Vlk dravý

Vo vlčej svorke je istá hierarchia - od alfy po omegu. Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení. Ďalej nasledujú ostatní dospelí jedinci a mláďatá. Na svorke vlkov je dosť zaujímavé, že vlci svoje mláďatá musia vyhodiť zo svorky. Mláďatá potom musia vytvoriť novú. Keď vlci lovia, vždy počkajú kým sa obeť unaví, až potom zaútočia.

Predstava prísnej lineárnej hierarchie vychádza z výskumov z chovov než z pozorovaní vo voľnej prírode. Svorka je založená na rodinných vzťahoch, jadro tvorí rodičovský pár (alebo aj samec s dvoma samicami), mláďatá zostávajú vo svorke 10 až 54 mesiacov, väčšinou ju však opúšťajú vo veku 3 rokov. Svorka môže prijať aj cudzieho mladého vlka (nie staršie vĺča než 3 roky) z inej svorky na niekoľko rokov alebo mesiacov.[3][4][5][6]

Najvyššie vo svorke stojí takzvaný Alfa pár ktorí tvorí samec a samica, zvyčajne tvorcovia celej svorky. Pod nimi sa nachádza Beta pár. Ostatní sú neutrálni členovia svorky a posledný je Omega. Vĺčatá tvoria "vlastnú malú svorku", a tak sa učia sociálnym návykom a chápaniu fungovania svorky.

Rozlišuje sa asi 39 poddruhov vlka dravého, nie všetky sú však žijúce. Najbežnejší poddruh sa nazýva vlk dravý euráziský (Canis lupus lupus). Vlk sa považuje za priameho predka psa domáceho (Canis lupus familiaris), resp. predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom.

V minulosti vlky obývali veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Hlavnými príčinami ich odstrelu boli škody, ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva, že vlk je pre človeka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka. Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlky v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA).

Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch, sluch a zrak.

Vlk sa živí najmä divými bylinožravými párnokopytníkmi podobne, ako všetky suchozemské cicavce loviace vo svorkách. Ulovené cicavce možno podľa veľkosti rozdeliť na veľké 240–650 kg a stredné 23–130 kg. Často dokážu zdolať korisť, ktorej telesná hmotnosť zodpovedá súčtu hmotnosti členov svorky. Svorka 15 vlkov je schopná zlikvidovať dospelého losa. Rozdiely v potrave medzi vlkmi žijúcimi na rôznych kontinentoch závisia od rozmanitosti párnokopytníkov a od dostupnej menšej a domestikovanej zveri (u nás hlavne ovce, kozy).

V Severnej Amerike v strave vlka dominujú veľké párnokopytníky a stredne veľké cicavce. V Ázii a Európe v ich strave dominujú divé stredne veľké párnokopytníky, domáce druhy (na Slovensku jelenia a srnčia zver, ale aj zajace, hlodavce, vtáky, obojživelníky a hmyz). Avšak diviak sa často dokáže ubrániť malej vlčej svorke. Vlk je závislý od voľne žijúcich druhov, a ak nie sú ľahko dostupné, ako napríklad v Ázii, tak je vlk zvykne loviť domáce a hospodárske zvieratá. V celej Eurázii sa vlci živia väčšinou bizónmi, losmi, jeleňmi, srncami a diviakmi. V Severnej Amerike sú jeho dôležitou korisťou losy, soby, jelene, bizóny a pižmone. Vlci dokážu stráviť potravu za pár hodín a kŕmiť sa niekoľkokrát denne, čím rýchlo spracujú veľké množstvo mäsa. Dobre vykŕmený vlk ukladá tuk pod kožu, okolo srdca, čriev, obličiek a kostnej drene, najmä ako zásobu energie na zimu.

Vlci však nie sú nároční jedáci. Lovia menšie zvieratá ako hlodavce, zajace, hmyzožravce a malé šelmy. Často konzumujú vodné vtáctvo a ich vajcia. Ak sú také zdroje nedostatočné, lovia jašterice, hady, žaby a veľký hmyz.

Vlci v Európe konzumujú jablká, hrušky, figy, melóny, bobule a čerešne. V Severnej Amerike vlci konzumujú čučoriedky a maliny. Taktiež majú radi aj trávu, ktorá im môže poskytnúť niektoré potrebné vitamíny. Je známe, že zožerú bobule horského popola, konvalinky, čučoriedky, brusnice, obilie a výhonky trstiny.

V časoch nedostatku potravy vlk požiera aj zdochliny. Konzumuje tiež hospodárske zvieratá (prevažne ovce, kozy) a spôsobuje škody hlavne v husto zaľudnených euroázijských oblastiach s rozšíreným chovom hospodárskych zvierat. V Severnej Amerike vlci lovia hospodárske zvieratá iba za zúfalých okolností, nakoľko vlk je tam rozšírený hlavne v oblastiach s nízkym zaľudnením, kde jeho hlavnou korisťou ostávajú naďalej prirodzené biotopy. Počas tuhých zím bol pozorovaný vlčí kanibalizmus, kedy vlci útočili na slabých alebo zranených jedincov svorky a konzumovali ich mŕtve telá.

Dávne povesti o tom, ako vlčie svorky napádali a vyzabíjali celé dediny, alebo rozprávky ako Červená čiapočka alebo Zlý vlk a tri prasiatka vštepujú každému dieťaťu pocit, že vlk je krvilačný a voči človeku agresívny.

Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. V súčasnosti je trendom propagácia jeho významu v prírodnom potravinovom reťazci. Na Slovensku s prítomnosťou vlka v naších lesoch súhlasí 57,6 % obyvaťeľstva[7]. V USA so znovuprivedením vlka do Yellowstonského parku súhlasilo 73 % opýtaných respondentov.

Obavy pastierov o dobytok sú pochopiteľné, ale z veľkej miery je zapríčinený nízkou úrovňou ochrany stád. Jedným z účinných spôsobov ochrany stád je používanie pastierskych strážnych psov na ich ochranu. Výskumy prípadov napadnutia stád potvrdili, že 80,6 % slovenských salašov mali v roku 2001 pastierskych strážnych psov uviazaných, čím bola znemožnená aktívna ochrana čried hospodárskych zvierat [7]. V roku 2002 bolo len 28 zo 152 (18,4 %) čried zabezpečených nainštalovaním ochranných elektrických oplôtok. Aj napriek nižším bezpečnostným opatreniam zabili vlky na Slovensku v rokoch 2001 – 2003 iba 0,5 – 0,7 % oviec z celkového chovu oviec v oblasti výskytu týchto šeliem [7]. To predstavovalo škodu vo výške medzi 3 – 4 miliónmi slovenských korún (okolo 100 000 Euro) [7]. Vhodným riešením krytia možných vzniknutých škôd na hospodárskych zvieratách je uzavretie príslušných poistných zmlúv.

Škody spôsobené vlkom nie sú v porovnaní so škodami spôsobenými inými voľne žijúcimi druhmi živočíchov –kopytníkmi tak významné. Podľa výsledkov 10 rokov výskumov spôsobujú voľne žijúce kopytníky 17-krát väčšie škody poškodením mladých stromov a poľnohospodárskych plodín.[8]

1. IUCN Red list 2019.2. Prístup 9. decembra 2019.
2. KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Vlk - Canis lupus, s. 425 - 416.
3. MECH, L. David; BOITANI, Luigi. Wolves (Behavior, Ecology, and Conservation). [s.l.] : University of Chicago Press, 2007. 482 s. ISBN 978-0-226-51697-4.
4. L. David Mech. Alpha status, dominance, and division of labor in wolf packs. [online]. Canadian Journal of Zoology. 77, s. 1196–1203, wolf.org, 1999, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (En)
5. L. David Mech. Whatever happened to the term Alpha wolf? [online]. www.wolf.org, 2009-03-30, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (En)
6. BLOCH, Günther; RADINGER, Elli H.. Wölfisch für Hundehalter (von Alpha, Dominanz und anderen populären Irrtümern). [s.l.] : Franckh-Kosmos, 2010. 191 s. ISBN 978-3-440-12264-8.
7. WECHSELBERGER, M.; RIGG, S.; BEŤKOVÁ, R.. An investigation of public opinion about the three species of large carnivore in Slovakia: brown bear (Ursus arctos), wolf (Canis lupus) and lynx (Lynx lynx) [online]. Liptovský Hrádok : Slovak Wildlife Society, 2005. Dostupné online. (po anglicky)
8. GUIMARAES, Nuno. (PDF) Ecology and conservation of the grey wolf (Canis Lupus L.) in Slovakia: a case study in Banská Bystrica northeast region, Autoreferát dizertačnej práce [online]. Banská Bystrica : University of Matej Bel Banská Bystrica Faculty of Natural Sciences, Department of Biology and Ecology, 2019, [cit. 2020-10-31]. Dostupné online. (En)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o vlk
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlk dravý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vlk dravý

• Výskum a ochrana vlkov na Slovensku
• Vlčí svět
• O ochrane vlkov a význame pre ľuďí