Avari (Stredná Ázia)

Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí[1]/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5. storočí v západnej Sibíri. Časť Avarov si podrobili východní Turci, časť pred nimi utiekla a v roku 558 sa dostala do čiernomorských stepí. Ich ríša na území dnešného Maďarska sa nazýva Avarská ríša.

Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu

Po roku 568 vtrhli Avari do Panónie a podmanili si tamojších Slovanov a Slovanov v blízkom okolí. Avari porazili Gepidov a usadili sa najprv pri Sáve. Čoskoro si vytvorili stredisko v okolí Debrecína. Avari boli výbojní kočovníci a viedli vojny kvôli koristi. Najznámejším vodcom Avarov bol kagan Bajan. Slovanov údajne využívali v boji ako pechotu, ktorá tvorila ich predné voje - takzvaní befulkovia. V 7. storočí čelili Avari v okolí dolnej rieky Morava vzbure Slovanov - pozri Samova ríša.

Po ovládnutí Panónie Avarmi sa Anti (kmeň neznámeho pôvodu) spojili s vojskami byzantského cisára, aby zničili panstvo Avarov. Cisársky vodca Priskos sa dostal so svojím vojskom cez Dunaj a zničil slovanské vojská pod vedením kniežaťa Musona, stojace v avarských službách. Priskos sa zmocnil aj Musonovho loďstva, ktorého i s jeho bratom zabil.

V roku 602 Avari podnikli trestnú výpravu proti Slovanom, spolčeným s Byzanciou. Výsledok bitky je neznámy, podľa niektorých názorov ustúpili Anti do Ruska, kde boli chránení pred útokmi Avarov.

Na konci 7. storočia ovládali Avari územie Maďarska, južného Slovenska a územie Dolného Rakúska po Alpy. Obyvateľstvo sa delilo na kočovníkov-pastierov a roľníkov. Ženy sa v čase neprítomnosti mužov stávali hlavami rodín aj spoločenstiev. Vo vyšších vrstvách sa vyskytovalo mnohoženstvo. Avarské pohrebiská sa dajú nájsť na dnešnom území južného Slovenska i na juhozápade Maďarska. S mŕtvymi pochovávali Avari aj kone, príslušníci elít pri sebe mávali opasky, šperky, luky, meče alebo šable. [2]

Ovládnutie slovanských kmeňov v Karpatskej kotline spôsobilo rozčesnutie západných Slovanov, od Slovanov usadených v alpskej oblasti. Slovania Avarov nazvali obri, čo zrejme značilo hrozní, krutí a veľkí. Avari boli totiž veľkej postavy.