Helsinki

V 16. storočí patrilo Fínsko do Švédskeho kráľovstva. Kráľ Gustáv I. Vasa ho založil, aby konkurovalo mestu Tallinn, ktoré leží na opačnej strane Fínskeho zálivu. Za dátum ich založenia sa pokladá 12. jún 1550, keď kráľ prikázal mešťanom z okolitých miest, aby sa do nového mesta presťahovali. Pôvodne Helsinki ležali o niekoľko kilometrov severovýchodnejšie pri ústí rieky Vantaa. Miesto však nebolo vhodne zvolené, okolie bolo plné barín a nebola ani možnosť vybudovať veľký prístav. Preto bolo roku 1640 rozhodnuté, že mesto sa presunie na jeho terajšie miesto.

Keď bol roku 1703 založený Petrohrad, ruský vplyv bol stále citeľnejší. Rusko-švédske súperenie vyvrcholilo v rokoch 1713 až 1721, keď mesto ovládli Rusi. Mesto síce opustili, ale roku 1742 už boli zase naspäť, aj keď tentoraz iba nakrátko, pretože vojna trvala iba dva roky. V roku 1748 sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť Suomenlinna (po švédsky Sveaborg). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľúbené miesto pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk.

V roku 1808 v dôsledku mocenskej politiky Napoleona a cára Alexandra I. Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala. Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku, a preto roku 1812 vymenoval Helsinki za hlavné mesto Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta sa sem z Turku presunula aj najstaršia fínska univerzita.

Po vojne bolo zničené mesto značne prestavané. Centrum získalo empírový štýl. Najmonumentálnejšou stavbou z tých čias je katedrála dokončená v roku 1852. V druhej polovici 19. storočia sa Helsinki rýchlo rozrastali a stali sa administratívnym centrom a najpriemyselnejším mestom v krajine. Počet ich obyvateľov presiahol 100 000. V roku 1862 boli Helsinki spojené železnicou s Hämeenlinnou a v roku 1870 dokonca s Petrohradom. Nové stavby vznikali pod vplyvom európskej kultúry a industrializmu. Vzniká novorenesančné okolie tried Esplanadi a Mannerheimintie. Nad prístavom bol v roku 1868 postavený najväčší pravoslávny chrám v západnej Európe – Chrám zosnutia presvätej Bohorodičky (po rusky: Успенский собор, po fínsky: Uspenskin katedraali).

Keď Fínsko získalo v roku 1918 samostatnosť, Helsinki zostali hlavným mestom a ďalej sa rozvíjali. Architektúra bola ovplyvnená najmä klasicizmom a funkcionalizmom. V roku 1938 bol dokončený Olympijský štadión, ale hry, ktoré sa mali konať roku 1940, boli z dôvodu vojny odložené. Počas Zimnej a Pokračovacej vojny boli Helsinki bombardované, ale prežili bez väčších škôd.

Veža olympijského štadióna

Rozvoj mesta sa po 2. svetovej vojne ešte zrýchlil. Helsinki sa dočkali svojej Olympiády v roku 1952. Kvôli rozsiahlej imigrácii sa postavili nové predmestia. V druhej polovici 20. storočia bolo postavené veľké kongresové centrum Finlandia (po fínsky: Finlandia-talo), ktoré navrhol architekt Alvar Aalto (dokončené v roku 1971), nová budova Opery (1993), Múzeum moderného umenia (1998). Za zmienku stojí aj celkom ojedinelý luteránsky kostol Temppeliaukio (1969).

Katedrála evanjelickej cirkvi

Biela noc v Helsinkách

Chrám večného spánku Panny Márie

Celková plocha, ktorá patrí mestu Helsinki, je 686 km², z čoho však 500 km² tvor vodná plocha, hlavne more. Dĺžka pobrežia je takmer 100 km. K mestu patrí aj 315 ostrovov a ostrovčekov.

Priemerná ročná teplota v meste je 5,6 °C, v júli 17 °C a v najchladnejšom mesiaci februári −5 °C. Jazerá a more v okolí Helsínk pravidelne v zime zamŕzajú. Ročne v Helsinkách spadne asi 660 mm zrážok, z čoho v lete (júl – august) 190 mm a v zime (december – február) 140 mm. Vietor tu najčastejšie fúka z juhu. V júli tu slnko v priemere svieti viac ako 270 hodín, ale v decembri iba 27 hodín.

V Helsinkách žije asi 560 000 obyvateľov. Podiel žien je 53,4 % a mužov 46,6 %. Po fínsky hovorí 87,4 %, po švédsky 6,3 % a iným jazykom 6,3 % populácie. V produktívnom veku je 396 000 obyvateľov (71 %), detí je 88 000 (16 %). Priemerná predpokladaná dĺžka života je 73 rokov pre mužov a 80 rokov pre ženy. V roku 2002 sa v Helsinkách narodilo 6 065 detí (v súmestí 15 010), zomrelo 5 176 (8814), prisťahovalo sa 32 064 (35 507) a odsťahovalo 32 940 (31 310) ľudí. V Helsinkách je asi 300 000 domácností. V 78 % domácnostiach žije iba jeden alebo dvaja ľudia. 46 % domácností si byt prenajíma. Na jedného obyvateľa v priemere pripadá 33 m² bytu. Priemerný mesačný nájom dvojizbového bytu stojí 520 €. Pri kúpe staršieho bytu stojí 1 m² 2 260 €.

V helsinských nemocniciach je takmer 2 500 lôžok. Denne príde na pohotovosť asi 300 ľudí, 1 100 ľudí k zubárovi, 41 k psychiatrovi a ďalších 60 ľudí s psychiatrom konzultuje nejaký problém. V meste žije 1 600 mentálne postihnutých ľudí.

Nezamestnanosť dosahuje asi 6 %. V službách je asi 85 % pracovných miest.

Mesto patrí do provincie Južné Fínsko. Helsinki sú ako hlavné mesto Fínska sídlom mnohých fínskych inštitúcií, vrátane Parlamentu.

Helsinská Mestská rada má 85 členov. Posledné voľby sa konali v roku 2004.

V Helsinkách je osem univerzít so 63 000 študentmi. Dve najväčšie sú Helsinská univerzita a Helsinská technická univerzita , ktorá sa však v skutočnosti nachádza v susednom Espoo.

V Helsinkách chodí do školy 66 000 detí.

50 % predškolských detí chodí do škôlky. V meste sa nachádza zhruba 70 detských ihrísk.

Helsinki majú jednu rozvetvenú linku metra so šestnástimi stanicami, z ktorých osem je povrchových. Mesto pretkávajú koľaje pätnástich električkových spojov. O zvyšok verejnej dopravy sa starajú autobusy (100 spojov) a čiastočne aj prievozy. V rámci súmestia jazdia aj rýchle medzimestské vlaky.

Letecká doprava využíva dve letiská – Malmi a moderné Helsinki-Vantaa s dvoma terminálmi –, cez ktoré sa ročne prepraví viac ako 13 miliónov pasažierov. Priame letecké spoje spájajú Helsinki nielen s celou Európou, ale aj s USA a východnou Áziou.

Niekoľko prístavných terminálov zabezpečuje vybavenie cestujúcich do a zo Štokholmu a Tallinnu. Cesta rýchlym člnom do Tallinnu trvá asi hodinu a pol, veľkým trajektom asi tri hodiny, do Štokholmu veľké trajekty plávajú asi dvanásť hodín.

Cestujúci do Tallinnu mohli predtým využiť aj pravidelný vrtuľníkový spoj, po nehode pred niekoľkými rokmi však boli tieto lety zastavené.

Spojenie so zvyškom Fínska je zabezpečené sieťou diaľkových autobusov a rýchlych vlakov. Vlakom Pendolino trvá cesta do Tampere asi hodinu a pol, cesta do Turku trvá o dvadsať minút viac. Denne sú z helsinskej železničnej stanice vypravované dva rýchliky do Petrohradu. Nočným rýchlikom Santa Claus expres sa možno dopraviť až do Rovaniemi na severnom polárnom kruhu. Jeden z terminálov letiska vo Vantaa je vyhradený domácim letom.

Do budúcnosti sa uvažuje o podmorskom tuneli spájajúcom Helsinki s Estónskom. Táto stavba bude však veľmi náročná.

Mesto je turistickým centrom a väčšinou prvým miestom, na ktorom sa vo Fínsku zastavia turisti z cudziny. Jadro centra mesta bolo postavené v empírovom a väčšina ostatných starších budov v neorenesančnom a neoklasicistickom slohu. Architektúru dnešných Helsínk do značnej miery ovplyvňuje funkcionalizmus a moderné umenie.

Najznámejšou turistickou atrakciou a obľúbeným miestom na prechádzky je bývalá námorná pevnosť Suomenlinna, ktorá je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Nie je problém sa dostať z centra na opevnené ostrovy rýchlym trajektom.

V meste je veľa zaujímavých kostolov. Najznámejšia je mohutná biela Katedrála evanjelickej cirkvi na námestí Senaatintori. Pravoslávna cirkev neďaleko od nej postavila tiež veľký Chrám zosnutia presvätej Bohorodičky. V 60. rokoch 20. storočia bol postavený v skalnom masíve neďaleko Fínskeho parlamentu podivuhodný luteránsky kostol Temppeliaukio s vynikajúcou akustikou. Veriacim katolíkom slúži Katedrála svätého Henricha (Helsinki).

Na ostrove Korkeasaari je zoo, ktorá však nemá slony. Z centra naň vozí turistov malý trajekt. Na druhej strane mesta je ostrov Seurasaari, na ktorom nájdete skanzen. Najpopulárnejší park je Kaivopuisto a veľmi obľúbená je v lete aj pláž Hietaniemi neďaleko od centra.

Nuuksio je najbližší národný park plný jazier, skál, močarísk a lesov, do ktorého sa prírodychtivý turista z centra ľahko dostane mestskou hromadnou dopravou.

V meste je aj veľký zábavný park Linnanmäki s niekoľkými horskými dráhami.

Pre technicky zameraných návštevníkov je v Helsinkách pripravená Heureka, vedecké zábavné centrum s mnohými výstavami a IMAX kinom.

V Helsinkách je viac ako 80 múzeí a galérií. Nájdeme tu Národné múzeum aj Národnú galériu. Pre milovníkov divadla, opery a hudby je v Helsinkách Národná opera s novou budovou zo začiatku 90. rokov 20. storočia.

Veľkým zážitkom je aj návšteva tradičného trhu na námestí Kauppatori v starom prístave a neďalekou starou tržnicou. Zo starého prístavu plávajú trajekty na Korkeasaari a Suomenlinnu, ako aj ďalšie okružné vyhliadkové lode.

• Počet druhov cievnatých rastlín: 1064
• Počet druhov hniezdiacich vtákov: 164
• Symbolická rastlina mesta: javor
• Symbolické zviera mesta: veverička
• Exhalácie v roku 2002 v tonách: SO₂ 3 762, NO_x 10 211, prach 525, CO 14 367, CO₂ 4 816 000.
• Spotreba vody na obyvateľa na deň v roku 2002: 255 l.
• Ročný odpad na obyvateľa: 0,7 tony.

Panoramatická fotografia mesta Helsinki

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Helsinki

• Oficiálna stránka
• Helsinki

Fínsky portál