zahŕňala rozsiahle územia stredného a južného Slovenska, od masívu Nízkych Tatier, cez Banskú Bystricu a Zvolen až na juh k štátnej hranici s Maďarskom.[8] Skladala sa z 13 okresov.[3]

Referencie
  1. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. S. 182.
  2. ČERNÁ, Vladimíra. Černá, Vladimíra: Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920 [online]. Brno : muni.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. (po česky)
  3. Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej meně obyvateľstva Slovenska... [online]. Brno : infostat.sk, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  4. Volby na Slovensku. Lidové noviny, 10 1923, roč. 63, čís. 270, s. 1. Dostupné online [cit. 2016-01-25]. ISSN 0862-5921.
  5. kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401. (po česky)
  6. Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). [online]. Praha : Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. (po česky)
  7. Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. [online]. Praha : Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. (po česky)
  8. kol. aut.: Dějiny zemí Koruny české II.. Praha : Paseka, 1992. ISBN 80-85192-30-6. S. 170. (po česky)

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.