Barania dolinka
Barania dolinka (poľ. Barani Bańdzioch) je horný úval Čiernej doliny pod severnou stenou Baraních rohov vo výške 2 100 – 2 200 m n. m. , medzi hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Kolového štítu po Nižnú Baraniu strážnicu a Baraním hrebeňom.[1]
Barania dolinka | |||
dolina | |||
Baranie rohy od severu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Nadmorská výška | > m n. m. | ||
Súradnice | 49°12′14″S 20°11′45″V | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Barania dolinka | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
Pravdepodobne jej dali pastieri, ktorí v nižších polohách Čiernej doliny pásli ovce. Boli to predovšetkým obyvatelia poľského Jurgova. Ale dolinke mohli dať meno i pytliaci, ktorí tu lovili kamzíky. Podľa pohlavia ich delili na kozy a na capy, ale aj na barany.[1]
Turistika
Dolinka nie je pre turistov prístupná. Nevedie cez ňu turistický chodník. S horským vodcom môže návštevník cez dolinku vystupovať na zaujímavé horolezecké túry napríklad na Baranie rohy alebo Čierny štít a Kolový štít, ktoré ju lemujú od juhovýchodu a východu.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.