Taškent
Taškent (Toškent -Тошкент v uzbečtine či Ташке́нт v ruštine) je hlavné mesto Uzbekistanu a správne stredisko provincie Taškent.
| Taškent (Тошкент) | |||
| Hlavné mesto Uzbeckej republiky | |||
 Letecký pohľad na mesto. | |||
|
|||
| Krajina |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadmorská výška | 455 m n. m. | ||
| Súradnice | 41°16′S 69°13′V | ||
| Rozloha | 334 km² (33 400 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 206 300 (2009) | ||
| Hustota | 6 605,69 obyv./km² | ||
| Primátor | Abdukachar Tuchtajev (Primátor) | ||
| Časové pásmo | UTC+5 | ||
 Poloha mesta v Uzbekistane Poloha mesta v Uzbekistane
| |||
 Mapa mesta. Mapa mesta.
| |||
| Wikimedia Commons: Category:Tashkent | |||
| Webová stránka: http://tashkent.uz/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
V oblasti dnešnej uzbeckej metropoly existovalo súvislé osídlenie už v dobách pred naším letopočtom. Osada mala názov Šaš a v 8. storočí ju dobyli Arabi. Neskôr ju zničil Džingischán a nájazdy kočovníkov. Mesto bolo vybudované na novom mieste, severozápadne od pôvodnej lokality.
Taškent bol súčasťou niekoľkých ríš a bol opakovane zničený. Obnova nasledovala za Tamerlánovej vlády v 14. storočí. Od začiatku 16. stor. mesto patrilo uzbeckému štátu Šajbánovcov, následne Bucharskému chanátu. V polovici 19. stor. Taškent ovládol Kokandský chanát, no táto vláda nebola obľúbená a obyvatelia sa proti nej opakovane vzbúrili.
Významným zlomom v histórii mesta sa stala nadvláda Ruskej ríše, ktorá začala roku 1865 a určila budúci osud dejín mesta. Taškent bol vybratý za centrum Turkménskej gubernie a začal sa rozvíjať ako moderné mesto. Stredoveké hradby odstránili na prelome 80. a 90. rokov 19. stor., od roku 1899 tu existuje železničné spojenie s Kaspickým morom a o ďalších šesť rokov neskôr aj s mestom Orenburg. 11. novembra 1917 tu došlo k vyhláseniu sovietskej moci, nie však pokojnou cestou (pri nepokojoch bola zničená veľká časť historického mesta). Od apríla 1918 nahradila Turkménsku guberniu Turkménska ASSR, ktorá sa neskôr začlenila do ZSSR. Roku 1930 sa Taškent stal hlavným mestom, čím vystriedal dovtedajší Samarkand (Uzbekistan vznikol následne). V 20. a 30. rokoch začala industrializácia, Taškent ale najviac získal na presúvaní priemyslu na juhovýchod a východ ZSSR v čase druhej svetovej vojny. S priemyslom sem začali ale prichádzať i Rusi.
24. jún 1966 sa zapísal do histórie mesta čiernym písmom, pretože ho zničilo silné zemetrasenie so silou 7 stupňov Richterovej stupnice. Okolo 300 000 ľudí zostalo bez domova. Prestavba zmenila urbanistický plán mesta – vznikli široké bulváre a veľké domy, typické pre vtedajší ZSSR. Veľkou zmenou v doprave sa roku 1977 stalo otvorenie metra, roku 1985 zasa vznikla moderná dominanta mesta – 375 m vysoká televízna veža.
Po roku 1991 sa stal Taškent metropolou nezávislého Uzbekistanu, no masívna výstavba (metro, továrne, sídliská) bola zastavená. Mesto sa stalo ale niekoľkokrát vzhľadom k svojmu významu dejiskom teroristických útokov. Neďaleko centra sa nachádza medzinárodné taškentské letisko.
