Berlín

Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (nem. Spree), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 % celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 % celkovej plochy). Priemerná nadmorská výška je 34 m n. m. Najvyšší bod tvorí Teufelsberg, 115 m n. m. (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).

Mapa Berlína z roku 1688

Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku 1244. Roku 1451 sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov, 1701 potom hlavným mestom Pruského kráľovstva, 1871 hlavným mestom novo založenej Nemeckej ríše. Berlín bol v minulosti tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z Francúzska (po roku 1685) a protestanti z Čiech (po roku 1730), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (Böhmisches Dorf) až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. Berlín bol postupne hlavným mestom Pruského kráľovstva (1701 – 1918), Nemeckého cisárstva (1871 – 1918), Weimarskej republiky (1919 – 1933) a Tretej ríše (1933 – 1945).[11] V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci. V priebehu druhej svetovej vojny mesto zasiahlo najprv intenzívne bombardovanie a v od apríla 1945 aj ťažké pouličné boje a delostrelecké ostreľovanie. Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostal do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku 1948 došlo k Berlínskej blokáde (keď sa všetko zásobovanie západných sektorov mesta uskutočňovalo výlučne leteckým spojením) a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe Berlínskeho múru 13. augusta 1961. Po páde Berlínskeho múru roku 1989 sa začala nová kapitola mesta. Berlín sa stal mestom so zázemím a hlavným mestom SRN.

Brandenburská brána, 2012

Love Parade v roku 1998

Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“. Súčasná situácia a výhľady do budúcnosti sú však silno ovplyvnené finančnou krízou mesta (diskusia o zatvorení alebo zlúčení opier, o subvenciách pre kultúrne a vedecké zariadenia atď.). Z kultúrnych, umeleckých a vedeckých zariadení a udalostí možno spomenúť len výber:

• okrem nespočetného množstva divadiel, malých foriem a kabaretov celkom tri opery: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (Staatsoper, Deutsche Oper, Komische Oper)
• S kapacitou 1.895 a javiskové poschodí 2.854 metrov štvorcových (30,720 štvorcových stôp), Friedrichstadt-Palast v berlínskej štvrti Mitte je veľký najväčšou prehliadkou zámok v Európe.
• veľké množstvo múzeí, z ktorých najznámejšie sú Pergamonské múzeum, Egyptské múzeum (s originálom sošky Nofretete), Židovské múzeum
• Národné galérie, často s výstavami iných galérií (roku 2004 tu hosťuje Museum of Modern Art z New Yorku)
• Berlínsky filmový festival
• Love Parade, dnes už svetoznámy festival techno-kultúry
• Karneval kultúr (Karneval der Kulturen), veľký sprievod mestom, väčšinou na Turíce, kde sa počas asi troch dní prezentuje väčšina v Berlíne žijúcich národností (2004: asi 1,5 milióna účinkujúcich a návštevníkov)
• Berlínska filharmónia (kde skôr dirigoval Herbert von Karajan)
• Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne rímskokatolícka katedrála v klasicistickom štýle z 18. storočia
• tri univerzity: Slobodná univerzita, Humboldtova univerzita a Technická univerzita, okrem toho ďalšie vedecké a výskumné zariadenia a inštitúty

Z ďalších pozoruhodností a pamiatok možno spomenúť Reichstag, Brandenburskú bránu, svetoznámu triedu Unter den Linden rovnako ako aj Karl-Marx-Allee, zámok Charlottenburg, bývalý priechod Checkpoint Charlie, East Side Gallery (zvyšok Berlínskeho múru), televíznu vežu Fernsehturm, Kurfürstendamm (bývalé „západné“ centrum mesta) a Alexanderplatz (bývalé „východné“ centrum mesta), celý nový komplex na Postupimskom námestí (Postsdamer Platz) a v najbližšom okolí (kde v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla viac menej celá nová štvrť), v neposlednom rade potom aj pamiatky v blízkom Postupime.

Budova Ríšskeho snemu

Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne. V meste sa nachádza aj niekoľko synagóg a mešít. Ruiny evanjelického kostola cisára Wilhema, sú pamiatkou na bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny. Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža Fernsehturm na Alexanderplatz. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Najvyššou obytnou budovou je hotel Park Inn Berlin Alexanderplatz z roku 1970, ktorý je vysoký 123 metrov. Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí Rotes Rathaus, radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. Budova Ríšskeho snemu je súčasné sídlo nemeckého parlamentu. Ikonickou fotografiou sa stalo vztýčenie vlajky ruských vojsk po dobytí Berlína. V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť Interbau. Svetoznámi architekti ako Walter Gropius, Le Corbusier a Oscar Niemeyer tu realizovali svoje návrhy moderných obytných domov. Medzi ďalšie moderné budovy patrí komplex budov Treptowers alebo výšková budova Steglitzer Kreisel.

ulica Unter den Linden

Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „Ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu Stadtschloss. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene Ku'damm býva porovnávaná s parížskou Avenue des Champs-Élysées. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti. Počas výstavby v rokoch 1997/1998 bolo najväčším staveniskom na svete[12], dnes je centrom obchodu v Berlíne.

Voľby

Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko. Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov. Po posledných voľbách v októbri 2001 došlo k vytvoreniu koalície medzi sociálno-demokratickou SPD a PDS (vzišla z komunistickej SED bývalej NDR) na čele s primátorom Klausom Wowereitom (SPD) potom, čo stroskotali koaličné rozhovory medzi SPD, Zelenými a slobodnými demokratmi FDP. Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: Ernst Reuter (SPD, 1948 – 1953), Willi Brandt (SPD, 1957 – 1966, neskôr kancelár SRN), Richard von Weizsäcker (CDU, 1981 – 1984, neskôr prezident SRN), Eberhard Diepgen (CDU, 1984 – 1989 a 1991 – 2001), (všetci zo Západného Berlína). V spolkových orgánoch Nemecka je Berlín zastúpený 23 mandátmi v spolkovom sneme a 4 mandátmi v spolkovej rade.

Administratívne delenie

Pozri aj Berlín – rozdelené mesto (administratívne delenie podľa spojeneckých sektorov, aj poznámky k terminológii názvov mesta).

Berlín sa tradične delí na obvody (Bezirk). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku 1998 bol ich počet k 1. januáru 2001 znížený na 12, pričom v niektorých prípadoch došlo k zlúčeniu bývalých západných a východných obvodov. Jednotlivé obvody (počet obyvateľov koncom roku 2002):

Územné delenie Berlína podľa obvodov, čísla obvodov v tabuľke

č.	obvod	km²	obyv.
1	Berlin-Mitte	39,47	322 577
2	Friedrichshain-Kreuzberg	20,16	252 495
3	Charlottenburg-Wilmersdorf	64,72	315 854
4	Lichtenberg	52,29	253 704
5	Marzahn-Hellersdorf	61,74	257 324
6	Neukölln	44,93	307 038
7	Pankow	103,01	348 315
8	Reinickendorf	89,46	245 844
9	Spandau	91,91	255 488
10	Steglitz-Zehlendorf	102,50	288 149
11	Tempelhof-Schöneberg	53,09	337 535
12	Treptow-Köpenick	168,42	233 010

Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom. V referende roku 1996 to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadlženosť Berlína). Termín nového referenda nie je zatiaľ stanovený.

Zjednotený Berlín sa v mnohých ohľadoch stal symbolom novej doby, skončením studenej vojny. Tieto pozitívne aspekty sa samozrejme netýkajú súčasného stavu hospodárstva hlavného mesta Nemecka, a už v žiadnom prípade jeho finančnej situácie. Dá sa povedať, že sa Berlín stal obeťou svojej polohy a trpí silnými vplyvmi hospodársky zaostalých takzvaných nových spolkových krajín, ktoré sa dodnes nachádzajú na zozname podpriemerne vyvinutých regiónov Európskej únie. Dôležité parametre hospodárskeho vývoja sú väčšinou vysoko neuspokojivé, najmä nezamestnanosť je jedna z najvyšších v Nemecku. K tomu sa pridružuje aj extrémne negatívna situácia financií vyplývajúca nielen z vnútorných faktorov, ale čiastočne zavinená aj neschopnosťou a korupciou miestnych politikov.

Medzi najrýchlejšie rastúce hospodárske odvetvia v Berlíne patria informačné a komunikačné technológie, sektor dopravy, vedecko-výskumný sektor, mediálny a hudobný, reklamný sektor, dizajn, biotechnológie, medicínske inžinierstvo. Vedecko-výskumný park Berlin-Adlershof patrí medzi 15 celosvetovo najväčších. Vývoj a výskum má pre mesto veľký hospodársky význam. Región Berlína patrí medzi s najväčším počtom každoročne podaných vedeckých a technických patentov.[13]

Vstup do podzemnej dráhy (U-Bahn) z ulice Uhlandstraße

Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh; vnútorný okruh bol plánovaný, ale v blízkej budúcnosti zrejme realizovaný nebude. Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie vlakové stanice sú Zoologischer Garten, Ostbahnhof a Hauptbahnhof. Berlín momentálne disponuje dvoma letiskami: Tegel a Schönefeld. Letisko Berlín-Tempelhof je uzavreté od 30. 10. 2008 a letisko Tegel má byť v budúcnosti uzavreté v prospech letiska Schönefeld, ktoré je v súčasnosti rozširované.

Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami; po zlúčení obidvoch častí mesta bola prepojená a ďalej rozšírená. Ide o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov:

• mestská rýchlodráha (S-Bahn alebo Stadtschnellbahn), siahajúca ďaleko za mestské hranice (dĺžka trasy 331,5 km, 166 staníc, z toho 32 na území Brandenburska, 15 línií)[14]
• metro (U-Bahn), čiastočne nadpovrchové (dĺžka trasy 144 km, 170 staníc, 9 línií)
• autobusová doprava (dĺžka trasy 1 271 km, 2730 staníc, 161 línií)
• električková doprava, najmä v bývalých východných obvodoch mesta (dĺžka trasy 187 km, 377 staníc, 27 línií)

• 
  Rotes Rathaus
• 
  Kráľovská kolonáda
• 
  Berlínsky dóm (evanjelický)
• 
  Televízna veža
• 
  Siegessäule
• 
  Berlínsky Ursida
• 
  Berliner Philharmonie
• 
  KaDeWe
• 
  Deutsche Oper Berlin

Panoramatická fotografia mesta Berlín

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Berlín
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berlín