Dolina Białego

Je dlhá 2,5 km a má plochu 300 ha. Ohraničená je:

• na západe chrbtom začínajúcim spod steny Długieho Giewontu, kde je Wyżnia Sucha Przełęcz, Sucha Czubka, Niżnia Sucha Przełęcz, Suchy Wierch, Czerwona Przełęcz a Sarnia Skała. Potom pokračuje severovýchodným hrebeňom Sarniej Skały s vyvýšeninami Zawieszka, Łomik a Kopa nad Białym,
• na juhu a juhovýchode je ohraničená časťou hrebeňa Długieho Giewontu, od Juhaskej Kopy cez Wyżnie Wrótka a Turniu nad Białem po Wrótka a potom Kalackou Kopou, Białym Grzbietem a Niżniou Przełęczou Białego,
• na východe ju ohraničuje Mała Krokiew, Siwarowe Siodło, Krokwa a jej severozápadné rameno.

Dolina Białego sa začína vo výške okolo 910 m n. m. pri Drodge pod Reglami. Má tvar rokliny, v ktorej na východe sa týčia bralá Korycisk, na západe Kazalnice. Hornú časť doliny rozdeľuje krátky hrebienok Zameczki a Igłą na dve oddelenia: Dolinu Suchu Giewoncku na západe a na bezmennú dolinku na východe.

Dolina je vypreparovaná zo sedimnetárnych hornín, vápencov, dolomitov a bridlíc. Je prevažne úzka, s hlbokými zárezmi krasového charakteru, najmä v dolnej časti Kazalnice, ktorú nazvali Kotłe. V doline sa nachádzajú rôzne skalné formácie. Na Białom Potoku sú početné prahy, neveľké vodopády a ľadovcové hrnce.

Vegetácia má podhôľny, subalpínsky charakter. Prevládajú smrekové, bukové a jedľové porasty. Na začiatku doliny je jedno z najnižšie položených stanovíšť kosodreviny (920 m n. m.) a na hornej hranici lesa rastú skupiny límb. Keďže masív Giewontu zatieňuje dolinu, jej klimatické pomery sú veľmi surové, i keď dolina nie je vo vysokej nadmorskej výške. Má jedinečnú flóru. Donedávna tu rástla sklenobyľ bezlistá (Epipogium aphyllum) (jej výskyt v tomto čase nebol potvrdený, pravdepodobne vyhynula), vyskytuje sa tu pichliač belohlavý (Cirsium eriophorum), borovica rhaetica (Pinus rhaetica), všivec karpatský (Pedicularis hacquetii) a skalník plstnatý (Cotoneaster tomentosus). Príroda v doline je od roku 1954 prísne chránená.

Horná časť doliny v minulosti patrila do pastierskej Hali Białe. Na začiatku 50-tych rokov 20. storočia v doline geológovia skúmali pravdepodobné ložiská uránovej rudy. Vyhĺbili dve prieskumné štôlne. V tom čase dolinu uzavreli a prísne strážili. Vstup do dolnej štôlne (má dĺžku 270 m) sa nachádza pri žlto značenom turistickom chodníku. Je zamrežovaný. Horná štôlňa je vo výške 1 030 m n. m.. Je dlhá 400 m.

• – od vstupu do doliny okolo doliny Białego Potoka pod úbočiami Igły na Ścieżki nad Reglami.
  • Čas túry: 1:10 h, ↓ 55 min.
• Turistická značka čierna – Ścieżka nad Reglami vychádza z Kuźnic cez Przełęcz Białego ku križovatke so žltou značkou a potom ďalej cez Czerwonu Przełęcz na Polanu Strążysku.
• Čas túry z Kalatówek na chodník so žltou značkou: 1:10 h, rovnaký čas aj naspäť.
• Čas túry od žltej značky na Czerwonu Przełęcz: 15 min, ↓ 10 min.

V súčasnosti dolinu navštevuje približne 5% turistov z celkového počtu, prichádzajúcich do poľských Tatier.

• 
  Sarnia Skała a Dolina Białego z Giewontu
• 
  Dolina Białego
• 
  Krokwa a Dolina Białego. Pohľad z Antałówki
• 
  Dolina Białego. Pohľad z Butorowskiego Wierchu
• 
  Uránová štôlňa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Białego

• Poloha na turistickej mape

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Białego na poľskej Wikipédii.