Suchá dolina (važecká)
Suchá dolina, na turistických mapách ako Dolina suchej vody, býva označovaná aj ako važecká Suchá dolina alebo Suchá dolina važecká, Suchovodská dolina, dolina Suchej vody (poľ. Handlowa dolina, Sucha dolina, Dolina Sucha Waźecka, maď. Szuchavölgy, Szárazvízvölgy, nem. Suchatal, Suchawodatal) je dolina, ktorá je samostatným odvetvím Važeckej doliny, ktoré smeruje rovnobežne s ňou v dĺžke 2 km pod Nefcerské sedlo. Do Važeckej doliny ústi v jej prednej časti.[1]
| Suchá dolina | |||
| dolina | |||
 poľský popis Dolina Sucha Ważecka | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Povodie | Váh | ||
| Nadmorská výška | > 1 450 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°09′14″S 20°01′00″V | ||
| Najľahší výstup | pre turistov je nedostupná | ||
| Prvovýstup | prví turisti Karol Englisch, horský vodca Pavol Spitzkopf | ||
| - dátum | 18. júl 1903 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Suchá dolina važecká | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha
Vybieha spod Nefcerského sedla smerom na juh. Na juhovýchode ju ohraničuje Sedielková kopa. Na východe dolinu uzatvára Sedielková kopa, Sedielkový priechod, Ostrá veža, Liptovská veža. Zo severu hrebeň spájajúci Ostrú s Krátkou. Od západu ju ohraničuje Krátka s južným hrebeňovým výbežkom, s Jamskými vežami, Krátkou vežou a Jamskou kopou. Dolinu oddeľuje dlhý morénový skalný val, ktorý je porastený kosodrevinou. Po Jamskou kopou sú veľké zlomiská, kde sú plieska, ktoré nie sú zaznačené na turistických mapách. Stratené pliesko 1 879 m n. m. a Skryté pliesko 1 880 m n. m., obe sa v horúcich letách stratia.[2][1]
Pôvod názvu
Dolina je pustá, vyprahnutá, netečie ňou potok a tak zodpovedá názvu „suchá“.[1]
Prírodná rezervácia
Dolina nie je prístupná po turistickom chodníku. Nevedú k nej žiadne turistické značky. Je prísnou rezerváciou TANAPu.[2]
Prví v doline
Prví po mene známi horolezci, ktorí ju navštívili boli Karol Englisch a horský vodca Pavol Spitzkopf st. 18. júla 1903.[2]
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.