Belehrad

Belehrad (srbsky Beograd, Београд vypočuť) je hlavné a najväčšie mesto Srbska. Medzi rokmi 1918 až 1941/5 bolo tiež hlavným mestom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca), neskôr hlavným mestom Juhoslávie. V roku 2011 tu žilo 1 659 440 obyvateľov. Mesto leží na sútoku riek Dunaj (Dunav) a Sáva (Sava).

Belehrad
(Град Београд)
Grad Beograd
Hlavné mesto Srbskej republiky
Belehrad
Vlajka
Erb
Štát Srbsko
Kraj Mesto Belehrad
Rieka Dunaj, Sáva
Nadmorská výška 117 m n. m. [1]
Súradnice 44°49′14″S 20°27′44″V
Rozloha 359,96 km² (35 996 ha) [2]
 - Metropolitnej oblasti 3 222,68 km² (322 268 ha)
Obyvateľstvo 1 659 440 (2011)
Hustota 4 610,1 obyv./km²
Založenie 279 pred Kr.
 - Mestské práva 150
Primátor Zoran Radojičić (od 7.6.2018)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 11000
Tel. predvoľba (+381) 11
EČV BG
Poloha mesta v Srbsku
Poloha mesta v Srbsku
Webová stránka: www.beograd.rs
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Kostol sv. Marka (pravoslávny)

Dejiny

Kalemegdan
Pohľad z pevnosti Kalemegdan

Belehrad, ktorý sa nachádza na strategickom sútoku dvoch riek, patrí k veľmi starým mestám, kde kontinuálne osídlenie trvá už niekoľko tisíc rokov. V období Keltov tu existovala osada; po tom, čo sa okolia zmocnili Rimania ju pomenovali na Singidunum a následne tu vybudovali prístav pre svoju flotilu. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol hlavným mestom Kráľovstva SHS a od roku 1929 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený Nemeckom, oslobodila ho v októbri 1944 Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodené bombardovaním vojskami NATO. NATO zničilo viaceré úrady, ako napr. budovu RTS - Srbský rozhlas (počas jej bombardovania zomrelo 16 technikov), viaceré nemocnice, Hotel Jugoslavija, najvyššiu budovu Srbska - vežu Ušće, vežu Avala TV a budovu čínskej ambasády.[3]

Demografické údaje

Etnické zloženie

Srbi – 1 417 187 (89,92 %)
Juhoslovania – 22 161 (1,41 %)
Čiernohorci – 21 190 (1,34 %)
Rómovia – 19 191 (1,22 %)
Chorváti – 10 381 (0,66 %)
Macedónci – 8 372 (0,53 %)
Gorani – 3 340 (0,21 %)
Slováci – 2 199 (0,14 %)
Slovinci – 2 084 (0,13 %) a iní.

Náboženské zloženie

pravoslávni – 1 429 170 (90,68 %)
moslimovia – 20 366 (1,29 %)
rímski katolíci – 16 305 (1,03 %)
protestanti – 3 796 (0,24 %)
bez vyznania – 47 349 (3,00 %)
ateisti – 23 240 (1,47 %) a iní.

Charakter mesta

Budova srbského parlamentu

Ako jediné mesto s počtom obyvateľov nad 1 milión má Belehrad v Srbsku dominantné postavenie. Je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu. Sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu, nachádza sa tu medzinárodné letisko a prístav na Dunaji. Mesto má mnoho vysokých škôl a dve univerzity (1863, 1975). Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Nového Sadu a do Skopje. V meste je veľa sakrálnych pamiatok srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najväčšie z nich patrí monument mesta Chrám svätého Sávu. Pozoruhodnou je pravoslávna Katedrála svätého Michala z 19. storočia vybudovaná v klasicistickom štýle, Chrám svätého Marka v srbsko-byzantskom štýle, Kostol svätého Alexandra Nevského v srbsko-byzantskom štýle, ale aj Chrám Svätej Trojice, ktorý patrí Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Ekonomika

Budova Srbskej národnej banky na Námestí Slavija

Belehrad patrí k ekonomicky najvyspelejšej časti Srbska. Viac než 30 % HDP Srbska je produkovaných v Belehrade. 30 % zamestnanosti celej populácie Srbska spadá na Belehrad.[4]

Počas 90. rokov 20. storočia bola ekonomika Belehradu ako aj Srbska ovplyvnená medzinárodným obchodným embargom. Hyperinflácia juhoslovanského dinára patrila k najväčším na svete a decimovala ekonómiu mesta. V Belehrade sa nachádza Srbská národná banka. Sídli tu aj viacero významných spoločností ako aerolinky Air Serbia, Telekom Srbija, Telenor Serbia, Delta Holding a iné. Množstvo zahraničných spoločností sa rozhodlo vybudovať svoje ústredie v Belehrade, patria k nim Japan Tobacco, Motorola, Microsoft, Philip Morris International, Société Générale, Coca-Cola Hellenic Bottling Company (CCHBC) a iné.

V septembri 2017 bola priemerná čistá mesačná mzda 47 220 srbských dinárov (t. j. okolo 398 Eur). Priemerná mzda v Belehrade a jeho blízkom okolí je 60 756 dinárov (t.j. cca. 511 Eur), čo je najvyššia vyplácaná mzda spomedzi všetkých okresov Srbska.[5]

Kultúra

Belehrad hostí viacero každoročných kultúrnych podujatí, festivalov akými sú: FEST – Belehradský filmový festival, BITEF (Belehradský divadelný festival), BELEF (Belehradský letný festival), BEMUS (Belehradský hudobný festival), Belehradský knižný veľtrh a Belehradský pivný festival.[6] Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivo Andrić tu napísal jeho najvýznamnejšie dielo Most na Drine.[7] K ďalším významným belehradským spisovateľom patria aj Branislav Nušić, Miloš Crnjanski, Borislav Pekić, Milorad Pavić a Meša Selimović.[8][9][10] Väčšina srbského filmového priemyslu sa nachádza v Belehrade. Jedným z najznámejších je film ocenený v roku 1995 na cenách Palme d'Or s názvom Underground (Podzemie) od režiséra Emira Kusturicu.

Mesto bolo centrom srbskej hudobnej éry New Wave v 80.rokoch: hudobníci VIS Idoli, Ekatarina Velika a Šarlo Akrobata pochádzali z Belehradu. K ostatným význačným rockovým skupinám patria Riblja Čorba, Bajaga i Instruktori a iné.[11] Počas 90. rokov bolo mesto hlavným centrom hudobného štýlu nazývaného turbofolk, k jeho najznámejším predstaviteľom patrila Ceca Ražnatovićová. Dnes je Belehrad centrom Srbskej hip-hopovej scény, pôsobia tu umelci ako Beogradski Sindikat, Škabo, Marčelo[12][13]

Nachádza sa tu mnoho divadiel, popredné miesto majú Národné divadlo, Juhoslovanské dramatické divadlo, Belehradské dramatické divadlo, divadlo Zvezdara Teatar a Atelje 212 (Ateliér 212). V Belehrade sídli Srbská akadémia vedy a umenia ako aj Srbská národná knižnica.

V Belehrade sídli mnoho zahraničných kultúrnych inštitúcií: Instituto Cervantes, Goetheho inštitút a Institut Français sa všetky nachádzajú v centre mesta, v pešej zóne na Ulici Knez Mihailova. Ostatné kultúrne strediská v Belehrade sú American Corner, Rakúske kultúrne fórum (Österreichischen Kulturforums), British Council, Confucius Institute, Canadian Cultural Center, Taliansky kultúrny inštitút (Istituto Italiano di Cultura), Kultúrne centrum Islamskej republiky Irán a Ruské centrum vedy a umenia (Российский центр науки и культуры).

Múzeá

Miroslavljevo Jevanđelje, stredoveký manuskript, ktorý sa nachádza v Srbskom národnom múzeu

Najvýznamnejším belehradským múzeum je Národné múzeum, založené v roku 1844. V múzeu sa nachádza vyše 400 000 exponátov, medzi nimi aj viacero mnoho zahraničných majstrovských diel. Známy stredoveký rukopis Miroslavljevo Jevanđelje (Miroslavov Gospel) patrí ku kolekcii v múzeu.[14] Veľmi populárne je hlavne pre zahraničných turistov Vojenské múzeum. K exponátom v tomto múzeu patrí aj letecká stíhačka F-117 zostrelená juhoslovanskou armádou. Okrem nej sa nachádza v múzeu vyše 25 000 exponátov, ktoré siahajú až do Doby Rímskej ríše.[15][16] Podobné je aj Juhoslovanské múzeum letectva v ktorom sa nachádza vyše 200 lietadiel. Nachádzajú sa tu aj exponáty lietadiel, ktoré nie sú dostupné inde na svete ako napríklad Fiat G.50. V múzeu sú vystavené aj lietadlá NATO a USA zostrelené v občianskej vojne.[17]

Etnografické múzeum založené v roku 1901 v ktorom sa nachádza vyše 150 000 exponátov, ktoré zobrazujú dedinskú a mestskú kultúru na Balkáne, predovšetkým krajín bývalej Juhoslávie.[18] Múzeum moderného umenia má kolekciu okolo 8540 diel vytvorených v Juhoslávii od roku 1900.[19]

Nachádza sa tu múzeum Nikola Teslu. Bolo založené v roku 1952 a hostí osobné predmety vynálezcu. Nachádza sa tu vyše 160 000 originálnych dokumentov a okolo 5700 iných predmetov.[20] Posledným významným belehradským múzeom je Múzeum Vuk a Dositej, kde sú zobrazené diela Vuka Stefanovića Karadžića a Dositeja Obradovića, reformátora srbskej literatúry a jazyka z 19. storočia a prvého ministra školstva.[21] Pozoruhodným je aj Múzeum Afrického umenia, založené počas dní socialistickej solidarity s málo rozvinutými krajinami tretieho sveta.

Vzdelanie

V Belehrade sa nachádzajú dve štátne a viacero súkromných vysokých škôl. Belehradská univerzita (Универзитет у Београду) bola založená v roku 1808 ako Hlavná akadémia.[22] Patrí k najstarším centrám vzdelania v krajine (najstaršia je učiteľská škola v Subotici, od roku 1689). Na Belehradskej univerzite študuje vyše 70 000 študentov.[23]

Je tu 195 základných škôl a 85 stredných škôl. Spomedzi základných škôl je tu 162 všeobecných, 14 špeciálnych, 15 umeleckých a 4 školy pre dospelých. Spomedzi škôl druhého stupňa je tu 51 odborných škôl, 21 gymnázií, 8 umeleckých a 5 špeciálnych škôl. Študuje tu vyše 230 000 žiakov, ktorých riadi 22 000 zamestnancov vo vyše 500 budov, ktoré kryjú vyše 1 100 000 m².[24]

Nočný život

Belehrad má povesť mesta, ktoré ponúka veľký výber pre nočný život, nachádza sa tu mnoho podnikov a klubov. Najznámejšie miesto pre nočný život sú loďky (tzv. splavovi) zakotvené na riekach Sáva a Dunaj, pri nábrežiach.[25][26][27]

Nočný klub "Pleasure"

Víkendoví návštevníci, ktorí sem prichádzajú hlavne z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Slovinska považujú Belehrad za väčšie stredisko nočného života ako mestá v ich krajinách, kvôli priateľskej atmosfére, množstve barov a klubov, lacným nápojom, bezproblémovému dorozumievaniu a menšej regulácii.[28][29]

Partnerské mestá

Šport

Futbal

Štadión Rajko Mitić, domáci štadión Crvenej Zvezdy
  • FK Partizan
  • FK Crvena Zvezda
  • FK Čukarički
  • OFK Belehrad
  • FK Rad
  • FK Voždovac
  • FK Bežanija
  • FK BSK Borča
  • FK Zemun
  • FK Sinđelić Belehrad

Basketbal

Zápas KK Partizan
  • KK Partizan
  • KK Crvena Zvezda
  • KK FMP
  • OKK Belehrad
  • KK Beovuk 72
  • KK Mladost Zemun

Hádzaná

  • KK Partizan
  • KK Crvena zvezda

Vodné pólo

  • VK Partizan
  • VK Crvena Zvezda
  • VK Banjica
  • VK Belehrad

Osobnosti mesta

Športovci

Novak Đoković

Spisovatelia

Milorad Pavić

Hudobníci

  • Ceca - speváčka
  • Jelena Karleuša - speváčka
  • Relja Popović - spevák, herec

Galéria

Referencie

  1. Geographical Position oficiálna stránka mesta, po anglicky
  2. The Belgrade territory oficiálna stránka mesta, po anglicky
  3. City of Belgrade - NATO bombing
  4. Привредна Комора Београда - Привреда Беоргада
  5. Republic of Serbia - Štatistický úrad: Salaries and wages per employee, December 2006
  6. Mesto Belehrad - Kultúra a umenie(Kultúrne podujatia)
  7. Задужбина Иве Андрића - Биографија Иве Андрића
  8. Borislav Pekić - Biografija
  9. Miloš Crnjanski - Biografija
  10. Meša Selimović - Biografija
  11. Balkanmedia: Bora Čorba Biografija
  12. Popoboks - Beogradski Sindikat: Svi Zajedno
  13. Balkanmedia: Liričar među reperima
  14. Народни Музеј у Београду - О Музеју [online]. . Dostupné online.
  15. City of Belgrade - Museums 4
  16. TimeOut - Introduction to Belgrade
  17. Ваздухопловни водич - Музеј југословенског ваздухопловства
  18. City of Belgrade - Museums 3
  19. City of Belgrade - Museums 2
  20. Nikola Tesla Museum - About the museum
  21. City of Belgrade - Museums 1
  22. Универзитет у Београду - Правни факултет (Историјат)
  23. Универзитет у Београду - Број Студената
  24. City of Belgrade - Education and Science
  25. "The Observer: "Why I love battered Belgrade"
  26. Belgrade Rocks: The New York Times
  27. Belgrade's Nightlife Floats on the Danube: Deutsche Welle
  28. B92: Slovenci dolaze u “grad koji ne spava”
  29. Večernji list: U Beograd na vikend-zabavu

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belehrad

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.