Perm (geochronologická jednotka)

Začiatok permského útvaru sa datuje 299 až 290 miliónov rokov do minulosti. Koniec permu sa datuje do obdobia 251 až 250 miliónov rokov do minulosti.

Jeho spodná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená výskytom konodonta Streptognathodus „wabaunsensis“ alebo Streptognathodus isolatus. Koniec permu a začiatok triasu je určený v stratotype v Mej-šan, okrese Čchang-sing (Changxing), provincii Če-ťiang, Čína – 31°03′S 119°46′V, kde nastupuje konodont druhu Hindeodus parvus v evolučnej línii Hindeodus latidentatus – Hindeodus parvus – Isarcicella isarcica vo vrstve 27c.

Útvar perm dostal názov podľa Permu v Rusku, pomenoval ho tak britský geológ sir Roderick Murchison v 40. rokoch 19. storočia, keď študoval horniny z danej oblasti.

Delenie permu sa stále vyvíja, v západnej Európe sa vo všeobecnosti delí na starší – spodný perm, tzv. rotliegend, červená jalovina, pozostávajúca z epoch autun a saxon a mladší – vrchný perm, tiež nazývaný zechstein, má len 1 epochu epochu thuring. Dnes sa prihliada k novým nálezom a perm sa preto delí na tri oddelenia cisural (assel, sakmar, arktinsk, kungur), guadalup (road, word, capitan), loping (wuchiaping, changsing). Permské horniny sú väčšinou pevninské červené a plytké morské usadeniny.

V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí. Na severnej pologuli vznikali súvrstvia červených pieskovcov. Bolo to jednak kvôli, prebiehajúcej erózii hercýnskych pohorí ako aj pretrvávajúcemu suchu, ktoré postupne zmenilo krajinu na step a neskôr polopúšte a púšte v oblasti obratníkov. Kontinentálne podnebie bolo najintenzívnejšie v strede obrovských kontinentov. V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov a monzúnov. Väčšina kontinentov sa počas permu, zrážkou Angarského kontinentu (dnešnej Sibíri a Kazachstanu) s Lauráziou a Gondwanou postupne spojilo do obrovského kontinentu Pangea, ktorý zahrnoval skoro všetku súš okrem východnej Ázie a ostrovov. Kontinent Kiméria sa oddelil od Gondwany a premiestnil sa viac na sever, k Laurázii, čím spôsobil zmenšovanie oceánu Paleotethys. V južnej časti uzatvárajúceho sa Paleotethysu v oblasti dnešného Stredomoria, pred asi 300 miliónmi rokov, začalo vznikať nové more Tethys, ktoré sa postupne rozdelilo Pangeu na severnú (Laurázia) a južnú časť (Gondwana).

Koncom permu začali rozľahlé oblasti pevnín poklesávať a boli zaplavované morom. V týchto oblastiach vznikli rozľahlé sedimentačné panvy, v ktorých sa hromadili hrubé vrstvy tzv. permských molás, chaotických sedimentov pochádzajúcich z rozsiahlych hercýnskych pohorí. Evapority, hojne sa vyskytujúce v permských súvrstviach, sú známkou toho, že v plytkých oblastiach mora prebiehalo rýchle usadzovanie solí v dôsledku teplej klímy. Počas permu vznikli na severnej pologuli najvýznamnejšie ložiská evaporitov v celej geologickej histórii zeme. Najvýznamnejšie ložiská solí sa nachádzajú v Nemecku v oblasti riek Werra a Leine, pri meste Staßfurt, v Poľsku pri meste Nowa Sól a v Rusku v preduralských panvách okolo miest Solikamsk a Verchnekamsk. Existencia ložísk evaporitov je úzko spätá s akumuláciou uhľovodíkov, ropy a zemného plynu. Vznik akumulácii evaporitov je spojený s diapirizmom solí tzv. halokinézou, počas ktorej vznikajú v dôsledku hríbovitého tvaru diapíru, prirodzené pasce na uhľovodíky. V lagúnových oblastiach preto okolo Kaspického mora, či dnešného štátu Texas vznikli ložiská zemného plynu a ropy. Čierne uhlie sa tvorilo najmä v oblasti Sibíri, severnej Číne a v oblasti Gondwany v dnešnej Južnej Afrike, Indii a Austrálii.

Pre obdobie permu sú charakteristické súvrstvia z pohoria Ural, v Severnej Amerike v Americkom štáte Texas sa v sedimentačnej panve Permian Basin usadili najhrubšie súvrstvia permských sedimentov na Zemi.

• Chronostratigrafická tabuľka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému perm
• Wikislovník ponúka heslo perm

• International Commission on Stratigraphy
• International Commission on Stratigraphy
• NSFC.gov.cn
• databáza GeoWhen