Ľadová dolinka

Ľadová dolinka (poľ. Dolina Śnieżna, nem. Eistal, Großes Eistal, maď. Jégvölgy, Kis-Jég-völgy) je horným juhozápadným úvalom Čiernej doliny v komplexe Javorovej doliny vo Vysokých Tatrách.[1]

Ľadová dolinka
dolina
Snehový štít a Vyšné Ľadové sedlo nad Ľadovou dolinkou
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Súradnice 49°12′15″S 20°10′55″V
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ľadová dolinka
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Názov

Do dolinky, ktorá je uzavretá vysokými horskými hrebeňmi sa dostáva málo slnečného svitu, preto ju po takmer celý rok pokrýva sneh. O snehovom poli v najvyššej časti dolinky bol rozšírený názor, že je pozostatkom dávneho zaľadnenia. Ukázalo sa, že to nie je pravda.[1]

Poloha

Dolinka smeruje na juhozápad od Čierneho javorového plesa pod Snehový štít a je ohraničená vedľajším severným hrebeňom Snehovej strážnice, krátkym úsekom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Snehovej strážnice, po Zadný Ľadový štít a vedľajším severozápadným hrebeňom Zadného Ľadového štítu. Dolinka v priamej línii má asi 750 m. Pozostáva z troch stupňov. Dolného kotla (poľ. Wielka Strąga) asi 1 780 – 1 900 m n. m. , Prostredného kotla (poľ. Srebrna Strąga) asi 2 080 – 2 120 m n. m. a Horného kotla (poľ. Złota Strąga) asi 2 350 m n. m.. Stupne pod nimi Poliaci označujú ako Wielkie Spady, Pośrednie Spady a Zadnie spady. Trochu vyššie už v zrázoch Vyšného Ľadového sedla rozoznávajú ešte štvrtú, neveľkú kotlinku - Złoty Cmentarzyk - Zlatý cintorínček.[1]

Turistika

Nie je turisticky prístupná.

Zaujímavosti

Dolinu už v 17. storočí navštevovali pytliaci a hľadači pokladov najmä z poľského Jurgova. Vystupovali z Dolného kotla až na Horný kotol do dolinky pokrytej snehom. Verili, že pod snehom je ukryté Žabie pliesko, ktoré ukrýva poklady. Prvými horolezcami v doline boli Ferdynand Goetel, Walery Goetel a Mieczysław Świerz 23. júla 1909 a v zime 29. decembra 1930 Henryk Mogilnicki a Wiesław Stanisławski.

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Śnieżna na poľskej Wikipédii.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.