Sasko-Anhaltsko

pozri Anhaltsko, Provincia Sasko, Prusko, Brunšvicko

1. júla 1944 rozdelil nacistický režim dosiaľ jednotnú pruskú provinciu Sasko, skladajúcu sa z 3 vládnych obvodov (Magdeburg, Merseburg a Erfurt) na provincie Halle-Merseburg a Magdeburg. Vládny obvod Erfurt bol v ten istý deň pričlenený k Durínskemu ríšskemu miestodržiteľstvu.

Po spojeneckom obsadení Nemecka je územie neskoršieho Saska-Anhaltska začlenené do Sovietskej okupačnej zóny Nemecka. V jej rámci sú 23. júla 1945 obe provincie (s výnimkou Hornburgu, Wolfsburgu, Hehlingenu a niekoľkých ďalších obcí, ktoré sa stali súčasťou Britskej okupačnej zóny Nemecka), ďalej potom Anhaltsko, okrajové územia Brunšvicka (enkláva Calvörde; mestá Hessen, Pabstoff, a východné oblasti okresu Blankenburg s mestami Blankenburg, Rübelland, Hasselfelde, Hüttenrode, Heimburg, Stiege, Tanne) spolu s durínskou enklávou Allstedt začlenené do novo vytvorenej provincie Sasko-Anhaltsko.

V roku 1947 je potom rozhodnutím spojencov oficiálne zrušený pruský štát a status Saska-Anhaltska sa 21. júla 1947 mení z provincie na krajinu. Vtedajšie krajiny boli podstatne väčšie ako dnes a mali rozlohu 24 576 km². Jej vtedajším hlavným mestom bolo Halle.

Dňa 7. októbra 1949 vzniká na území sovietskej okupačnej zóny Nemecka nový socialistický štátny útvar Nemecká demokratická republika (NDR). Zo začiatku išlo o Federáciu 6 autonómnych krajín. Jednou z nich bolo aj Sasko-Anhaltsko.

Dňa 23. júla však dochádza k premene NDR na centralistický štát a ku zrušeniu krajín, ktoré boli rozdelené medzi novo vzniknuté kraje. Územie dovtedajšieho Saska-Anhaltska bolo rozdelené medzi kraje Magdeburský, Halleský, Postupimský, Cottbuský, Lipský, malé časti území sa stali súčasťou Erfutského kraja a kraja Gera. Kraje sa potom ďalej členili na okresy a mestské okresy. Tento stav trval až do roku 1990.

Po protikomunistických búrkach v roku 1989 potom 3.10.1990 dochádza ku zjednoteniu NDR so Spolkovou republikou Nemecko a k obnoveniu krajín na území dovtedajšej NDR. Ich hranice sa už však nedržali pôvodných krajinských hraníc z rokov 1945 – 1952, ale boli vytvorené narýchlo z hraníc dovtedajších okresov z rokov 1952 – 1990. Znovuvytvorená krajina Sasko-Anhaltsko bola vymedzená územím celého dovtedajšieho Magdeburského kraja; ďalej potom Halleským krajom bez okresu Artem; k tomu ešte pristupoval okres Jessen z Cottbuského kraja. Rozlohou je menší ako pôvodná krajina.

Časti územia pôvodnej krajiny z rokov 1945 – 1952, ktoré v rokoch 1816 – 1944 tvorili súčasť pruskej provincie Saska sa naraz ocitli v Brandenbursku. Ide o územia v dovtedajších okresoch Rathenow (územie západne od rieky Havel s obcami Steckelsdorf, Großwudicke, Zollchow, Bützer, Milow, Nitzahn), Brandenburg (západná časť okresu s obcami Bensdorf, Zitz, Wusterwitz, Wenzlow, Ziesar, Wollin, Gräben), Belzig (obec Görzke), Jüterbog (južná časť okresu s obcami Marzahne, Blönsdorf, Seehausen, Oehna), Herzberg (celý okres), Bad Liebenwerda (celý okres), Senftenberg (severozápadná časť okresu s mestom Lauchhammer a obcou Grünewalde). Časti územia pôvodnej krajiny (celé okresy Torgau, Eilenburg, Delitsch, a západné okraje okresu Leipzig) sa stali súčasťou Saska, ku ktorému tieto oblasti patrili do roku 1815 (potom v rokoch 1815 – 1944 súčasť pruskej provincie Saska). Malá časť pôvodnej krajiny na juhu a juhozápade (Schkölen s okolím; severovýchodná časť okresu Sömmerda s mestom Kölleda a obcami Ostramondra, Großmonra; časť okresu Nordhausen s obcami Heiringen, Auleben; východná časť okresu Artem s mestom Artem a obcami Wiehe, Roßleben, Donndorf, Bottendorf, Schönewerda, Reinsdorf, Voigtstedt, Bretleben, Helldrungen, Oberhelldrungen) boli začlenené do Durínska. Naopak bola do Saska-Anhaltska začlenená malá časť brandemburskej oblasti Prignitz (najsevernejšia časť okresu Havelberg s mestom Havelberg a obcou Nitzow) a malá časť pôvodného Durínska (územie juhozápadne od mesta Naumburg).

1. júla 1994 potom došlo ku správnej reforme, členenie na 37 krajinských okresov a 3 štatutárne mestá z dôb NDR bolo nahradené 21 krajinskými okresmi a 3 štatutárnymi mestami. Tento stav trval do roku 2007 keď sa počet okresov zredukoval na 11.

Do roku 2003 sa Sasko-Anhaltsko členilo na 3 vládne obvody (Regierungsbezirke):

• Dessau
• Halle a
• Magdeburg

K 1. januáru 2004 boli tieto vládne obvody zrušené. Pôsobnosť všetkých 3 úradov zrušených vládnych obvodov prešla na na krajinský správny úrad so sídlom v Halle.

Pri prvej správnej reforme 1.júla 1994 bolo dovtedajších 37 krajinských okresov nahradené 21 novými krajinskými okresmi. Ďalej tu z predchádzajúceho členenia zostali zachované 3 mestá bez okresu.
V súčasnosti prebieha v Sasku-Anhaltsku politická debata týkajúca sa ďalšej prípadnej správnej reformy.

Pred rokom 2007 malo Sasko-Anhaltsko 21 krajinských okresov (po 2007 boli zredukované na 11):

1. Altmarkkreis Salzwedel (SAW)
2. Anhalt-Zerbst (AZE)
3. Aschersleben-Staßfurt (ASL)
4. Bernburg (BBG)
5. Bitterfeld (BTF)
6. Bördekreis (BÖ)
7. Burgenlandkreis (BLK)
8. Halberstadt (HBS)
9. Jerichower Land (JL)
10. Köthen (KÖT)
11. Mansfelder Land (ML)
12. Merseburg-Querfurt (MQ)
13. Ohrekreis (OK)
14. Quedlinburg (QLB)
15. Saalkreis (SK)
16. Sangerhausen (SGH)
17. Schönebeck (SBK)
18. Stendal (SDL)
19. Weißenfels (WSF)
20. Wernigerode (WR)
21. Wittenberg (WB)

a 3 mestá bez okresu:

• Dessau (DE)
• Halle (Saale) (HAL)
• Magdeburg (MD)

Landkreiskarte: Sachsen-Anhalt

Po roku 2007:

1. Altmarkkreis Salzwedel (SAW)
2. Anhalt-Bitterfeld (ABI)
3. Börde (BK)
4. Burgenlandkreis (BLK)
5. Harz (HZ)
6. Jerichower Land (JL)
7. Mansfeld-Südharz (MSH)
8. Saalekreis (SK)
9. Salzlandkreis (SLK)
10. Stendal (SDL)
11. Wittenberg (WB)

a 3 mestá bez okresu:

• Dessau-Roßlau (DE)
• Halle (Saale) (HAL)
• Magdeburg (MD)