Dolina Kościeliska

Nachádza sa v Západných Tatrách. Rozprestiera sa na ploche približne 35 km², je 9 km dlhá a po obvode meria približne 27 km. Na západe ju obkolesuje severný hrebeň od Sivej veže (poľ. Siwi Zwornik) po Przedniu Kopku, na juhu hlavný hrebeň na úseku od Siwego Zwornika po Malolučniak, na východe severozápadný hrebeň Malolučniaka po Mały Regiel.

Má veľa bočných vetiev. Najväčšie sú: Dolina Miętusia, Dolina Tomanowa a Dolina Pyszniańska (Pyszna). Ďalšie väčšie oddelenia sú: Żleb pod Wysranki, Wąwóz Kraków, Wściekły Żleb, Zastolański Żleb, Dolinka Iwanowska, Dolina Smytnia. Dolinou preteká Kościeliski Potok.

Najvyšším bodom doliny je Blyšť, (poľ. Błyszcz), (2 169 m n. m.). Z doliny možno vidieť najvyšší vrch Západných Tatier Bystrú. Dolina Kościeliska tvorí dlhú a hlbokú skalnú roklinu, ktorej steny, nazvané brány, sa na troch miestach približujú k sebe. Sú to: Niżnia Kościeliska Brama, Pośrednia Kościeliska Brama a Wyżnia Kościeliska Brama.

Južnú časť doliny tvoria kryštalické horniny. Vo veľkej miere na vytváraní profilu doliny sa podieľal ľadovec. Prostrednú a dolnú časť doliny tvoria sedimenty, najmä vápenec, dolomity, bridlice a pieskovce. Na formovaní doliny mal hlavný podiel Kościeliski Potok a voda tečúca podzemnými trhlinami. Výsledkom tejto činnosti sú bralá fantastických tvarov, strmé skalné steny a početné krasové jaskyne a poľany ako napríklad: Stara Polana, Polana Pisana, Stare Kościeliska, Wyżnia Kira Miętusia.

V doline sa nachádza niekoľko turisticky dostupných a často navštevovaných jaskýň: Jaskinia Mroźna, Smocza Jama, Jaskinia Mylna, Jaskinia Raptawicka a Jaskinia Obłazkowa. Takmer ku všetkým vedú turistické chodníky. Jedinou výnimkou je jaskyňa Dziura v Doline ku Dziurze.

Dolinu charakterizuje bohatá flóra. Rastie tu veľa v poľských Karpatoch zriedkavo sa vyskytujúcich rastlín. Napríklad skalník plstnatý (Cotoneaster nebrodensis), prilbica chlpatoplodá (Aconitum lasiocarpum), ostrica dvojdomá (Carex dioica ), vojnovka belasá (Polemonium caeruleum) a iné.

V minulosti bola spojená s hutníckym priemyslom. Baníci v nej dolovali striebro, meď a antimón už od konca 15. storočia. Od konca 18. storočia ťažiskom ich činnosti bola ťažba železnej rudy. V Starych Kościeliskach rudu spracovávali a tavili, bola tu kováčska dielňa, zruby, krčma, lesovňa a kostolík. Od neho pochádza názov doliny. Cez dolinu a cez Tomanovské sedlo viedla trasa na Slovensko, ktorú využívali na koňoch cestujúci obchodníci a pašeráci. Často ich prepadávali zbojníci, o čom svedčia historické názvy mnohých skalných objektov, za ktorými číhali na svoju korisť: Zbójnickie Okna, Zbójnicka Turnia, Zbójnicki Stół. Na konci 18. storočia dolinu začali navštevovať prví turisti. Od roku 1815 sa obľúbeným stal výstup na Bystrú, z ktorej turisti obdivovali východ slnka. Toto miesto inšpirovalo mnohých poľských umelcov a básnikov. Lesovňa, ktorú tu postavili, poslúžila turistom na prenocovanie i na oddych. Počas druhej svetovej vojny sa v nej ukrýval partizánsky oddiel. Cez dolinu prechádzali tatranskí kuriéri, ktorí počas vojny cez hranice prepravovali tajné správy. Dolina bola obľúbeným miestom hľadačov pokladov, ktorí na skalách zanechali rôzne znaky.

Zo Zakopaného do osady Kiry (927 m n. m.), ktorá je miestnou časťou Kościeliska, premávajú autobusy a mikrobusy. Po doline je možné pohybovať sa pešo alebo využiť služby drožkárov. V sezóne patrí k najnavštevovanejším dolinám v poľských Tatrách. Je súčasťou Tatrzańskiego Parku Narodowego a východiskom do mnohých iných dolín. V hornej časti doliny (z Kir 5,5 km, 1:30 h pešo) sa nachádza Chata PTTK na Hali Ornak. Podrobnejšie sú trasy uvedené v turistických sprievodcoch.

• 
  Niżnia Kościeliska Brama
• 
  Pośrednia Kościeliska Brama
• 
  Kościeliski Potok
• 
  Zbójnickie Okna

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Kościeliska

• Poloha na turistickej mape

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Kościeliska na poľskej Wikipédii.