Skalnatá dolina

Nemá bočné doliny. Má však vo svojom severovýchodnom cípe dva dolinné stupne, nižšie položený Lievikový kotol a vyšší Cmiter. Na východ od hlavnej doliny sa paralelne s ňou tiahne Huncovská kotlina. Od juhovýchodu ju oddeľuje morénový val, ktorý sa strmo zvažuje do lesného stupňa. Od morénového valu vo výške 1 762 m n. m. po úpätie Vidiel (asi 2 280 m n. m.) meria v priamej línii asi 1,5 km.[1]

Preteká ňou Skalnatý potok. V jej strede pri Skalnatom plese sa nachádza hotel Encián, Skalnatá chata, observatórium a stanica visutej lanovky na Lomnický štít (2 632 m n. m.).

Vystihuje charakter doliny. Dolina je prevažne pustá, vyplnená skaliskami, má skúpu vegetáciu. Pôvodne sa volala Lomnická dolina. Názov bol odvodený od polohy nad veľkolomnickým chotárom, pod Lomnickým štítom. Lomnickým plesom sa tiež volalo dnešné Skalnaté pleso. V dávnych vekoch bola dolina celkom iná ako dnes. Neďaleko dnešnej Tatranskej Lomnice v stredoveku stál feudálny majer, ktorý vlastnilo panstvo z Veľkej Lomnice. Do doliny pastieri vyháňali stáda oviec, ktoré spásavali bujnú vegetáciu. Ratice oviec narúšali tenkú pôdnu prikrývku, ktorú prívalové vody splavovali do dolných častí doliny. A tak sa názov doliny časom zmenil na Skalnatú dolinu. Majer zanikol v 14. storočí, ale príroda sa už nespamätala. Vyschlo Lievikové pleso a pred zánikom je Skalnaté pleso. Devastáciu doliny dokončila výstavba objektov lanovky, observatória a stále viac sa rozvíjajúca turistika a športové odvetvia.

Názov doliny sa menil aj v dávnejších dobách. V literatúre sa spomína „kamzíčie pleso“. Napríklad Juraj Buchholtz ml. v roku 1717 použil pre neho dvojjazyčné označenie Stagnum rupicaprarum a Steinbock. To je v alpských krajinách názov kozorožca. Jedna z mnohých tlačiarní zmenila názov Skalnatého plesa zo Steinbock (Bucholtzom použitý názov kozorožca) na Steinbach a vznikli tak mená s významom skalnatého potoka (Stenbach), doliny skalnatého potoka (Steibachtal) a plesa skalnatého potoka (Steibachsee). Chybný názov prevzali iní, potom sa všeobecne zaužíval a prešiel do slovenského názvoslovia a do maďarskej literatúry.[1]

Ďalšia verzia názvu má iný základ. Prvý názov doliny zapísaný v podobe Steynbachtal (stojí za povšimnutie, že sa líši od predchádzajúceho slova Steibachtal) tvoril výraz steyn, v stredoveku často znamenajúci rudu, slovo bak – bach, ktoré označovalo baňu a výraz tal dolinu. V dnešnej doline sa voľakedy dávno baníčilo. [2]

Skalnatá dolina patrí k najnavštevovanejším tatranským lokalitám a centrom letnej i zimnej turistiky a športu. Je ľahko prístupná lanovkou z Tatranskej Lomnice, ktorá tu má prestupnú stanicu. Nachádza sa tu chata i hotel, poskytujúce celoročné ubytovanie. V blízkosti plesa sa nachádza observatórium.

1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

• Skalnaté pleso
• Observatórium Skalnaté pleso
• Skalnatá chata
• Lomnický štít

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skalnatá dolina

• Poloha na turistickej mape