Predné Meďodoly

Predné Meďodoly, v dávnejších dobách Predné Koperšády (poľ. Dolina Przednich Koperszadów, Przednie Koperszady, nem. Vordere Kupferschächten je dolina vo Vysokých Tatrách. Leží na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier, medzi hrebeňom Belianskej kopy, najvýchodnejším úsekom Hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Jahňacieho štítu až po Kopské sedlo a Belianskymi Tatrami od Hlúpeho až po Holicu. Dno kotliny sa tiahne od juhovýchodu na západ s výškovým rozpätím asi 1600 až 1650 metrov (na úpätí Kopského sedla) v dĺžke takmer 2 km. Je severnou vetvou Doliny Kežmarskej Bielej vody.[1]

Predné Meďodoly
dolina
Predné Meďodoly
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Dunajec
Nadmorská výška 1 600 – 1 650 m n. m.
Súradnice 49°13′44″S 20°14′09″V
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Predné Meďodoly
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Názov

Tomáš Mauksch názov odvodzuje od Medených lávok. Treba však vysloviť pochybnosti, lebo tieto dva objekty sú príliš od seba vzdialené. Z historických prameňov možno usúdiť, že v Predných, tak aj v Zadných Meďodoloch v dávnejších dobách baníčilo. Spomínajú sa dve štôlne v Kopskom sedle, ďalšie sa tiahli po hrebeni k Jahňaciemu štítu. Historické písomnosti (Jakub Buchholtz) popri medených spomínajú aj železnú žilu. Pozostatky banských diel však nie sú presnejšie lokalizované. Haviari prichádzali z Kežmarku a zo Spišskej Belej. Starší názov Predné Koperšády je odvodený od slova Kopper, ktoré v spišsko – nemeckom dialekte označuje meď. Tento názov prevzalo poľské názvoslovie a podobný názov má nemecké názvoslovie. Poliaci ich nazývali aj uhorskými Meďodolmi – Koperszady Węngerskie.[1]

Príroda

I keď Predné Meďodoly sú geograficky zaradené do Vysokých Tatier krajinným obrazom i geologickým tvarom patria skôr do Belianskych Tatier. Z trávou zarastených úbočí sa vypínajú biele vápencové veže. Dolina leží na hraniciach prísnej prírodnej rezervácie TANAP-u.[1]

História

Dolina bola až do konca druhej svetovej vojny vypásaná dobytkom a ovcami. Jej majiteľom bolo mesto Spišská Belá. V 17. storočí v doline kutali meď baníci. V rokoch 1876 - 1880 stála v doline chata. Prvými návštevníkmi (okrem baníkov a pastierov), ktorí prešli dolinou boli Theodor Wundt a Jakub Horvay. Stalo sa to 16. mája 1884.

Salaš na lúke Jeruzalem

Turistika

Naprieč dolinou vedie zeleno značkovaný turistický chodník ku chate Plesnivec a ďalej do Tatranskej Kotliny alebo do Kežmarských Žľabov. Turistický chodník vedie cez rovinatejšiu dolnú časť doliny, ktorá sa volá „Jeruzalem“. Stretávajú sa tu chodníky vedúce z Predných Meďodolov a Doliny Bielych plies. Ešte po druhej svetovej vojne tam stál salaš.[2]

Vodné toky

Preteká ňou Napájadlový potok.[1]

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.