Bern (mesto)

Konštrukcia mostu Untertor v Berne, Tschachtlanchronik, neskoré 15. storočie

Zatiaľ nebola objavená žiadna archeologická evidencia poukazujúca na to, že by bola oblasť mesta obývaná mimo mestské centrum pred 12. storočím.

Starobylé keltské oppidum stávalo na “Engehalbinsel” severne od Bernu, opevnené od 2. storočia pred Kr., (neskôr La Tène – nálezisko podľa ktorého sa nazvala laténska kultúra), je považované za jedno z 12 oppid Helvétov (keltský kmeň). V období Rímskej ríše (toto územie bola Horná Germánia – Horní Germánie-provincia Rímskej ríše) bol na rovnakej strane tiež tzv. Gálsko-rímsky vicus, kde vicus Rimania používali na označenie súsedstva.

Bernská zinková tabuľa nesie meno Brenodor – "obydlie Breno". V ranom staroveku bolo osídlenie aj v Bümpliz, dnešnej mestskej časti Bernu asi 4 km od stredovekého mesta.

Stredoveké mesto bolo založené rodinou Zähringer, ktorej moc začala vzrastať v 12. storočí v Hornom Burgundsku. Podľa histografie 14. storočia (Cronica de Berno, 1309), bol Bern založený v roku 1191 Bertholdom V., vojvodom zo Zähringenu.

V roku 1218, po smrti Bertholda bez dediča, sa mesto stalo slobodným ríšskym mesto Zlatou Chartou Bernu (Golden Charter of Bern) udelenou panovníkom Svätej rímskej ríše Frederikom II.

Bern v 1638

V roku 1351 sa Bern pripojil k Starej švajčiarskej konfederácii. Tak sa stal jedným z ôsmich kantónov v období formovania od 1353 do 1481.

V 1415 Bern vpadol do Aargau a dobyl ho. V roku 1536 zas Vaud a iné menšie teritóriá, a tým sa stal najväčším mestským štátom severne od Álp. V 18. storočí zahrňuje väčšinu dnešného kantónu Bernu a Vaudu.

Postupne mesto začalo prerastať západnú hranicu polostrova formovaného riekou Aare. V rokoch 1191 až 1256 západnú hranicu mesta označovali vystavané dnešné astronomické hodiny, tzv. Zytglogge. Potom, do roku 1345, túto rolu prevzali tzv. Käfigturm, a následne, do roku 1622, tzv. Christoffelturm (v blízkosti ktorých je dnes hlavná vlaková stanica). Počas Tridsaťročnej vojny boli vybudované 2 ďalšie opevnenia nazývané Schanze na ochranu polostrova.

Po obrovskom požiari v roku 1405 boli originálne drevené stavby zničené a nahradené stavebným drevom a trámovitými budovami a ešte neskôr pieskovcovými budovami. Tie sú dnes charakteristikou starého mesta. Napriek šíriacemu sa moru v 14. storočí sa mesto pomaly rozrastalo vďaka prisťahovalectvu z okolitých oblastí.

Bern bol okupovaný francúzskymi vojskami v roku 1798 počas Francúzskeho revolučného obdobia, kedy stratil niektoré svoje územia. V roku 1802 Bern získal naspäť územie Oberland (južne od Bernu). Po Viedeňskom kongrese v roku 1814 získal tiež územie Jura (francúzsky hovoriace územie), čím sa Bern stal opäť najväčším kantónom konfederácie. Tak tomu bolo počas obdobia reštaurácie až do roku 1979, kedy sa odtrhla oblasť Jura a vznikol kantón Jura. V roku 1848 sa Bern stal federálnym mestom (čo je oficiálny názov pre Bern ako de facto hlavné mesto) Švajčierskej federácie, ktorá vznikla 12.9.1848 po 27-dňovej občianskej vojne.

V Berne sa konalo množstvo kongresov socialistov, hlavne počas Druhej svetovej vojny, keď bolo Švajčiarsko neutrálne (svoju neutralitu získalo, resp. zaistilo už na Viedeňskom kongrese).

Populácia mesta rástla z čísla 5 000 v 15. storočí na 12 000 do konca 18. storočia a na číslo približne 60 000 do konca 19.storočia. Počet 100 000 prekročilo mesto počas dvadsiatych rokov 20. storočia. Najvyšší počet obyvateľov malo mesto v šesťdesiatych rokoch, a to približne 165 000. Odvtedy populácia jemne klesala. V roku 2009 bolo napočítaných 130 289 obyvateľov, z ktorých 101 627 bolo Švajčiarov a 28 662 (22%) rezidentov bolo cudzincov. V aglomerácii mesta žije približne 350 000 ľudí.[1]