Dolina za Mnichem

Z pohľadu od Morského oka ju sprava ohraničuje Miedziane, Hrubý štít, Čubrina, štátna hranica a Mních, ktorý leží na poľskej strane Tatier. Dolina je terasovitá. Najväčšia terasa leží pod Čubrinou. Na dolnej terase je jej najväčšie, z času na čas sa objavujúce, pleso Staw Staszica. Na vyšnej bočnej terase je deväť malých pliesok – Wyżnie Mnichowe Stawki (Vyšné Mníchove plieska). Nemajú samostatné názvy. V hornej juhovýchodnej časti doliny, medzi Mníchovou kopou a Druhým Mníchom leží Zadni Mnichowy Stawek (Zadné Mníchovo pleso), ktoré je najvyššie položeným plesom na poľskej strane Vysokých Tatier. Je vo výške približne 2 070 m n. m.. V juhozápadnej časti doliny, pod Szpiglasowým sedlom (Szpiglasowa Przełęcz) je ešte jedno malé pliesko Stawek na Kôpkach.[1]

Dávnejšie tu boli bane. Dolinu v minulosti navštevovali pastieri. Prví, ktorí po sebe zanechali písomnú zmienku o návšteve doliny, boli Maximilián Durdyk Darlewski, Zygmund Klemensiewicz, Roman Kordys a S. Pręgowski 8. januára 1907.[1]

Pod skalami Miedzianeho Towarzystvo Tatrańskie postavilo v roku 1894 malú drevenú chatu – útulok. Zničila ju lavína. Keď ju opravili, v roku 1900, opäť ju zničili masy snehu. Na úbočiach Miedzianeho, asi 80 metrov nad plesom Staw Staszica, je malá skalná jaskynka, do ktorej sa zmestí 4 až 5 osôb.

• od dolného prahu doliny cez Chałubińského bránu. Čas: 1 h, ↓ 45 min
• od Morského oka (Morskiego Oka) cez prah Doliny za Mnichem a úbočie Miedzianeho na Szpiglasowu Przełęcz. Čas: 2:30 h, ↓ 1:50 h.

1. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, VI. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1979. S. 247.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina za Mnichem na poľskej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina za Mnichem

• Poloha na turistickej mape