Temnosmrečinská dolina

Temnosmrečinská dolina (niekedy aj Temnosmrečianska dolina, Temnosmrečinová dolina a Temnosmrečinovská dolina, (poľ. Dolina Ciemnosmreczyńska, nem. Smrečiner Tal, maď. Szmrecsini völgy) je jedno z hlavných odvetví Kôprovej doliny, jej priamym horným pokračovaním medzi hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Liptovských múrov po Čubrinu, potom hlavnou osou krivánskej rázsochy od Čubriny po Kôprovský štít a Prostredný chrbát. Na prvej dolinnej terase je jeden z najkrajších tatranských vodopádov Vajanského vodopád, ktorý vytvára potok tečúci z Nižného Temnosmrečinského plesa. V doline je aj Vyšné Temnosmrečinské pleso. Najvyššiu časť doliny tvori Piargová dolinka.[1]

Temnosmrečinská dolina
dolina
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška > 1 350 m n. m.
Súradnice 49°11′26″S 20°02′02″V
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Temnosmrečinská dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Temnosmrečinská dolina

Názov

Pomenovanie prešlo z lesa, ktorý sa rozprestiera pod dolinným prahom Kobylej a Temnosmrečinskej doliny a volá sa Temné smrečiny. Temné smrečiny tvorí hustý, temný, tmavý smrekový porast s prímesou smrekovca, starší ako sto rokov.[1]

Prví v doline

Prvým známym, ktorý ju navštívil, bol Juraj Pongrátz. Okolo roku 1750 meral hĺbku Nižného Temnosmrečinského plesa. Nedosiahol presný výsledok. Dňa 26. augusta 1751 navštívil pleso Jakub Buchholtz s dvoma pomocníkmi. V zime dolinu prví navštívili Poliaci W. Skórczewski a Stanisław Gąsienica Byrcyn 7. januára 1914.[2]

Turistika

Odporúčané túry:

  • po zelenej značke od rázcestia v Hlinskej doline cez Temné smrečiny a prah Kobylej doliny na sedlo Závory: 1:35 h, ↓ 1:15 h
  • po červenej značke o rázcestia v Temných smrečinách nad Nižné Temnosmrečinské pleso: 1 h, ↓ 45 min.[2]

Kobylia a Temnosmrečinská dolina sú prísnymi prírodnými rezerváciami TANAPu.[2]

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.