Dolina Jaworzynka

Odbočuje od Doliny Bystrej v Kuźnicach vo výške 1 014 m n. m. Okolie doliny: od východu Boczań a Skupniów Upłaz, od juhu Wielka Kopa Królowa, Mała Kopa Królowa a Kopa Magury, od západu severozápadné rameno Kopy Magury, na ktorom sa nachádza Jaworzyńska Czuba, Zawrat Kasprowy a Jaworzyńskie Czoła. V hornej časti sa orograficky rozdeľuje na pravé rameno, ktoré tvorí Długi Żleb a ľavé, kde je Żleb pod Czerwienicą. V hornej časti doliny je pre turistov neprístupná Jaskinia Magurska.

Na orograficky pravých úbočiach doliny pod Skupniówim Upłazom sú početné vežičky: Cyganka, Cycek, Cygan, Parzące Turnie, Mnich, Krzemionka, Wołowa Turnia i Gruba Turnia.

Dolinu vytvárajú vápencové horniny. Je úzka a dlhá, vyzerá ako kaňon, jej svahy sú strmé. Dolná časť doliny, kde je Polana Jaworzynka so salašmi, je takmer plochá, rovná. Po dne doliny tečie Jaworzynka. Voda cez dolinu prúdi len pri veľkých lejakoch, skôr tečie pod zemou. Je to tichá dolina.

Na orograficky pravých úbočiach doliny sa objavujú charakteristické vápencové útvary - trpaslíci. Žijú tu medvede, jelenia zver a kamzíky. Vyskytuje sa tu pozoruhodná flóra. Okrem inej aj taká, ktorá je v Karpatoch výnimočná. Napríklad hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera) a borovica (Pinus × rhaetica).

V minulosti dolinu vypásali stáda dobytka a oviec. Nadmerné vypásanie spôsobovalo masívnu eróziu pôdy. S jej regeneráciou sa začalo už pred druhou svetovou vojnou a pokračovalo sa po jej skončení. Najefektívnejšie bolo zalesňovanie smrekovcom a jelšou.

V doline dolovali železnú rudu. Po baníkoch zostali štôlne a hlady hlušiny. V roku 1920 v doline vybudovali prvý veľký lyžiarsky skokanský mostík. Rekordný skok meral 42 m.

• – vedie dolinou z Kuźnic na Przełęcz między Kopami
  • Čas túry: asi 1:30 h, ↓ 1:00 h

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Jaworzynka

• Poloha na turistickej mape

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Jaworzynka na poľskej Wikipédii.