Flyš
Flyš (zo švajč. nem. Flysch = hornina náchylná na zosun, podľa slovesa fließen = tiecť) je spoločný názov pre sedimentárne komplexy, ktoré sú tvorené pieskovcom a ílovcom, prípadne v menšej miere aj vápencom. Flyš je sediment, ktorý vznikol v obdobiach tektonického nepokoja v orogénnych oblastiach z premiestnených usadenín, ktorých hlavným transportným mechanizmom boli gravitačné toky a turbiditné prúdy, tzv. turbidit. Je to synorogénny sediment. Flyšu podobné horniny sa často označujú ako flyšoidné. Samotný termín flyš, ktorý je negenetický, sa dnes mnoho sedimentológov snaží nahradzovať termínmi ako turbidit atď, ktoré vyjadrujú presný spôsob jeho vzniku.
Flyš sa v niektorých kontextoch chápe ako stratigrafická resp. regionálne geologická jednotka typická pre alpínsky typ orogenénnych pásiem. Vyskytuje sa napríklad v Alpách či Karpatoch.
Pôvodne flyš označoval len pieskovce, sliene, vápence a ílovce chudobné na fosílie, usadené v predpolí Severných Álp, ktoré sa usadili v kriede a terciéri.
Vlastnosti hornín tvoriacich flyš, majú výrazný dopad na reliéf a vodný režim vo flyšových pohoriach. Pieskovce a ílovce pomerne rýchlo podliehajú vodnej erózii, čo má za následok rýchle zarezávanie sa vodných tokov a z toho vyplývajúci rozčlenený reliéf. Flyšové horniny majú navyše nízku priepustnosť vody, čo má za následok časté záplavy či zosuvy počas prívalových dažďov. Úrodnosť pôd vznikajúcich na flyšovom podklade je tiež pomerne nízka.
Vznik
Flyš vzniká v uzatvárajúcej sa sedimentačnej panve za nestálych tektonických a silných seizmických podmienok. Pôvodné nezvrásnené a tektonicky nedotknuté vrstvy sedimentov, z ktorých sa flyš neskôr utvoril dosiahli v priebehu vývoja mocnosť najmenej 500 metrov. Sedimenty sa zvyčajne najprv usadzovali na kontinentálnej kôre na okraji šelfu alebo kontinentálnom svahu, no neskôr boli pri tektonickom nepokoji presunuté turbiditnými prúdmi do abysálnych (hlbokomorských) oblastí. Tvorený je pravidelne sa opakujúcimi vrstvami, rytmicky sa striedajúcich klastických sedimentov, pričom droby (pieskovec s prevahou základnej hmoty) predstavujú sedimenty gravitačných prúdov a ílovce, sú sedimentami pokojného pomalého usádzania na dne. Pri postupnom uzatváraní sedimentačného bazénu a pohlcovaní oceánskej kôry, sa sedimenty odliepajú od podkladu a nasúvajú na seba, ich ďalším stláčaním vzniká takzvaný akrečný klin. Stláčanie má za následok ich presunutie na predpoli. Tieto pohyby na veľké vzdialenosti sa nazývajú príkrovy. V Západných Karpatoch sú sedimenty flyšového pásma nasunuté na predpolie na vzdialenosť väčšiu než 80 km.
Flyš však často reprezentuje záver sedimentácie krátko pred inverziou panvy. Známe je napr. porubské súvrstvie vo fatriku a tatriku.
Zloženie
Svojim zložením sa flyš podobá hlbokomorským sedimentom. O hrúbke jeho vrstiev a zložení rozhoduje pozícia v pôvodnej sedimentačnej panve, pri turbiditných pohyboch sú menšie častice v suspenzii schopné pohybu na väčšie vzdialenosti ako väčší a ťažší materiál. Drobný íl sa preto usadzuje ďalej od úpätia kontinentálneho svahu než väčšie klasty. Z hľadiska veľkosti jeho častíc je rozlišovaný flyš:
- proximálny, ktorého častice majú hrubší charakter. Vzniká na okrajoch panvy v blízkosti zdrojov naplavenín (extrémnym prípadom je tzv. divoký flyš, ktorý je tvorený z balvanov a kusov veľkých rozmerov, ktoré sú nevytriedené transportom)
- distálny, ktorý je jemnejší. Vzniká v centrálnych oblastiach panvy a jeho častice sú veľmi jemné
