Nefcerka

Zo severu ju ohraničuje vyše dvojkilometrový hrebeň Hrubého vrchu (od Hrubej kopy až po Hrubý vrch). Od východu Hrubý vrch a Furkotský štít. Od juhovýchodu hrebeň, ktorý spája Furkotský štít a Ostrú. Od juhu zasa Ostrá, Krátka a Kriváň so svojim dlhým severovýchodným rebrom. Nefcerka spadá prahmi a meria približne 3 km. Vedľajšie severné rameno Krátkej delí hornú časť doliny na dve odnože. Hlavnú, pod Hrubým vrchom, Furkotským štítom a Ostrou a bočnú, ktorá smeruje pod Škáru.[1]

V Nefcerke, kde je niekoľko malých pliesok bez názvov, sa nachádza Nižné Terianske pleso, Vyšné Terianske pleso a Malé Terianske pleso. Z Nižného Terianskeho plesa vyteká Nefcerský potok, ktorý má bočný prítok, ktorý doň vteká poniže Horného Nefcerského vodopádu.[1]

Nefcerský potok vytvára Nižný nefcerský vodopád, Kmeťov vodopád a Vyšný nefcerský vodopád. Dolinu ohraničuje bujná vegetácia, ktorá so skalnými zrázmi robí z Nefcerky jednu z najkrajších tatranských dolín. Je prísne chránenou rezerváciou TANAPu a je pre návštevníkov uzavretá.[1][3]

Je odvodený od priezviska Neftzer, ale konkrétne sa ponúkajú aj iné alternatívy. Kráľovským správcom Likavského hradu sa v roku 1695, po smrti Juraja Szechényiho, ostrihomského arcibiskupa, záložného pána hradu, stal Leonard Ján Neftzer a po jeho smrti roku 1699 Jakub Ján Neftzer. Ten sa neskôr, po skončení kuruckých vojen, stal prefektom liptovskohrádockých korunných majetkov, ku ktorým patrila aj Kôprová dolina s odvetviami. Je aj ústne podanie o tom, že dolina bola pomenovaná podľa banského konfederáta Neffzera. Iná verzia hovorí o „nejakom“ Neftzerovi, ktorý v doline „veľmi dávno“ utrpel smrteľnú nehodu.[2]

Podľa iného autora nemá názov Nefcerka nič spoločné s Neftzerom. Korení v starom nemeckom názve tur, ktorý označoval baňu. Výraz, možno, vplyvom miestneho nárečia alebo nepresného zápisu, ktoré ovplyvnilo starogermánske sloveso thurek, sa pretvoril do tvaru ter. Od slova ter bola odvodená dolina Tertal resp. Tal Teriawska, označujúci hornú časť doliny, v ktorej kutali baníci. Z tejto podoby možno odvodzovať názov Tersee - Terianske pleso a Terianska veža. Keď sa banícka činnosť v doline rozšírila začal sa používať názov Newen Tertal (Nová Terianska dolina), ktorý sa postupne v miestnom nárečí posunul do podoby Newtertal, resp. Newtztal a bol základom neskoršieho názvu Neftzertal. Zhodou okolností korešpondoval s menom človeka, ktorý však v Liptove pôsobil až v 18. storočí, keď baníci dolinu dávno opustili. Poliaci túto dolinu nie náhodou nazývajú Niewcyrka.[4]

Nefcerka patrí medzi klenoty slovenskej prírody, je prísne chránená a turisticky neprístupná. Obmedzenie dokonca platí aj pre lezcov a okolité hrebene sú aj pre nich zakázanou zónou.

Na Neftzerskej poľane stál Poľovnícky dom arcikniežaťa Rudolfa, ktorý postavili okolo roku 1880 a šopa pre honcov a služobníctvo. Poľovnícky dom zhorel v roku 1909 a šopa v roku 1915. Nefcerku oddávna navštevovali lovci kamzíkov, hľadači pokladov, baníci i pastieri. Prví, ktorí o výstupe do nej napísali, boli Eugeniuzs Janota s druhmi a s vodcom Maciejom Sieczkom 9. septembra 1867.[1]

• 
  Horné poschodie Nefcerky s plesami
• 
  Nefcerka a Vyšné Terianske pleso

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nefcerka

• Poloha na turistickej mape