Žabia Bielovodská dolina
Žabia Bielovodská dolina, správne Žabia dolina bielovodská (poľ. Dolina Żabia Białczańska, nem. Froschseetal, maď. Poduplaszki-Békás-tavi-völgy) je postranná vetva Bielovodskej doliny vo Vysokých Tatrách.[1]
| Žabia Bielovodská dolina | |||
| dolina | |||
 Žabia dolina bielovodská. Pohľad z Bielovodskej poľany | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Povodie | Dunajec | ||
| Súradnice | 49°11′49″S 20°05′35″V | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Žabia Bielovodská dolina | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
Odvíja sa od žiab. Jeho autormi boli pravdepodobne zlatokopi. Vznikol niekedy v 18. storočí, keď hľadači pokladov sklamaní neúspechmi vymýšľali nadprirodzené tvory, ktoré by im svojimi schopnosťami pomohli dopátrať sa bájnej "klenotnice Tatier". Rozprávkové žaby - obrovské ropuchy so zlatými korunkami a kačky so zlatými chocholčekmi oživovali tatranské plesá a znášali v skrýšach zlaté vajíčka. [1]
Poloha
Nachádza sa medzi hrebeňmi Siedmych granátov a Žabích štítov od západu a hrebeňom Mlynára od východu.[1]
Preteká ňou Žabí potok. Nachádzajú sa v nej Nižné a Vyšné Bielovodské Žabie pleso. Nevedie do nej žiaden značkovaný chodník.[1]
Zaujímavosť
Do roku 1933 v doline pásli ovce pastieri z Jurgova. Na jej hornej hranici stál primitívny salaš. Prvými turistami v doline boli v roku 1914 Poliaci Józef Lesiecki a Józef Oppenheim.
Turistika
Do doliny nevedú turistické chodníky. Je v chránenej prírodnej rezervácii.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Żabia Białczańska na poľskej Wikipédii.
