Belá (rieka)
Belá (maď. Béla, nem. Weisswasser, poľ. Biała Liptowska) je prítok Váhu, odvodňujúci Kôprovskú a Tichú dolinu vo Vysokých Tatrách.
Belá | |||
Rieka | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Žilinský kraj, Prešovský kraj | ||
Okresy | Liptovský Mikuláš, Poprad | ||
Sútok zdrojníc | Tichý a Kôprovský potok | ||
Ústie | Váh | ||
- poloha | Liptovský Hrádok | ||
- výška | 629 m | ||
- súradnice | 49°02′06″S 19°42′36″V | ||
Dĺžka | 23,6 km | ||
Povodie | 244 km² (24 400 ha) | ||
Prietok | |||
- priemerný | 3,48 m³/s | ||
- maximálny | 179,0 m³/s | ||
- minimálny | 0,46 m³/s | ||
Poloha ústia
| |||
Wikimedia Commons: Belá River | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Tok rieky
Belá je pokračovaním Tichého potoka, vzniká na sútoku Kôprovského potoka a Tichého potoka v nadmorskej výške 976 m n. m.. Tečie popri Podbanskom, prijíma Kamenistý potok a potok Dovalovec, Račkovú a popri dedinách Pribylina, Vavrišovo, Dovalovo a Liptovský Peter smeruje paralelne s cestou do Liptovského Hrádku, kde ústi v nadmorskej výške 629 m n. m. do Váhu v lokalite zvanej Úšusty.
Rieka sa prvýkrát spomína v listinách Bela IV. pod názvom riullum Feier Potok, čo znamená že už na konci 13. storočia mala rieka dnešný zemepisný názov. Obsahom názvu Belá je jej divý tok rozbúrenej, do biela spenenej vody.
Rieka v minulosti veľakrát zmenila tok, spravidla po každej väčšej povodni. Tečie po štrkovom náplavovom kuželi vzniknutom splavovaním hornín z pramennej oblasti. Na tomto kuželi vytvára ramená, meandre a štrkové lavice. Zmene toku rieky hovoríme aj divočenie rieky.
Za účelom využitia energetického potenciálu rieky bola za Dovalovom vybudovaná elektráreň, ktorá sa postupne zveľaďovala.
Priemerná teplota vody je 4,46 °C v letnom období je niekedy najvyššia teplota 17°C v nádrži.
Povodie Belej podľa prítokov (v smere toku)
Belá (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)
- Tichý potok P
- Kamenná Tichá P
- Tomanovský potok P
- Magurský jarok Ľ
- Špania voda Ľ
- Hlina P
- Kôprovnica Ľ
- Granátový potok P
- Krížny potok Ľ
- Kôprovský potok Ľ
- Hlinský potok Ľ
- Garajov potok (Vyšná Závrať) P
- Turkov potok (Závrať) P
- Nefcerský potok Ľ
od sútoku
- Kamenistý potok P
- Surový potok P
- Landorovec Ľ
- Zamatový potok P
- Landorovec Ľ
- Bystrá P
- Račková P
- Gáborov potok Ľ
- Jamnícky potok P
- Krivuľa Ľ
- Potok P
- Rakytinský potok P
- Dovalovec Ľ
- Kokavský potok P
- Studnička Ľ
- Mlynský potok P
Splavnosť
Splavuje sa od cestného mostu v Podbanskom po prístavisko vo Vavrišove, za SV aj po ústie. Od Vavrišova je koryto značne devastované výstavbou malej vodnej elektrárne a reguláciou rieky.
Športová plavba sa vykonáva podľa zákona NR SR č. 580/2003 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v úseku:
- (C1,C2,K1,K2) (menej ako 3 osoby): PODBANSKÉ r. km 21,5 - LIPTOVSKÝ HRÁDOK r. km 1,8
- Nafukovacie lode: Kokavský most - Liptovský Hrádok
Návštevníci sú povinní riadiť sa návštevným poriadkom TANAPu.
Obťažnosť
- Podbanské - ústie Račkovej - WV III+
- ústie Račkovej - Vavrišovo - WV II-III
- Vavrišovo - ústie - WV I-II
Nebezpečné miesta
Na celom úseku nebezpečenstvo spadnutých stromov a možnosť ľahkého utopenia v drevenom sifóne. Za VV valce, ktoré držia. Na úseku pod Vavrišovom pozor na ostrý lomový kameň, armovacie železo a betónové bloky v koryte rieky.
Upozornenie: Belá je horský tok a podmienky sa môžu zmeniť i v priebehu dňa. Preto sa pred splavom informujte o aktuálnom stave.
Zaujímavé miesta
- Liptovský Hrádok - kaštieľ a hrad Hrádok
Posledná veľká povodeň
Posledná veľká povodeň bola ne tejto rieke v roku 1933. Vtedy bola zaplavená oblasť od Pribyliny po Liptovský Hrádok.