Dolina Gąsienicowa

Dolinu delí na dve časti Grań Kościelców (Hrebeň Kościelców), ktorý sa od Zawratowej Turnie tiahne na sever cez Kościelec a Mały Kościelec. Na východnej strane je Dolina Czarna Gąsienicowa a na západnej strane Dolina Zielona Gąsienicowa. Dolina Zielona Gąsienicowa má jedno odvetvie Dolinu Suchu Stawiańsku, nazývanú tiež Kotłom Kasprowým alebo Kotłom Gąsienicowým.[1]

Nad dolinou sa vypínajú štíty:

• Svinica
• Zamarła Turnia (Zmrzlá veža)
• Kozi Wierch (Kozí vrch)
• Granáty (horský masív na východnom hrebeni Svinice v poľských Vysokých Tatrách) a v Západných Tatrách
• Kasprov vrch[1]

Približne pri dotyku dvoch častí doliny, na jej západnom úpätí a nad hranicou lesa, vo výške asi 1 500 m n. m. leží Hala Gąsienicowa. Okrem iných chát je v Doline Czarnej Gąsienicowej Schronisko PTTK Murowaniec.[1]

V juhozápadnom odvetví doliny, nazývanej tiež Dolina Zielona Gąsienicowa, sú takmer všetky plesá Doliny Suchej Wody (tzv. Gąsienicowe Stawy).

• Zielony Staw Gąsienicowy (3 764 ha)
• Długi Staw Gąsienicowy (1 564 ha)
• Kurtkowiec (1 536 ha)
• Dwoisty Staw Gąsienicowy (dve plesá: 1 355 ha a 0,880 ha)
• Zadni Staw Gąsienicowy (0,515 ha)
• Litworowy Staw Gąsienicowy (0,407 ha)
• Czerwone Stawki Gąsienicowe (dve plesá: 0,196 ha a 0,138 ha)
• Mokra Jama (0,048 ha)
• Kotlinowy Stawek (0,021 ha)
• Dwoiśniaczek (štyri plesá: 0,019 ha, 0,014 ha, 0,007 ha, 0,002 ha)
• Troiśniak (tri plesá: 0,017 ha a 0,003 ha, tretie zaniká)
• Dwoiśniak (0,007 ha, druhé je vyschnuté)
• Jedyniak (0,006 ha)
• Samotniak (vyschnuté)

V juhovýchodnom odvetví doliny nazvanom Doliną Czarną Gąsienicową, sa nachádzajú dve plesá: Czarny Staw Gąsienicowy, (najväčší v celej doline  – 17,94 ha) a Zmarzły Staw Gąsienicowy (0,28 ha).

Meno dostala po bývalom majiteľovi doliny Gąsienicovi. V dávnejších dobách ju intenzívne vypásali stáda oviec. Bola súčasťou Hali Gąsienicowej. V zachovaných dokumentoch sa spomína v roku 1653 ako hala Stawów (Hala plies). Na mapách z 19. storočia je uvedená ako Dolina Siedmych plies (Dolina Siedmiu Stawów). Navštevovali ju nielen pastieri, ale bola aj útočiskom zbojníkov, ktorých do povstania verboval Aleksander Kostka-Napierski. V roku 1964 sa skončilo vykupovanie pozemkov od súkromných vlastníkov a salaše boli zlikvidované. Odvtedy pomaly začala zarastať lesným porastom a kosodrevinou.

Turisti, lyžiari a horolezci ju objavili na začiatku 19. storočia. V doline bola v rokoch 1921 – 1925 vybudovaná chata Schronisko PTTK Murowaniec. Počas rokov 1921 – 1923 postavili k chate cestu, ktorú nesmeli používať autá. V doline sú budovy slúžiace horským záchranárom, meteorologickej službe, strážcom národného parku. Dolina je z pohľadu cestovného ruchu najintenzívnejšie využívanou dolinou.

Chata Schronisko Murowaniec v Dolinie Gąsienicowej je centrom mnohých turistických trás:

po modrej značke z Kuźnic v Zakopanom cez Boczań, Skupniów Upłaz a Przełęcz między Kopami ku chate potom ponad Czarny Staw Gąsienicowy a na Zawrat.

• Čas túry z Kuźnic v Zakopanom ku chate Schronisko Murowańec: 2h, (↓1:35h)
• Čas túry z Murowańca na Zawrat: 2:20h, (↓1:50h)

po žltej značke – na Przełęcz między Kopami. Žltá značka vedie tiež do Doliny Jaworzynka. Čas túry z Kuźnic ku chate Schronisko Murowańec 2h (↓1:35h)

• po čiernej značke z Brzezin v Zakopanom cez Psiu Trawku. Čas túry: ↑2:15h

– po zelenej značke do Wierchporońca potom cez Rówień Waksmundzku, Gęsiu Szyju a Rusinowu Polanu. Čas túry: 3:50h, s návratom 4:15h

– po žltej značke z Kasprovho vrchu cez Roztoku Stawiańsku ku chate Murowańiec, odtiaľ Dolinou Pańszczyca na sedlo Krzyżne.

• Čas túry z Kasprovho vrchu ku chate ↑1:25h
• Čas túry z chaty na Krzyżne: 2:45h, ↓2:05h

1. ANDRÁŠI, Július; PARYSKI, Witold. Vysoké Tatry: výber horolezeckých výstupov. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1974. 212 s. 77-022-74.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Gąsienicowa na poľskej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Gąsienicowa

• Poloha na turistickej mape