Dolina Bielej vody kežmarskej

Názov prešiel na dolinu z potoka Biela voda, ktorý ňou preteká. Keďže názov Biela voda a Biely potok sa v Tatrách vyskytuje na viacerých miestach, pridáva sa k názvu tejto časti Bielej vody adjektívum „kežmarská“, ktoré fixuje dolinu do bývalého kežmarského chotára. Podľa toho sa hovorí o Doline Bielej vody kežmarskej.[1]

Dolina Bielej vody kežmarskej je na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier v hornej časti medzi hlavnou osou rázsochy Lomnického štítu a jeho severovýchodným ramenom, hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Vyššej Baranej strážnice po Kopské sedlo a východnou časťou hrebeňa Belianskych Tatier od Hlúpeho po Kobylí vrch. Od ústia pri Ceste slobody (915 m n. m.) po úpätie Baraních rohov (asi 2 250 m n. m.) má dĺžku vyše 8 km a plochu 14,5 km². Vo výške asi 1 400 m n. m. sa Dolina Bielej vody rozvidluje na:

• Dolinu Zeleného plesa
• Dolinu Bielych plies
• Predné Meďodoly

Dolina Zeleného plesa má tri odvetvia:

• Veľkú Zmrzlú dolinu
• Malú Zmrzlú dolinu
• Červenú dolinu

Veľká Zmrzlá dolina má samostatne pomenovanú

• Medenú kotlinku
• Baraniu kotlinku

Dolina Bielych plies sa vo svojom uzávere konči troma vyvýšenými kotlinkami:

• Nižnou Žeruchovou kotlinkou
• Vyšnou Žeruchovou kotlinkou
• Žltou kotlinkou

Dolinu ohraničuje z južnej strany Veľká Svišťovka, Kežmarský štít ,Vidlové veže, Lomnický štít, Pyšný štít, Malý Pyšný štít, zo západnej strany Baranie rohy, Čierny štít, Kolový štít, na severe Jahňací štít a Kopské sedlo.[1]

V doline je vidieť prechody z prudkej skalnej stavby do miernejšieho terénneho útvaru. Čierne stavby žulových stien a mierne vlnité plochy Predných Meďodolov tvoria nenapodobiteľnú tatranskú prírodu. Väčšia časť doliny je tvorená žulou, len jej belianska časť je vytvorená zo sedimentov. Dolinu vytvoril ľadovec, o čom svedčia dobre zachované ľadovcové kotliny, ktoré narušuje erózia. Pod severnými stenami okolitých štítov je večný ľad.

Dolina Bielej vody kežmarskej patrí medzi najnavštevovanejšie doliny Vysokých Tatier. Už v stredoveku bola vyhľadávaná hľadačmi pokladov, zlatokopmi, baníkmi a pastiermi. Prví zlatokopi prišli do doliny na začiatku 17. storočia. Vyhĺbili štôlne na svahoch Svišťoviek, na severnej strane Lomnického štítu a na iných. Bájnu Jastrabiu vežu vyhľadávali hľadači pokladov.

Prvý známy výlet do doliny uskutočnila v júni 1565 kežmarská spoločnosť, ktorá sprevádzala hradnú paniu Beatu Lasku. Dolinu vyhľadávali najmä kežmarskí profesori a študenti tamojšieho lýcea, ktorým slúžila ako prírodovedecké laboratórium.

Prvú, primitívnu, jednopriestorovú útulňu postavili v roku 1876 v Predných Meďodoloch, na ľavom brehu Napájadlového potoka. Nazvali ju Egidova chata. V roku 1880 preniesli chatu na severný breh Zeleného plesa. Keď vyhorela v roku 1884 nahradila ju dvojizbová útulňa s rovnakým menom. V roku 1887 ju preložili na výhodnejšiu južnú časť plesa. Keď ju v roku 1890 poškodil požiar postavili o sedem rokov neskôr novú murovanú chatu, ktorú niekoľkokrát prestavali a dnes nesie meno Chata pri Zelenom plese.

V Doline Bielej vody kežmarskej začali stavať aj iné turistické chaty a prístrešia. V ústí doliny, pri Ceste slobody, kde bola plánovaná nová osada Biela voda, stál v rokoch 1925  –  1948 súkromný penzión Kežmarčana Rudolfa Palenčára. Chata vyhorela.

V roku 1903 Uhorský karpatský spolok postavil pri Šalviovom prameni útulňu, ktorá po prestavbách bola známa ako Chata pri Šalviovom prameni. Pod Predným Kopským sedlom v Doline Bielych plies postavili vojaci v roku 1924 Votrubovu chatu. Keď ju v roku 1942 rozobrali, neďaleko nej otvorili novú Kežmarskú chatu, ktorá neskôr zhorela. V doline stojí pod južnými svahmi Belianskych Tatier Chata Plesnivec.[2][3][4][5]

Veľká návštevnosť doliny si vynútila úpravu a stavbu turistických chodníkov. Už v čase návštevy Beaty Laskej bol do doliny vybudovaný chodník, ktorý vylepšovali pastieri, baníci i poľovníci. Skutočná výstavba sa začala v roku 1879.

• Najfrekventovanejšou turistickou cestou je červená Tatranská magistrála, ktorá postupuje zo Skalnatej doliny cez Huncovskú dolinu do Sedla pod Svišťovkou, kde dosahuje najvyššiu výšku 2 020 m n. m.. Serpentínami zostupuje po severných úbočiach Veľkej Svišťovky a Svišťového hrbu do doliny a popri Malom Čiernom plese a Čiernom plese kežmarskom prichádza k Chate pri Zelenom plese. Odtiaľ mierne vystupuje úbočím Žeruchových veží a pri Trojuholníkovom plese vstupuje do Doliny Bielych plies. Pri Veľkom Bielom plese sa Magistrála končí. Do roku 1978 viedla do Kopského sedla a celým východným hrebeňom Belianskych Tatier až do Tatranskej Kotliny. Uzavretím Belianskych Tatier pre voľný turistický ruch sa jej dĺžka skrátila na 46,25 km.

• Druhou turistickou tepnou je modro značkovaný chodník, ktorý prechádza priamo Dolinou Bielej vody. Modro značkovaná cesta sa začína v Tatranských Matliaroch. Pôvodne viedla z Tatranskej Lomnice. Prechádza lesným porastom až na vozovú cestu od Bielej vody, kde sa spája so žltou turistickou značkou a spoločne vedú k Šalviovmu prameňu. Šablóna:Turistická značkamodrá pokračuje priamo hore do Doliny Bielych plies ku Veľkému Bielemu plesu, do Kopského sedla a schádza Zadnými Meďodolmi do Tatranskej Javoriny, kde sa končí.

• Tretia žlto značkovaná turistická cesta vedie od zastávky autobusov Biela voda ponad pravý breh Bielej vody. Neskôr sa spája s modrou značkou a spoločne vystupujú k Šalviovmu prameňu. Žltá značka prekračuje Bielu vodu a opäť po pravom brehu vystupuje lesným porastom cez Folvarskú poľanu a vedľa Zeleného potoka ku Chate pri Zelenom plese. Odtiaľ strmo vystupuje serpentínami na Jahňací štít.

• Štvrtou často využívanou je zeleno značená turistická cesta, ktorá sa začína v Tatranskej Kotline. Prechádza Dolinou Siedmych prameňov popri Chate Plesnivec popod svahy Belianskych Tatier k Veľkému Bielemu plesu.

• Piatou menej často využívanou trasou je modro značkovaný chodník, ktorý vychádza od budovy medzistanice visutej lanovky Štart v Skalnatej doline.

• Šiestou je modro značkovaný chodník, ktorý sa začína v Tatranskej Kotline a spoločne so zelenou značkou vystupuje k Šumivému prameňu a odtiaľ pokračuje lesným porastom do Kežmarských Žľabov, kde sa cesta končí.[6][7]

• 
  Zelené pleso, nad nim Čierny štít a Jastrabia veža
• 
  Vodopády vo Veľkej Zmrzlej doline
• 
  Horné poschodie Veľkej Zmrzlej doliny
• 
  Čierne pleso kežmarské, Malé Čierne pleso, Zelené pleso
• 
  Jahňací štít

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Bielej vody kežmarskej