Durínsko
Durínsko (nem. Thüringen), dlhý tvar Durínsky slobodný štát (alebo Slobodný štát Durínsko; nem. Freistaat Thüringen), je spolková krajina v strede Nemecka s rozlohou 16 175 km² a 2,5 mil. obyvateľmi. Na východe a juhovýchode hraničí so Saskom (265 km), na severe a severovýchode so Saskom-Anhaltskom (296 km), na severozápade s Dolným Saskom (112 km), na západe s Hesenskom (270 km), na juhu s Bavorskom (381 km). Najväčšia vzdialenosť zo severu na juh je 160 km, od západu na východu potom 198 km. Hlavné mesto je Erfurt.
Durínsky slobodný štát (Freistaat Thüringen) | |||
Spolková krajina | |||
Letecká záber hlavného mesta Erfurt | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Hlavné mesto | Erfurt | ||
Rozloha | 16 172,14 km² (1 617 214 ha) | ||
Obyvateľstvo | 2 261 236 (31.3.2009) | ||
Hustota | 140 obyv./km² | ||
Premiér | Bodo Ramelow (Die Linke) | ||
Kód ISO | DE-TH | ||
Wikimedia Commons: Thuringia | |||
Webová stránka: thüringen.de | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Durínskom prechádzajú diaľnice A4, A9, A38, A71 a A73. Na A4 ležia poeticky ako „na nejakom perlovom náhrdelníku“ od západu na východ mestá Eisenach, Gotha, Erfurt, Weimar, Jena a Gera.
Vďaka svojmu lesnému bohatstvu sa Durínsko nazýva „Zeleným srdcom Nemecka".
K najdôležitejším durínskym riekam patria Sála (Saale), Ilm, Werra, Unstrut a Biely Halštrov (Weiße Elster) .
Juhu Durínska dominuje pohorie Durínsky les (Thüringer Wald), prechádzajúci krajinou od Eisenachu k Sonnebergu. Severne od neho sa rozkladá Durínska panva (Thüringer Becken). Na Durínsky les nadväzuje na východe Durínska bridlicová vrchovina (Thüringer Schiefergebirge). Zo severu zasahuje do Durínska pohorie Harz. K ďalším horám a pohoriam patria Rhön, Dün, Kyffhäuser a Hainich. Najvyššou durínskou horou je Große Beerberg (982,9 m). Najnižšie miesto v Durínsku (114 m) sa nachádza pri meste Wiehe.
Náboženstvo
Od čias protestantskej reformácie bol najväčším náboženstvom na území Durínska Luteranizmus. Počas komunistického obdobia boli členovia v cirkvi zo strany štátnu výrazne diskriminovaní a v súčasnosti viac ako polovica obyvateľstva krajiny nie je členom žiadnej Cirkvi. Najväčšími cirkvami podľa členskej základne v roku 2009 bol Luteranizmus, ku ktorému sa hlási 24 % a Katolicizmus ku ktorému sa hlási 7,8 %. 68,2 % Durínčanov nie sú členmi žiadnej Cirkvi.