Bádensko-Württembersko

Bádensko-Württembersko (nem. Baden-Württemberg) je tretia najväčšia (podľa veľkosti a aj počtu obyvateľov) spolková krajina na juhozápade Nemecka. Vznikla v roku 1952 zlúčením bývalých historických území Württembersko-Bádensko, (Južné) Bádensko a Württembersko-Hohenzollernsko. Hlavné mesto krajiny je Stuttgart.

Bádensko-Württembersko
(Baden-Württemberg)
Spolková krajina
Letecký záber na Stuttgart, hlavné mesto spolkovej krajiny
BerlínBrémyBrémyHamburgDolné SaskoBavorskoSárskoŠlezvicko-HolštajnskoŠlezvicko-HolštajnskoBrandenburskoSaskoDurínskoSasko-AnhaltskoMeklenbursko-PredpomoranskoBádensko-WürttemberskoHesenskoSeverné Porýnie-VestfálskoPorýnie-Falcko
Vlajka
Erb
Štát Nemecko
Hlavné mesto Stuttgart
Rozloha 35 742 km² (3 574 200 ha)
Obyvateľstvo 10 753 880 (31.12.2010)
Hustota 300,88 obyv./km²
Premiér Winfried Kretschmann (Grüne)
Kód ISO DE-BW
Wikimedia Commons: Baden-Württemberg
Webová stránka: http://www.baden-wuerttemberg.de/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Dejiny

Bádensko-Württembersko pozostáva z bývalých historických území Bádensko, Hohenzollernsko, Württembersko a časti regiónu Švábsko.

Po druhej svetovej vojne Spojenecké vojská ustanovili tri krajiny: Württembersko-Hohenzollernsko, (Južné) Bádensko (obe okupované Francúzkom), a Württembersko-Bádensko (okupované Spojenými štátmi). V roku 1949 sa tieto tri krajiny stali časťami Nemeckej spolkovej republiky. Článok 118 novej Nemeckej ústavy však jednako dovoľuje tieto krajiny zlúčiť. Po hlasovaní konanom 9. decembra 1951 boli tieto štáty zlúčené a to 25. apríla 1952 do spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko. V roku 1956 Federálny ústavný súd Nemecka ohlásil, že hlasovanie bolo nezákonné pretože bolo znevýhodnené obyvateľstvo Bádenska. Hlasovanie sa potom konalo znovu v bývalej oblasti Bádensko v roku 1970 s výsledkom viac než 81 % pre novú krajinu.

Geografia

Bádensko-Württembersko (mapa)

Bádensko-Württembersko susedí s nemeckými spolkovými krajinami Porýnie-Falcko (severozápad), Hesensko (sever) a Bavorsko (východ). Na juhu potom susedí so Švajčiarskom (s ktorým má hranice cez Bodamské jazero), (s kantónmi Schaffhausen, Aargau, Thurgau, St. Gallen, Zürich, Bazilej-vidiek a Bazilej-mesto), na západe s Francúzskom (oblasť Alsasko). A okrem toho aj s rakúskou spolkovou krajinou Vorarlbersko s ktorou má taktež hranicu cez Bodamské jazero.

V kraji sa nachádzajú tieto veľkomestá Stuttgart, Mannheim, Karlsruhe, Freiburg im Breisgau, Heidelberg, Heilbronn, Ludwigsburg, Ulm, Tübingen, Pforzheim a Reutlingen.

Západnú hranicu krajiny rovnako ako veľkú časť južnej hranice tvorí rieka Rýn. Schwarzwald (Čierny les), hlavné horské pásmo krajiny, sa týči na východ od rýnskeho údolia. Bádensko-Württembersko zdieľa Bodamské jazero ako aj pohorie Alpy zo Švajčiarskom.

V Bádensku-Württembersku pramení rieka Dunaj v blízkosti mesta Donaueschingen vo Schwarzwalde.

Vzdelanie

Bádensko-Württembersko je domovom niektorých z najstarších prestížnych univerzít v Nemecku, medzi ktoré patria univerzity vo Freiburgu, Heidelbergu a Tubingene. V krajine Bádensko-Württembersko sa nachádzajú štyri z deviatich nemeckých znamenitých univerzít (Freiburg, Heidelberg, Karlsruhe a Konstanz). Ďalšie univerzitné mesta sú Mannheim a Ulm. Popritom sú dve univerzity umiestené v hlavnom meste krajiny Stuttgarte, univerzita v Hohenheim a Univerzita Stuttgart. Ludwigsburg je domovom, slávnej národnej filmovej školy Filmakademie Baden-Württemberg.

Obyvateľstvo a jazyk

Bádensko-Württembersko sa dá rozdeliť na dve národnostné skupiny:

  • Bádencov - v Bádensku - symbolické hlavné mesto je Karlsruhe
  • Švábov - vo Württenbersku - hlavné centrum je Stuttgart

Oddelení sú od seba pohorím Schwarzwald. Z historických dôvodov sa nemajú veľmi radi a existujú medzi nimi drobné trenice, ale už nie na politickej úrovni. Švábi sú považovaní za veľkých lakomcov a hovorí sa im aj Škóti Nemecka.

V mnohých oblastiach v Bádensku-Württembersku, obyvatelia hovoria nárečím švábštinou a alemančinou, ktoré sú takmer nezrozumiteľné k nemčine, zvlášť v ich tvrdšej forme na vidieku.

Hospodárstvo

Spolková krajina Bádensko - Württumbersko patrí medzi najbohatšie a najrozvinutejšie oblasti Nemecka a Európy s tradične nízkou mierou nezamestnanosti.[1]V spolkovej krajine pôvodne vznikli a majú svoje firemné sídlá mnohé z celosvetovo pôsobiacich a známych technologických a výrobných podnikov, napr. Daimler AG, Porsche,Robert Bosch GmbH, výrobca optických systémov Carl Zeiss AG, softvérová spoločnosť SAP AG. Napriek prítomnosti veľkých celosvetovo pôsobiacich spoločností je hospodárstvo Bádenska - Württumberska charakterizované najmä stovkami menších a stredne veľkých priemyselných a technologických podnikov, ktoré vytvárajú základ hospodárskeho bohatstva regiónu.[2]Podľa štúdie ekonomických novín Wirtschaftwoche realizovanej roku 2007 je spolková krajina Bádensko - Württumbersko ekonomicky naúspešnejím a nadynamickejším regiónom Nemecka.[2]

Administratívne členenie

Bádensko-Württembersko je rozčlenené do 35 krajinských okresov (Landkreise) a 9 nezávislých mestských okresov (Stadtkreise). Landkreise aj Stadkreise sú zoskupené do štyroch vládnych obvodov (Regierungsbezirk) Freiburg, Karlsruhe, Stuttgart a Tübingen.

Deväť nezávislých mestských okresov (Stadtkreise):
BADBaden-Baden
FRFreiburg im Breisgau
HDHeidelberg
HNHeilbronn
KAKarlsruhe
MAMannheim
PFPforzheim
SStuttgart
ULUlm

35 okresov (Landkreise):

ULAlb-Donau
BCBiberach
BBBöblingen
FNBodensee
FRBreisgau-Hochschwarzwald
CWCalw
EMEmmendingen
PFEnz
ESEsslingen
FDSFreudenstadt
GPGöppingen
HDHHeidenheim
HNHeilbronn
KÜNHohenlohe
KAKarlsruhe
KNKonstanz
Lörrach
LBLudwigsburg
TBBMain-Tauber
MOSNeckar-Odenwald
OGOrtenau
AAOstalb
RARastatt
RVRavensburg
WNRems-Murr
RTReutlingen
HDRhein-Neckar
RWRottweil
SHASchwäbisch Hall
VSSchwarzwald-Baar
SIGSigmaringen
Tübingen
TUTTuttlingen
WTWaldshut
BLZollernalb
Okresy Bádenska-Württemberska

K okresu Konstanz patrí tiež exkláva Büsingen am Hochrhein (BÜS), v blízkosti Schaffhausenu ktorá je úplne obklopená Švajčiarskom.

Zoznam premiérov v Bádensku-Württembersku

  1. 1952 - 1953: Reinhold Maier (FDP/DVP)
  2. 1953 - 1958: Gebhard Müller (CDU)
  3. 1958 - 1966: Kurt Georg Kiesinger (CDU)
  4. 1966 - 1978: Hans Karl Filbinger (CDU)
  5. 1978 - 1991: Lothar Späth (CDU)
  6. 1991 - 2005: Erwin Teufel (CDU)
  7. 2005 - 2010: Günther Oettinger (CDU)
  8. 2010 - 2011: Stefan Mappus (CDU)
  9. od 2011: Winfried Kretschmann (Strana zelených)

Referencie

  1. ^ "GDP of state". Portal of the Baden-Württemberg Statistics Office.
  2. ^^ "BADEN – WÜRTTEMBERG – Economy". Eurostat. June 2004. Archived from the original on 23 December 2008.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.