Minsk
Minsk (biel. Мінск, rus. Минск) je hlavné mesto Bieloruska. Má rozlohu 348,85 km²[3] a žije tu 1 992 700 obyvateľov.[1]
Minsk (Мінск) | |||
Hlavné mesto Bieloruska | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Oblasť | Minská oblasť | ||
Nadmorská výška | 220 m n. m. | ||
Súradnice | 53°54′S 27°34′V | ||
Rozloha | 348,85 km² (34 885 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 992 700 (2019-01-01[1]) | ||
Hustota | 5 712,2 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1067 | ||
Primátor | Anatoli Sivak[2] | ||
Časové pásmo | FET (UTC+3) | ||
PSČ | 220001—220141 | ||
Tel. predvoľba | +375 17 | ||
Administratívne členenie | - | ||
Rajóny (Okresy) | 9 | ||
Poloha mesta v rámci Bieloruska
| |||
Mapa mesta.
| |||
Wikimedia Commons: Minsk | |||
Webová stránka: www.minsk.gov.by | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Napriek svojej dlhej histórii je mesto chudobné na historické pamiatky, lebo počas 2. svetovej vojny bolo do značnej miery zničené. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynula takmer polovica jeho obyvateľov. Mesto však bolo postavené nanovo a stalo sa jedným z priemyselných stredísk bývalého Sovietskeho zväzu. 26. júna 1974 bol mestu udelený titul mesto-hrdina.
Dejiny
Prvá zmienka o bieloruskom hlavnom meste Minsk pochádza z Povesti dávnych liet a vzťahuje sa k roku 1067. Tu sa spomína mesto v súvislosti s bitkou polockého kniežaťa so synmi kyjevského kniežaťa Jaroslava Múdreho. Názov pravdepodobne pochádza od rieky Menka. Koreň tohto slova má starý praindoeurópsky pôvod a znamená malý (aj v litovskom jazyku slovo menkas znamená malý). Najstaršie názvy mesta v starých letopisoch zneli „Мѣньскъ, Мѣнескъ, Мѣнскъ“. V neskorších prepisoch zneli „Меньск, Менеск, Менск“. Názov Minsk sa používal až neskôr.
V roku 1326 sa stalo súčasťou Litovského veľkokniežatstva a spolu s ním sa neskôr stalo súčasťou Poľsko-litovskej únie. V tomto čase obyvatelia mesta zažili násilnú katolizáciu a prenikanie poľského kultúrneho vplyvu. Mesto bolo niekoľkokrát zničené a obsadené ruskými i švédskymi vojskami, ale aj povstalcami, ktorí bojovali proti katolíckym poľským a litovským šľachticom. Po tzv. druhom delení Poľska v roku 1793 sa stalo súčasťou Ruského impéria. V tomto čase naopak nastala rusifikácia a snaha upevniť v meste pravoslávnu cirkev. V roku 1918 po Brest-litovskom mieri obsadili mesto nemecké vojská, ktoré podporovali nacionalistické tendencie bieloruských nacionalistov. Rušné časy zažili obyvatelia v rokoch 1919 až 1920 počas vojny Poľska a Sovietskeho zväzu.
Napokon sa stal Minsk súčasťou Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky. V rokoch 1941 až 1944 bol Minsk okupovaný nemeckými nacistami. Počas okupácie bola vyvraždená veľká časť židovského obyvateľstva. Minsk bol až do nacistickej okupácie jedným z európskych miest, kde židia tvorili takmer polovicu obyvateľov (v roku 1897 až 52 %). Počas oslobodzovacích bojov v roku 1944 bolo mesto zničené a nasledovala jeho veľká rekonštrukcia. V roku 1991 sa stal hlavným mestom nezávislého Bieloruska.
Historické pamiatky
Mesto Minsk ležalo na území, kde sa križovala západoeurópska prevažne rímskokatolícka kultúra s východným pravoslávnym svetom. Mesto bolo pomerne dlho v rukách rímskokatolíckych panovníkov Litvy a Poľska (až do delenia Poľska v 18. storočí). Vidieť to aj na architektúre a pomerne silnej katolíckej komunite v meste. Od čias delenia Poľska sa Minsk stal súčasťou Ruského impéria a neskôr Sovietskeho zväzu (výnimkou nemeckých okupácií počas oboch svetových vojen). V meste je pomerne veľa rímskokatolíckych i pravoslávnych chrámov. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Katedrála Svätého Ducha
- Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla
- Katedrála mena Najsvätejšej Panny Márie
- Chrám sv. Márie Magdalény
- Chrám sv. Alexandra Nevského
- Chrám sv. Simeona a sv. Heleny
Partnerské mestá
Referencie
- Population size by regions and Minsk City [online]. Bieloruský štatistický úrad, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online. (anglicky)
- SIVAK Anatoli Aleksandrovich [online]. [Cit. 2019-06-28]. Dostupné online. (anglicky)
- О Минске [online]. Главное управление идеологической работы и по делам молодежи Мингорисполкома, rev. 2019-12-10, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online. (rusky)