Florencia

Florenciu založili v roku 59 pred Kr. na pravom brehu rieky Arno rímski vojaci – veteráni Julia Caesara a získala názov Colonia Florentia – Kvitnúca. Sídlo typu vojenského tábora malo obdĺžnikový tvar so štyrmi bránami na každú svetovú stranu. Hradby prechádzali dnešným Piazza del Duomo na severe, Piazza della Signoria na juhu, Via dei Tornabuoni na západe a Via del Proconsolo na východe.

Do roku 150 bolo v meste vybudované fórum (na mieste dnešného Piazza della Repubblica), kapitol, chrám, kúpele, akvadukt a amfiteáter. Ekonomický rozvoj antického mesta bol spojený s blízkosťou cesty Via Cassia vedúcej z Ríma do severného Talianska. Nová kolónia mala spojenie s vtedajšími etruskými mestami a po Arne tiež so Stredozemným morom. Vďaka tomu sa z Florencie stalo v prvých dvoch storočiach významné obchodné stredisko.

V meste sa začali usadzovať obchodníci prichádzajúci z východu, ktorí priniesli do kraja v 3. storočí kresťanstvo. Nová viera sa spočiatku šírila pomaly. Významnejší nástup nastal až po roku 393, kedy sa do Florencie uchýlil sv. Ambróz, vyhnaný z Milána. Ambróz zasvätil roku 393 najstarší kostol na severnom predmestí sv. Vavrinca (San Lorenzo) a ustanovil tu biskupa. To znamená, že sa San Lorenzo stala pôvodnou florentskou katedrálou. Na prelome 4. a 5. storočia vznikol ďalší kostol na ľavom brehu Arna – Santa Felicita (niekedy býva považovaný za najstarší kostol v meste). Po smrti prvého biskupa roku 433 bolo biskupské sídlo prenesené do Baptisteria San Giovanni, ktoré sa potom stalo na dlhé roky florentskou katedrálou.

Po páde západorímskej ríše bola za barbarských vpádov spustošená Florencia i celé Toskánsko a nastal tu hospodársky a politický úpadok. Ku krátkemu rozmachu došlo za vlády Byzancie v rokoch 553 – 569. Langobardi, ktorí prišli do severného Talianska v roku 568, mali o zničené Toskánsko záujem iba z obranného hľadiska proti južnejším dŕžavám Byzantíncov. Toskánsko sa v tej dobe stalo vojvodstvom, rozčleneným na menšie podvojvodstvá. Najvýznamnejším strediskom bola Lucca, ktorú Langobardi zrejme dobyli ako prvé toskánske mesto. Okrem Luccy prosperovala zrejme i Pisa ako obchodný, námorný a oporný bod. Ostatné toskánske mesta vrátane Florencie boli zanedbávané. V 6. storočí žilo v meste sotva tisíc obyvateľov, v 7. storočí ich počet ešte viac poklesol.

Toskánsko a Florencia sa začali znovu vzmáhať v 8. storočí potom čo v roku 774 dobyl Langobardskú ríšu Karol Veľký. Došlo tu k rozvoju remesiel, obchodu, poľnohospodárstva a miest. V polovici 9. storočia bola založená Toskánska marka s centrom v Lucce; prvý raz je v prameňoch zmienená k roku 934. V tej dobe tu už panovali feudálne pomery a mestá boli v moci feudálnej vrchnosti, najmä biskupov. V roku 1032 získali markgrófstvo grófi z Canossy. Posledná členka rodu Matilda Toskánska sa stala toskánskou markgrófkou v roku 1076 po smrti svojho otca a brata a presídlila z Luccy do Florencie. Povesť mesta ako obľúbeného sídla markgrófky začala stúpať a Florencia sa znovu začala premieňať na kvitnúce obchodné stredisko. V spore pápeža Gregora VII. s cisárom Henrichom IV. poskytla Florencia podporu markgrófke Matilde, ktorá bola horlivou prívrženkyňou pápeža. Rivalita cisárov a pápežov naďalej významne poznamenala dejiny Florencie. Matilda odkázala svoje dŕžavy pápežovi. Toskánske mestá vrátane Florencie využila po jej smrti (1115) zápas medzi cisárstvom a Vatikánom a počas 12. storočia sa z moci feudálnych pánov emancipovala. Vo Florencii bolo dôležitým obdobím pre formovanie samosprávy 13. storočie.

V roku 1348 prišiel do Florencie čierny mor, vďaka ktorému prišla Florencia o viac než polovicu svojej populácie. Okrem výrazného zmenšenia populácie, mor zapríčinil aj vypuknutie povstania v roku 1378, ktoré videlo k zmene zriadenia, no to len na 52 rokov (1382–1434). V roku 1434 začali vládnuť Florencii Mediciovci.

ktorí Florenciu doviedli k najväčšej hospodárskej a kultúrnej sile. Za vlády Lorenza di Piera de' Mediciho ( Il Magnifico ) získalo mesto veľké množstvo skvelých umeleckých diel a množstvo budov. V období medzi rokmi 1500 až 1700 pôsobili vo Florencii aj významní umelci ako napríklad Botticelli, Michelangelo či Leonardo da Vinci. Neskôr od roku 1569 sa Mediciovci stali Toskánskimi veľkovojvodami a vládli Florencii a Toskánsku až do roku 1737.

V roku 1860 sa Florencia stala sučasťou Talianskeho kráľovstva ktorého bola Florencia dočasne (na 15 rokov) aj hlavným mestom. Počas druhej svetovej vojny bol vo Florencii prijatý generálny štrajk vyhlásený talianskym hnutím odporu v marci 1944. V júli 1944 bolo mesto vážne poškodené bombardovaním novozélandskými jednotkami britskej 8. armády a miestnymi odbojovými skupinami s nemeckými jednotkami a talianskymi fašistickými jednotkami.

4. novembra 1966 zasiahla Florenciu veľká povodeň v dôsledku ktorej bolo zničených mnoho cenných pamiatok.