Offenbach am Main

Archeologické nálezy dosvedčujú existenciu osídlenia už v rímskej dobe. Súčasný Offenbach vznikol ako malá dedina zrejme v druhej polovici 6. storočia. Pôvod názvu nie je úplne objasnený.

Rozvoj Offenbachu začal po roku 1466, kedy ho získal rod grófov z Issenburgu. Tí tu v 16. storočí vybudovali renesančný zámok, ktorý sa stal ich rezidenciou. V 16. storočí tu bola zavedená reformácia. Po nantskom edikte prijali Issenburgovci do Offenbachu veľké množstvo francúzskych hugenotov, čo prinieslo rozvoj remesiel. Tiež sem presunulo svoje remeslá mnoho remeselníkov z Frankfurtu, kde platili prísne cechové obmedzenia. Issenburská rezidencia tiež žila kultúrnym dianím, často sem zavítal Johann Wolfgang von Goethe, ktorý sa tu zamiloval do Lili Schönemannovej. Hosťami tu boli aj Wolfgang Amadeus Mozart a Niccolò Paganini, žila tu Sophie von La Roche. Okolo roku 1800 tu pobýval Alois Senefelder, ktorý tu vynašiel litografiu.

V roku 1815 stratil Karl z Issenburgu pre svoju blízkosť k Napoleonovi vládu nad Offenbachom. Podľa Viedenského kongresu pripadol rakúskemu cisárstvu, to ho však čoskoro postúpilo Hessensko-darmstadtskému veľkovojvodstvu. To zaviedlo v roku 1828 colnú úniu s Pruskom, čo pre Offenbach znamenalo konkurenčnú výhodu oproti Frankfurtu. V 19. storočí sa rozvíjala predovšetkým výroba koženého tovaru.

V roku 1888 tu bol navŕtaný prameň minerálnej vody pomenovaný na počesť 99 dní vládnuceho cisára Fridricha III., táto voda pre svoju slanosť však dnes už nie je využívaná. Roku 1917 bola dokončená budova vysokej školy užitých umení, ktorá je dodnes významným centrom dizajnu.

Na Veľký piatok roku 1919 sa tunajší komunisti pokúsili o prevrat a obsadiť kasárne, pričom bolo zabitých 17 osôb. Roku 1920 bol Offenbach po dobu jedného mesiaca obsadený francúzskymi vojskami.

Počas druhej svetovej vojny bolo zničených 36% stavieb v meste, mnoho ďalších historických domov bolo zbúraných pri prestavbe mesta v 50. rokoch 20. storočia. Roku 1954 prekročil Offenbach hranicu 100 000 obyvateľov. V 70. rokoch musel Offenbach ako jedno z prvých miest čeliť štrukturálnej premene priemyslu, keď tu zanikla kožiarska výroba. Offenbach ťažil predovšetkým z blízkosti Frankfurtu, v 90. rokoch bol napojený na sieť jeho prímestskej železnice (S-Bahn Frankfurt).

Offenbach má 403 chránených pamiatok, z toho 29 sa týka väčších pamiatkových celkov. Celkovo je tu na 1 600 chránených stavieb.

Obraz mesta bol výrazne ovplyvnený hugenotským prvkom, rad domov v mestskom centre má typické francúzske manzardové strechy.

Najväčšou pamiatkou v meste je zámok, je považovaný za jeden z najvýznamnejších renesančných komplexov na sever od Álp, hoci bol niekoľkokrát prestavaný. V súčasnosti je vo vlastníctve Hessenska a sídli tu spomínaná vysoká škola užitých umení.

Druhý zámok v meste sa nachádza v štvrti Rumpenheim. Jeho počiatky siahajú do 17. storočia, hlavná stavebná aktivita tu prebiehala na konci 18. storočia. Rumpenheim už nepatril Issenburgom, tunajší zámok bol rezidenciou grófov z Hanau a následne grófov hesensko-kasselských.

Pred reformáciou patril Offenbach k mainzskej arcidiecéze. V 16. storočia tu bola najprv zavedená luteránska reformácia, potom sa však Issenburgovci priklonili ku kalvinizmu. Až v roku 1634 bolo luteránom opäť umožnené pôsobiť v meste a od roku 1798 sa tu mohli konať aj katolícke bohoslužby. V roku 1848 boli obe protestantské konfesie zlúčené do Hesensko-nassauskej evanjelickej cirkvi.

V roku 1845 tu vzniklo nemecko-katolícke hnutie, ktoré sa neskôr premenilo na obec slobodného náboženstva. Z kresťanských cirkví tu pôsobí ešte grécka pravoslávna cirkev (jej najväčšia obec v Nemecku), Starokatolícka cirkev alebo Novoapoštolská cirkev.

V 19. storočí tu bola tisícčlenná židovská komunita, z ktorej do roku 1939 zostalo cez 500 členov, väčšina z nich neprežila druhú svetovú vojnu, napriek tomu bola po vojne obnovená a teraz má už opäť 1 000 členov.

Najnovšie sa tu tiež ustanovilo niekoľko moslimských komunít.

Územím mesta prechádza diaľnica A3, ktorá sa tu kríži s diaľnicou A 661.

Prvá železnica bola sprevádzkovaná v roku 1848 z Frankfurtu do Offenbachu. Potom čo v roku 1873 bola sprevádzkovaná železničná trať z Frankfurtu do Bebry, zostala pôvodná trať iba miestnou drahou a v roku 1955 bola zrušená. Na trati do Bebry vznikla hlavná stanica, vtedy dosť ďaleko od mesta a neskôr niekoľko ďalších staníc a zastávok. V súčasnosti v Offenbachu nezastavujú takmer žiadne diaľkové vlaky. S-Bahn Frankfurt má na území mesta vlastnú trať, ktorá prechádza centrom mesta tunelom sprevádzkovaným v roku 1995 (čiastočne sleduje priebeh zrušenej miestnej dráhy) s niekoľkými podzemnými stanicami.

Offenbach mal jednu z najstarších električkových prevádzok na svete, už v roku 1884 tu začala prevádzku elektrická električka s metrovým rozchodom. Neskôr bola prestavaná na normálny rozchod a spojená s frankfurtskou električkovou sieťou. Električková prevádzka v meste bol zrušená roku 1967, od tej doby končia električky na hraniciach mesta, kde sa prestupuje na autobusy.

Hoci po Mohane prechádza jedna z hlavných európskych vodných ciest, tunajší prístav má len malý význam a uvažuje sa o jeho zrušení.

Tak ako medzi inými susednými mestami, panuje aj medzi Offenbach a Frankfurtom rivalita. V tomto prípade je aj historicky podmienená. Kým Offenbach bol kalvinistický, Frankfurt bol luteránsky. V 18. a na začiatku 19. storočia sa v Offenbachu rozvíjali manufaktúry, zatiaľ čo Frankfurt sa orientoval na veľkoobchod. Až po pruskej anexii Frankfurtu (rok 1866) sa aj ten stal priemyselným mestom a začal sa prudko rozvíjať, na začiatku 20. storočia sa mohli do neho začleniť susedné pruské obce. Až od roku 1945 nie je hranica medzi oboma mestami súčasne tiež zemskou hranicou.

V športe bola táto rivalita vyjadrená predovšetkým futbalovými derby medzi klubmi Kickers Offenbach a Eintracht Frankfurt, avšak od roku 1984, kedy Offenbach zostúpil z Bundesligy (teraz je až v 3. lige) už k nim nedochádza tak často.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Offenbach am Main

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Offenbach am Main na českej Wikipédii.