Neuss

Neuss (v regionálnom dialekte Nüss, v latinčine Novaesium, do roku 1968 písané ako Neuß) je mesto v Severnom Porýní-Vestfálsku. Je najväčším mestom okresu Rhein-Kreises Neuss a je známe predovšetkým vďaka svojej rímskej minulosti, prístavu na Rýne a streleckej slávnosti Neusser Bürger. V zemskom pláne je zaradené ako stredne veľké centrum. Počet obyvateľov mesta prekročil v roku 1963 hranicu 100 000 ľudí, čím sa priblížilo k veľkomestu. Na počet obyvateľov je najväčším okresným mestom v Nemecku. V roku 1984 oslávilo 2000 rokov svojej existencie, čím je spolu s Trierom najstarším mestom Nemecka.

Neuss
mesto
Radnica
Erb
Štát Nemecko
Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko
Vládny obvod Düsseldorf
Okres Rhein-Kreises Neuss
Rieka Rýn
Nadmorská výška 30 – 67 m n. m.
Súradnice 51°12′S 6°42′V
Rozloha 99,48 km² (9 948 ha)
Obyvateľstvo 151 486 (31.12.2012)
Hustota 1 522,78 obyv./km²
PSČ 41460-41472
Poloha mesta v rámci Nemecka
Poloha mesta v rámci Nemecka
Webová stránka: www.neuss.de
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geografia

Neuss leží na ľavom brehu dolného Rýna, oproti Düsseldorfu pri sútoku rieky Erft s Rýnom. Najvyššia nadmorská výška na správnom území mesta je v blízkosti mestskej štvrte Holzheim a predstavuje 67,5 m n. m., najnižšie miesto sa nachádza v oblasti vjazdu do prístavu a dosahuje 30 m n. m.. V severojužnom smere meria mesto 13,2 km, v západovýchodnom 12,8 km. Aj keď v podstate leží na východnom okraji okresu Rhein-Kreises Neuss, leží vo vnútri správneho obvodu mesta geografický stred okresu (pri statku Hombroich).

Susedné obce

V susedstve sú nasledujúce mestá a obce (v smere pohybu hodinových ručičiek, začínajúc východom): Düsseldorf (krajské mesto), ďalej Dormagen, Grevenbroich, Korschenbroich, Kaarst a Meerbusch (všetko Rhein-Kreis Neuss).

Členenie mesta

Mesto nie je členené na obvody, ako je to v iných okresných mestách Severného Porýnia-Vestfálska. Administratívne územie mesta je rozdelené na 29 štatistických okrskov.

Dejiny

Doba Ríma
Diorama rímskeho tábora Neuss

Neuss je jedno z najstarších nemeckých miest. Už okolo roku 16 pred Kr. vybudovali rímski vojaci pri ústí rieky Erft do Rýna, asi 2,5 km juhovýchodne od dnešného Altstadtu, opevnenia za pomoci dreva a hliny. Miesto, na ktorom sa pravdepodobne už predtým nachádzalo keltsko-germánske sídlisko, bolo strategicky zvolené, ležalo jednak u koncového bodu diaľkovej cesty vedúcej z Lyonu cez Trier a Zülpich až k Rýnu, po ktorej Caesar obsadil Galiu, jednak ponúklo prístup k vodným cestám (vhodným pre dopravu) na riekach Rýn, Erft, Lippe, Ruhr a Wupper. Ďalším využitím bol zrejme len sezónne vojenský sklad, ktorý bol súčasťou systému vzájomne podporovaných miest (tzv. „sklad A do F“). Medzi inými by tu mohli byť občas umiestnené XIX Legie a XX Légia Valeria Victrix.

V polovici 1. storočia vystavali rímski vojaci v blízkosti ústia rieky Erft v Neuss-Grimlingahusene prvýkrát kamenný legionársky sklad, ktorý sa tiež niekedy označuje po svojom objaviteľovi, archeológovi Constantinovi Koenenovi, tiež ako Koenen-Lager. Počas druhej polovice 1. storočia bola v tábore trvalo umiestnená celá légia s takmer 6 500 vojakmi (Novaesium). Veľká diorama tábora aj okolitých civilných sídiel, ktoré vytvoril H.-J. Graule na základe vedeckých poznatkov, sa nachádza v súčasnosti v skanzene na statku Roscheider. [1]

Na začiatku 2. storočia bol vybudovaný kamenný tábor Auxiliar, ktorý umožnil umiestniť posádku o sile asi 600 mužov. Na konci 3. storočia ako reakcia na vzrastajúce útoky franských vojsk na rímske územie musela byť nanovo organizovaná rímska obrana hraníc a tábor bol premiestnený k ústiu rieky Erft.

Pri vojenskom tábore vznikla rozsiahla nekropola a táborová periféria (Canabate legionis), v ktorej žili rodiny vojakov, ale tiež tu pracovali obchodníci, krčmári a vojenskí remeselníci. Z tejto periférie a nekropoly sa vyvinulo civilné sídlisko ("Vicus"), z ktorého v priebehu storočí vyrástlo dnešné mesta Neuss. [2]

Raný stredovek

Pri vykopávkach na St. Quirine a jeho okolí objavil Hugo Borger v roku 1963 tiež tri franské hroby z doby okolo roku 500. Dosvedčujú bezprostrednú nadväznosť raného stredovekého osídlenia na antickú dobu.[3] Nálezy pochádzajúce z prelomu 8. - 9. storočia boli odkryté pri bráne Obertor a v kostole Panny Márie.[4] Pravdepodobne v druhej polovici 10. storočia vznikol vedľa kostola kláštor benediktínov zriadený nejakou vysoko postavenou šľachtickou rodinou. V tejto dobe boli pravdepodobne tiež prevezené do Neuss pozostatky sv. Quirina, patróna chrámu, z Ríma.

Vznik mesta

Roku 1190 bol Neuss prvýkrát oficiálne označený ako mesto, keď Henrich VI. cisárskym výnosom potvrdil mestu oslobodenie od cla. Okolo roku 1200 boli vybudované veľké mestské hradby s piatimi bránami.

Obliehanie Neuss

V roku 1209 položil remeselný majster Wolbero s použitím predchádzajúcej stavby základný kameň katedrály sv. Quirina. V rokoch 1474 – 1475 čelilo mesto skoro ročnému obliehaniu vojska Karola Smelého. Za odmenu prepožičal cisár Fridrich III. privilégiá, a to mincové, právo pečatiť červeným voskom, právo hanzového mesta a tiež nový erb. Tieto privilégiá pomohli mestu k značnému blahobytu, ktorý stratilo pri „kolínskych vojnách“ a po požiari v roku 1586.

19. storočie

Počas rokov 1794 – 1814, kedy bolo mesto okupované napoleonským vojskami, bol budovaný Nordkanal, ktorý mal vytvoriť splavné spojenie riek Rýn a Mása. Tým by došlo k obídeniu riečnych ciel, vyberaných dole na Rýne. Kanál však nebol dokončený. V roku 1816 bolo mesto okresným sídlom v Prusku. V 19. storočí zažilo nový hospodársky rozvoj, o ktorý sa výrazne zaslúžilo železničné staviteľstvo (pripojenie železničným mostom cez Rýn na železničnú sieť u Düsseldorf-bielkov) a vybudovanie prístavu na Rýne.

Nezávislé mesto

Roku 1913 bol Neuss vyčlenený z okresu Neuß a stal sa nezávislým mestom. Roku 1929 boli zostávajúce časti okresu Neuß a Grevenbroich pripojené k novému okresu Grevenbroich-Neuß (neskoršie okres Grevenbroich). Počas druhej svetovej vojny bola v meste, tak ako v mnohých iných mestách na Rýne, zničená veľká časť starého mesta pri britských náletoch v rámci „morálneho bombardovania“. Od roku 1968 sa názov mesta píše Neuss, namiesto pôvodného Neuß.

Okres Neuss

Pri správnej reforme v roku 1975 boli pripojené niektoré obce a osady v okolí (napr. Holzheim, Norf a Rosellen) a nezávislé mesto Neuss sa spojilo s okresom Grevenboich do nového okresu Neuss (od roku 2003 rýnsky okres Neuss). Neuss dostal podľa komunálneho práva status veľkého okresného mesta a stal sa sídlom okresu, hoci väčšia časť okresu bola pôvodne v správe Grevenbroichu. V roku 1984 oslavovalo mesto jubileum 2 000 rokov a pri tejto príležitosti bol so súhlasom francúzskeho vlastníka práv vydaný špecifický zväzok komiksu Asterix in Novaesium.

Pripojenie obcí

V priebehu dejín boli k mestu pripojené tieto obce alebo ich časti: na začiatku 20. storočia časť obcí Heerdt, Budera a Kaarst, roku 1929 Grimlinghausen, Uedesheim a Weckhoven, 1975 potom Grefrath, Holzheim, Hoisten, Norf, Rosellen a Speck, rovnako ako ďalšie časti obcí Kaarst a Meerbusch.

Vývoj počtu obyvateľov

V roku 1963 prekročil počet obyvateľov mesta hranicu 100 000, čím sa radí k veľkomestám. K 1. januáru 1975 stúpol počet obyvateľov vďaka pripojeniu niekoľkých obcí s 30 000 obyvateľmi a dosiahol tak počet 148 000. Na konci decembra 2005 žilo v Neuss podľa aktualizácie krajinského úradu pre spracovanie dát a štatistiku Severného Porýnia-Vestfálska 152 633 trvalo bývajúcich a trend počtu obyvateľov má stále stúpajúcu tendenciu. Podiel cudzincov je približne 13,1%

Nasledujúci prehľad ukazuje počet obyvateľov po oblastiach. Do roku 1833 ide o odhad, ďalej sú zahrnuté výsledky sčítania ľudu alebo úradné aktualizácie príslušného štatistického úradu, prípadne mestskej správy. Dáta od roku 1843 sa vzťahujú na „lokálne prítomné obyvateľstvo“, od roku 1925 na stále obyvateľstvo a od 1987 na „obyvateľstvo v mieste hlavného pobytu“. Pred rokom 1843 bol počet obyvateľov určovaný rôznymi postupmi.

Rok Počet obyvateľov
17713.555
17984.423
18106.400
18317.888
1. december18409.057
3. december 18559.690
3. december 186110.300
3. december 186410.700
3. december 186712.600
1. december 187113.996
1. december 187515.564
1. december 188017.500
1. december 188520.074
1. december 189022.635
Rok Počet obyvateľov
2. december189525.026
1. december 190028.472
1. december 190530.440
1. december 191037.224
1. december 191635.463
5. december 191735.483
8. október 191939.819
16. jún 192544.958
16. jún 193355.771
17. máj 193959.654
31. december 194551.624
29. október 194654.961
13. september 195063.478
25. september 195679.903
Rok Počet obyvateľov
6. jún 196192.916
31. december 1965111.104
27. máj 1970114.613
31. december 1975148.198
31. december 1980149.334
31. december 1985143.512
25. máj 1987142.178
31. december 1990147.019
31. december 1995148.796
31. december 2000150.013
31. december 2004152.777
31. december 2005152.633
31. december 2006152.625
31. december 2009153.664

Hospodárstvo a infraštruktúra

Hospodárstvo
Prístav Neuss

Ekonomika je ovplyvňovaná priemyselnou výrobou spojenou s prístavom, spracovateľskými živnosťami a živnosťami poskytujúcimi služby. V prístave vyniká lisovňa olejov, preprava substrátov a kontajnerová preprava. Skôr významná výroba poľnohospodárskych strojov už dnes zanikla. Od roku 2003 sú prístavy Neuss a Düsseldorf spojené do jedinej spoločnosti so sídlom a administratívnou správou v Neuss. Dôležitú úlohu tu zohráva aj železničná spoločnosť Neusser Eisenbahngesellschat. Okrem prístavu je väčšia priemyselná oblasť v blízkom Hammfeldu a na juhu mesta.

Veľkú úlohu v priemysle mesta hrá spracovanie železa, hliníka a papiera. Tiež je tu zastúpený potravinársky priemysel. V posledných desaťročiach nadobúdajú na význame technologické odbory, logistika a obchod. Pre mesto ako výhodné ekonomické centrum hovorí dobré napojenie na leteckú dopravu cez letisko Düsseldorf, ako aj letisko Mönchengladbach, ktoré nie je síce zahrnuté v pravidelnej linkovej doprave, ale je využívané pre súkromné ​​lety. V roku 2005 bola priemerná kúpna sila obyvateľov Neuss 116% spolkového priemeru. Miera nezamestnanosti bola v decembri 2006 7,9%.

Doprava

Cez správne územie mesta vedie severo-južným smerom cesta A57 (Köln Nimwegen), ktorá sa na západe a juhu kríži s cestou A46 (AK Neuss-West: Mönchengladbach / Heinsberg AK Neuss-Süd: Hagen). Na severe tvorí hranicu mesta cesta A52 (Monchengladbach-Düsseldorf) od križovatky u KAARST po nájazd na Meerbusch.

Hlavná stanica

Hlavná stanica leží na železničnej trati Mönchengladbach-Düsseldorf a na trati dolnorýnskej dráhy Nimwegen-Krefeld-Neuss-Köln. Okrem toho tu začína Erftbahn (Neuss-Grevenbroich-HORRY) a regionálna trať Neuss-Kaarst. Skorší význam mesta ako železničného uzla sa prejavil v diaľkovej osobnej doprave; raz týždenne je vypravovaný vlak ICE do Berlína. Ďalej sa tento význam mesta zvýraznil premenou časti skôr uzavretej zoraďovacej stanice na nákladné nádražie a v neposlednom rade prípojkou od dnes najväčšieho nákladného nádražie Eisenbahnkomplexes Düsseldorf k prístavu (Neusser Eisenbahn).

Verejnú miestnu osobnú dopravu (ÖPNV, Öffentlichen Personennahverkehr) zaisťujú mnohé autobusové linky spoločnosti Stadtwerke Neuss rovnako ako Stadtbahn U75 a ďalej občasná električková linka 704 a 709 Rýnskej dráhy. Programy, podľa ktorých linka 709 bude od hlavnej stanice preložená v prospech čisto pešej zóny, boli pri referendách v rokoch 1997 a 2007 zamietnuté.[5]

Neuss je pripojený na linky rýchlodráhy (S-Bahn-Linien) S8 (Mönchengladbach-Hagen), S11 (Düsseldorf-Bergisch Gladbach), S28 (Kaarst-Mettmann). Všetky linky využívajú jednotné ceny v rámci dopravného spojenia Verkehrsverbundes Rhein-Ruhr (VRR). Výnimku tvorí linka S11, ktorá od stanice Dormagen-Bayerwerk dosahuje hranicu Verkehrsbund Rhein-Sieg (VRS). Okrem toho vedie cez Neuss ešte niekoľko liniek regionálnej dopravy nemeckých dráh (DB).

Prístav na Rýne s prekládkou tovaru asi 5 miliónov ton za rok je najjužnejším prístavom na Rýne, ktorý môžu využívať ako vnútrozemské lode, tak aj pobrežné motorovej lode. V Neuss začína tiež chodník pre cyklistov Fietsallee okolo Nordkanalu.

Vzdelávanie
Univerzita pre diaľkové štúdium

V priestoroch Quirinovho gymnázia je študijné centrum univerzity pre diaľkové štúdium Hagen, ktoré sa bude v roku 2011 sťahovať do novo zriadenej budovy Romaneum pri autobusovej stanici. V Hammfelddammu je FOM (odborná vysoká škola pre ekonómiu a manažment), vysoká odborná škola ekonomiky, riadenia a informatiky sídli na Weingartstrasse v mestskej časti Innenstadt. V centre oproti radnici pri trhovisku sa nachádzajú aj priestory Hochschule Neuss.[6]

Mesto má široké spektrum všeobecnovzdelávacích a odborných škôl, medzi nimi je 29 základných škôl, päť škôl II. stupňa (základné školy), päť reálnych škôl, šesť gymnázií, dve všeobecné školy a dve zvláštne školy. Pri okruhu Konrada Adenauera sa nachádza Internationale Schule am Rhein. Vedľa arcibiskupského dievčenského gymnázia a vyššej obchodnej školy Marienberg je v Neuss jedna z dvoch dievčenských reálnych škôl v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré nepatria k privátnym školám, a to reálka Mildred Scheel. Ponuku dopĺňa arcibiskupská koľaj Friedrich Spee, profesijná koľaj pre techniku ​​a informatiku, koľaj ďalšieho vzdelávania (Theodor-Schwann-Kolleg) s večernou reálnu školou a večerným gymnáziom v priestoroch gymnázia Alexandra von Humboldta a ľudová univerzita v mestskej časti Norden.[7] Ďalej je tu privátne doplnková škola zriadená podľa krajinského práva.[8]
Katolícke pracovné spoločenstvo za ďalšie vzdelávanie udržuje v Neuss dva rodinné vzdelávacie ústavy, dom Edith Stein a dom Willi Graf.

Kultúra a pamätihodnosti

Divadlá
Múzeum Clemensa Sels
  • Rýnské zemské divadlo
  • Divadlo Globe, kópia londýnskeho originálu, v ktorom sa každoročne koná shakespearovský festival
  • Pivničné divadlo, najstaršie nezávislé divadlo v Neuss
  • Divadlo pri bitúnkoch

Múzeá
  • Clemensa Sels (umelecké a historické zbierky)
  • Zariadenia na ostrove Hombroich s múzeom ostrova Hombroich (súčasné umenie) a Langenovej nadácie (súčasné umenie)
  • Dom Rottels (s múzeom Rheinischen Schützenmuseum Neuss a oddelením mestskej histórie múzea Clemensa Sels)
  • "Historischer Rundgang" cez areál rímskeho vojenského tábora v Gnadentalu s kultovým miestom pohanského kultu bohyne Kybele
  • Botanická záhrada (idylický extravilán s dvoma výstavnými skleníkmi)
  • Múzeum umenia v mestskej časti Selikum
kláštor sv. Quirina

Stavby
  • Quirinov kláštor z 13. storočia, venovaný mestskému patrónovi, neskoro románsky chrám s kopulovitou východnou vežou (symbol mesta) a historickým Seifertovým organom (1907), od roku 2009 malá bazilika
  • Kostol Panny Márie, neogotický chrám s pozoruhodnými oknami od Emila Wachtera
  • Obertor, mohutná, v roku 1200 vystavaná južná mestská brána, dnes je súčasťou múzea Clemensa SELS, posledná z pôvodných šiestich brán stredovekého mestského opevnenia, patrí k nej kaplnka (zariadená do súčasnej podoby v roku 1712), kde bol slávnostne zložený dňa 21. apríla 1475 mierový sľub
Kostol sv. Sebastiana
  • Blutturm, veža z 13. storočia, posledná zachovaná kruhová veža historických mestských hradieb
  • Rímska strážna veža pri Reckbergu v Grimlinghausene
  • Kultové miesto bohyne Kybele, v časti Gnadental v pavilóne "Fossa sanguinis" (je neznámeho významu, je možné, že slúžilo krvavým obetiam pri uctievaní kultu Kybele)
  • Kanál Nordkanal z napoleonských čias
Hamtor
  • "Schwatee pad" z roku 1604, najstarší hostinec na dolnom Rýne
  • Fojtský dom "Haus zu den Hl. Drei Königen" z roku 1597
  • "Alte Kaffeehaus", najstarší zachovaný dom z roku 1571 na Michaelstraße
  • Mariánska kaplnka na koľaji Marianum, autor Heinz Mack (z roku 1988)
  • Kostol sv. Sebastiana v časti Innenstadt
  • Chrám Ježiša Krista, neskoro historický chrám je najstarším evanjelickým chrámom v Neuss

Pravidelné akcie
  • Strelecká slávnosť Neusser Bürger, koná sa posledný víkend v auguste, sprievodov sa zúčastňuje asi 6 000 strelcov
  • Hansefest, posledný víkend v septembri, remeselné trhy a otvorený predaj v nedeľu, v miestnej časti Innenstadt
  • Od roku 1982 Internationale Neusser Sommernachtslauf, beh mestom, pri ktorom štartujú vedľa amatérov aj pretekári z medzinárodnej špičky
  • Karneval
  • Equitana Open Air, koná sa v máji, športový veľtrh koní pod voľným nebo

Rôzne
  • Barfußpfad
  • Neusser Alexianer, organizuje katolícke rehoľné spoločenstvo
  • Neusser Augustinerinnen, detto
  • Jüdische Kulturtage im Rheinland, účasť mesta na projekte v marci 2007

Šport
  • športový prístav v Grimlinghausene (spolok jachtárov a kanoistov)
  • dostihová dráha v Innenstadte, prvé preteky na nej sa konali 30. augusta 1875
  • lyžiarska hala v Grefrathe
  • tri plavárne
  • viacúčelová korčuliarska hala, tenisové ihrisko, skateboardový park a rad ďalších športových ihrísk v Südparku
  • golfové ihrisko v Hummelbachaue pri Norfu

Kluby
  • VfR Neuss, futbalový klub so štadiónom na ulici Hammer Landstraße z roku 1919
  • HTC Schwarz-Weiß Neuss, hokej a tenis
  • Neusser Eishockey Verein e.V.
  • KSK Konkordia Neuss, zápasnícky klub
  • SVG Neuss-Weissenbert 1910 e.V., zvláštne zamerania na prácu s mládežníckym futbalom a ženským futbalovým tímom

Kulinárska špecialita

Svetoznáma je kyslá kapusta firmy Leuchtenberg v Hammfelde. Od toho je tiež "Nüsser Kappeswoosch", údenina z bravčového mäsa s kyslou kapustou, ktorá je vyrábaná ako grilovacia či mäsová saláma a vo forme mäsového syra.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie
  1. Gustav Müller: Die militärischen Anlagen und die Siedlungen von Novaesium. In: Stadt Neuss (Hrsg.), Das römische Neuss. Stuttgart 1984, S. 53-94. – Heinz Günter Horn (Hrsg.): Die Römer in Nordrhein-Westfalen. Theiss, Stuttgart 1987, S. 580-591.
  2. Heinrich Härke: Die Grabung des Jahres 1976 auf dem Münsterplatz in Neuss. Bonner Jahrbücher 180, 1980, 493-587. – Michael Kaiser, Sabine Sauer, Ein spätantikes Soldatengrab aus der Neusser Innenstadt. Archäologie im Rheinland 1989, 118-119.
  3. Hugo Borger: Die Ausgrabungen an St. Quirin zu Neuss in den Jahren 1959–1964. Rheinische Ausgrabungen 1. Köln 1968, S. 170-240. – Frank Siegmund: Merowingerzeit am Niederrhein. Rheinische Ausgrabungen 34. Rheinland-Verlag, Köln 1989, 332-334.
  4. Siegmund a.a.O. S. 332.
  5. Ratsbürgerentscheid 2007 zur Trassenführung
  6. Neuss wird Hochschul-Stadt
  7. . Dostupné online.
  8. . Dostupné online.

Literatúra
  • Erich Keyser (Hrsg.): Rheinisches Städtebuch, Band III. 3. Teilband aus Deutsches Städtebuch. Handbuch städtischer Geschichte. Im Auftrage der Arbeitsgemeinschaft der historischen Kommissionen und mit Unterstützung des Deutschen Städtetages, des Deutschen Städtebundes und des Deutschen Gemeindetages, Stuttgart 1956
  • P. Stenmans u.a.: Neuss im Wandel der Zeiten. 1970
  • H. Chantraine, M. Gechter, H. G. Horn: Das römische Neuss. 1984, ISBN 3-8062-0356-3
  • Christian Wierstraet: Die Geschichte der Belagerung von Neuss 1474–1475. 2000, ISBN 3-9801-2946-2
  • Der Kampf um Neuss behandelt die Belagerung von Neuss 1474/75, 2002, ISBN 3-9347-9402-5
  • Novaesium, Buchserie verschiedener Autoren zur Geschichte von Neuss
  • Helmut Wessels: Neuss und St. Quirin zu Fuß – 3 Rundgänge durch das mittelalterliche Neuss. 2004, ISBN 3-7616-1801-8 (engl, ISBN 3-7616-1956-1)
  • Karl Remmen: Neuss – die Stadt auf den sieben Hügeln. Libelli Rhenani Bd. 3, 2. Aufl., 2004 (Diözesan- und Dombibliothek Köln)
  • Max Tauch: Quirinus von Neuss. 2000, ISBN 3-8790-9692-9
  • Frank Kurella: Neuss im Mittelalter (Comic). 2004, ISBN 3-0001-5068-4
  • Albert Mathias Kreuels: Unkenrufe aus der Provinz, ISBN 3-89102-171-2
  • Albert Mathias Kreuels: Kleines Neusser Heimatbuch
  • Andrea Niewerth/Christoph Roolf: Zwangsarbeit in Neuss während des Zweiten Weltkriegs (1939–1945), (= Dokumentationen des Stadtarchivs Neuss 7), Neuss 2005
  • Tilman Röhrig: Die Ballade vom Fetzer, Bergisch-Gladbach 2005, ISBN 3-404-15326-X.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neuss

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neuss na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.