Ťažká dolina
Ťažká dolina (staršie Česká dolina, poľ. Dolina Ciężka, dávnejšie Dolina Czeska, nem. Böhmischseetal, Verborgenes Tal, maď. Cseh-tavi-völgy, Rejtett-völgy) je dolina vo Vysokých Tatrách. Odbočuje z Bielovodskej doliny smerom na západ. Je od nej oddelená skalným prahom, cez ktorý padá Ťažký vodopád.
Ťažká dolina | |||
dolina | |||
Ťažká dolina. Pohľad z chodníka na Poľský hrebeň | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Súradnice | 49°11′01″S 20°06′07″V | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Ťažká dolina | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
V minulosti sa nazývala Česká dolina. Názov vznikol nesprávnym prekladom goralského slova ciezky. Ťažkú dolinu prví navštevovali pastieri z Jurgova, Čiernej Hory, Repísk a Lendaku. Už v 17. storočí tu pásli dobytok. Bola to namáhavá cesta a preto ju vo svojom goralskom dialekte nazvali (češkou). Známy tatranský bádateľ Juraj Buchholtz ju ako prvý zapísal na papieri ako „do Ceszkého“ (čítaj do ceškého). A tak cestovatelia ju tak začali volať. Ale do turistických sprievodcov a opisov cestovateľských zážitkov sa dostal aj nezmyselný preklad Böhmisches Tal (Česká dolina), ktorý uverejnil pruský geograf Albrecht Sydow v diele Bemerkungenauf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskinden über Krakau un Wieliczka nach den Central-Karpathen (Poznámky z cesty v roku 1827 cez Beskydy, Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát, Berlín 1830). Názov prebrali ďalší autori, názov prenikol do poľských máp a turistických sprievodcov ako Czeska Dolina. Ale keďže v poľskej onomastike prevláda aj naďalej zhodná forma s historickým názvom ľudového názvu – Dolina Ciężka (Ťažká dolina) a rovnako aj štít a pleso, je už zakotvená natrvalo v poľskom názvosloví ako Ťažká dolina.[1]
Polohopis
Od dolinného prahu po úpätie Vysokej meria 2 km. Je to jedno z hlavných odvetví Bielovodskej doliny. Leží na jej juhozápadnej strane, pod hlavným hrebeňom Vysokých Tatier, od Malého Ganku po Rysy a medzi ich vedľajšími severnými hrebeňmi. Od Bielovodskej doliny ju delí približne 300 m vysoká strmá stena. Na dolnom poschodí doliny je Ťažké pleso, z ktorého vyteká Ťažký potok, ktorý pramení v Zmrzlom plese. Na tomto úseku je Zmrzlý vodopád (poľ. Zmarzła Siklawa). Valí sa strmým prahom do Bielovodskej doliny a vytvára jeden z najpôvabnejších tatranských vodopádov - Ťažký vodopád, (poľ. Ciężka Siklawa). Najvyššie poschodie doliny tvorí kotol Spádovej dolinky, ktorá je obkolesená na juhu Ťažkou vežou, na západe Malými Rysmi a na severe Veľkým Žabím štítom.[1]
Turistika
Do doliny nevedie turistický chodník. S horským vodcom je možné dolinu navštíviť a vystúpiť do sedla Váha. Ťažká dolina je východiskom mnohých horolezeckých výstupov na okolité štíty, na Ťažký štít, Ganek, Rysy, Vysokú.[2]
Galéria
- Ťažká dolina, pohľad z Rysov.
- Pohľad na Ťažkú dolinu z Bielovodskej doliny. Vpravo za vysokou stenou.
- Ťažká dolina a Ťažké pleso. Pohľad z Litvorovej doliny.
- Zmrzlý vodopád.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Ciężka na poľskej Wikipédii.