Peking

Peking (iné názvy pozri nižšie) je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky.

Peking
mesto pod ústrednou správou, hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky
v smere pohybu hodinových ručičiek: brána nebeského pokoja, Chrám Nebies, biznis centrum a pekinský národný štadión
Oficiálny názov: 北京市
Štát Čína
Nadmorská výška 44 m n. m.
Súradnice 39°54′50″S 116°23′30″V
Rozloha 16 801 km² (1 680 100 ha) [1]
Obyvateľstvo 25 540 596 (2018)
Hustota 1 520,18 obyv./km²
PSČ 100000 – 102629
Tel. predvoľba 10
Poloha mesta v rámci Číny
Poloha mesta v rámci Číny
Wikimedia Commons: Beijing
Webová stránka: www.beijing.gov.cn
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Ako mesto pod ústrednou správou podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestie Tchien-an-men či Zakázané mesto, komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku 2008 Peking hostil Letné olympijské hry a Letné paralympijské hry.

Názov

Čínsky názov mesta je čínskym písmom 北京 a znamená doslova "severné hlavné mesto". Slovo 北京 sa vyslovuje (vyjadrené pomocou znakov IPA) takto: [ pei˨˩tɕiŋ˥˥ ], čo znie takto vypočuť. Prepis tohto slova systémom pchin-jin je : Běijīng (resp. menej presne: Beijing). Jeho prepis slovenským systémom prepisu je: Pej-ťing.

Slovenské názvy tohto mesta sú: Peking (toto je v súčasnosti jediný normovaný a záväzný slovenský názov[2][3]; zastarano sa občas písal aj v podobe Pe-king[4]), Pekin (toto bol názov normovaný a záväzný v 50. rokoch 20. stor.)[5][6]; zriedkavo alebo staršie: Pej-ťing[7][8] či Pej-Ťing[6]. Dnes sa občas vyskytne aj anglicizmus Beidžing, ktorý je úplne nesprávny[9][10][11].

Slovenské prídavné meno znie pekinský (t.j. bez g)[12], v 50. a 60. rokoch 20. stor. (a dnes ešte často nesprávne) pekingský[13].

Starší názov

V rokoch 1928 až 1949 sa mesto volalo (vyjadrené čínskymi znakmi) 北平, čo doslova znamená „severný mier“. V pchin-jine toto slovo znie Běipíng (resp. menej presne: Beiping) a v slovenskom prepise Pej-pching. Slovenské ekvivalenty tohto dobového názvu boli Pejpin (príd. meno pejpinský)[14], Pepin (príd. meno pepinský)[15] či Peiping (prípadne Pei-ping)[16][4].

Poloha

Peking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciou Che-pej, iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestom Tchien-ťin, ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine 150 km od pobrežia Pochajského zálivu, v priemernej nadmorskej výške 63 m. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom 44 m nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce v Si-šan – „Západných horách“ – vrcholom Ling-šan 2 303 m. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríklad Chaj-tchuo-šan na severozápade má 2 241 m a Wu-ling-šan na severovýchode 2 116 m.

Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienku Jung-ting a najmä Čchao-paj, na ktorej bola 90 km severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádrž Mi-jün, zásobujúca Peking pitnou vodou.

Prírodné podmienky

Napriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírska anticyklóna, suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južného monzúnu a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (−4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstva zrážok 620 mm spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október.

Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nádeje na celkové výrazné zlepšenie.

Dejiny

Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky môžeme pozorovať už v polovici 3. tisícročí pred Kr. V 13. storočí bolo vydrancované vojskami Džingischána. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v 15. storočí stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváre a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijské hry; vďaka nim sa rozhodol prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasy metra a samozrejme aj športoviská.

Doprava

Železničná

Peking je dôležitá železničná križovatka a má 2 železničné stanice: Hlavná stanica Peking (北京站, Pejcsing Csan) a Západná hlavná stanica (北京西, Pejcsing Hszi). V predmestí sa nachádzajú ďalšie zastávky.

Mestom vedú trasy medzinárodných vlakov do Ruska i Severnej Korei.

Cesty a diaľnice

V Pekingu je deväť diaľníc.

Mestská doprava

Pekingské metro premáva od roku 1969. V súčasnosti je sieť tvorená 18 linkami a 334 stanicami. S celkovou dĺžkou 554 km je tak druhým najväčším metrom na svete.

Partnerské mestá

Galéria
Panoramatická fotografia Zakázeného mesta v Pekingu

Referencie
  1. Communiqué of the National Bureau of Statistics of People's Republic of China on Major Figures of the 2010 Population Census[1] (No. 2) [online]. . Dostupné online.
  3. Pravidlá slovenského pravopisu 1931, 1940 a od 1962 dodnes
  4. Peking. In: Masarykův slovník naučný 5, S. 593
  5. Pravidlá slovenského pravopisu 1953 a 1957 (1962 už zmenené na Peking)
  6. HORŇANSKÝ, I. Prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma, č. 7, 1991
  7. Malý atlas sveta 1. slov. príručné vydanie. 1960
  8. Tento tvar je aj prepis čínskeho 北京 - pozri vyššie
  9. Peking [online]. marek.os.sk, [cit. 2020-06-30]. Dostupné online.
  10. Čínský jazyk [online]. chinatours.cz, [cit. 2020-06-30]. Dostupné online.
  11. TŘÍSKOVÁ, H. Do Pekingu, do Pej-ťingu, nebo do Beidžingu? Transkripce čínštiny. In: Nový Orient 53, 1998, str. 37–38
  12. Pravidlá slovenského pravopisu v roku 1940 a potom od r. 1967 dodnes
  13. Pravidlá slovenského pravopisu od roku 1953 do roku 1966
  14. Pravidlá slovenského pravopisu 1940
  15. Pravidlá slovenského pravopisu 1931
  16. Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peking
  • Wikislovník ponúka heslo Peking
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.