Valentkova dolina
Valentkova dolina (poľ. Dolina Walentkowa, nem. Walentkowatal, Walentkowatälchen, maď. Walentkowavölgy, Walentkowavölgyecske) je neveľké odvetvie hornej časti Tichej doliny s plochou 1,5 km², s výškovým rozpätím 1 400 m n. m. – 1 900 m n. m.. Ohraničená je na severnej strane hlavným hrebeňom Západných a Vysokých Tatier od Kasprovho vrchu po Svinicu, na východnej strane, resp. v uzávere hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Svinice až po Valentkovu a na južnej strane vedľajším západným hrebeňom Valentkovej. V doline je Valentkovo pliesko (poľ. Walentkowy Stawek) a Valentkov potok (poľ. Walentkowy potok), ktorý pramení pod Svinicou a preteká celou dolinou.[1]
Valentkova dolina | |||
dolina | |||
Valentkova dolina, pohľad z Červených vrchov. | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Váh | ||
Nadmorská výška | 1 400-1 900 m n. m. | ||
Súradnice | 49°12′59″S 19°59′53″V | ||
Najľahší výstup | pre turistov neprístupná | ||
Prvovýstup | Jerzy Bistram, Adam Karpiński, Kazimierz Szczepański | ||
- dátum | 28. marca 1923 | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Valentkova dolina | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
Trávnaté úbočia doliny oddávna vypásali ovcami pastieri. Dolina i rovnaké objekty – potok, pliesko, sedlo a hrebeň za názov vďačia pastierovi Valentkovi.[1]
Prví v doline
Prví boli neznámi pastieri. Písomnú zmienku o prechode dolinou v zime zanechali ako prví Jerzy Bistram, Adam Karpiński a Kazimierz Szczepański 28. marca 1923 a trochu neskôr toho istého dňa Marian Maurizio s priateľmi.
Turistika
Dolina nie je pre turistov prístupná.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Walentkowa na poľskej Wikipédii.