Sofia

Mesto sa nachádza v západnej časti krajiny, v kotline Sofijska kotlovina, približne 50 km od hraníc so Srbskom. Pôvodne zaberalo mesto len malé územie v južnej časti kotliny, postupne sa rozrástlo na jej veľkú časť. Vzdialenejšie predmestia zasahujú až do okolitých pohorí - Starej Planiny na severe a Ljulin, Vitoša, Lozenska a Plana na juhu.

Niektoré mestské časti sa nachádzajú v nadmorskej výške až 700 m n. m., čo zo Sofie robí najvyššie položené hlavné mesto v Európe (ak nerátame horské miništáty).

Patrí k najstarším hlavným mestám Európy, jeho história sa datuje už od 8. storočia pred Kr., keď sa tu usadili Tráci. Bola založená pred 3 000 rokmi. Nachádza sa na planine s nadmorskou výškou 550 m n. m. Vzhľadom na jej zemepisnú šírku sú letá horúce a zimy chladné.

V rímskych časoch sa mesto volalo Serdica. Ležalo na spojnici, ktorá spájala Konštantínopolis (hl. mesto Byzantskej ríše) so západnou a strednou Európou a preto sa stalo cieľom útokov rôznych barbarských kmeňov (Huni, Avari, Maďari).

V 7. storočí na toto územie prenikli Slovania. V roku 809 dobyl Serdicu bulharský vládca Khan Krum. Slovania premenovali mesto na Sredets a v období byzantského panstva sa mesto nazývalo Triaditsa. Až v 14. storočí sa mesto stalo známejším a začalo sa nazývať podľa Kostola sv. Sofie (Sveta Sofija). V roku 1382 mesto dobyli Turci, ktorí tu vládli až do roku 1878. Osmanskú nadvládu pripomínajú okrem kúpeľov aj dve mešity.

Hlavným mestom Bulharska sa stalo až po roku 1878, keď bolo Bulharsko oslobodené spod tureckej nadvlády. Intenzívny rozmach mesta nastal za čias socializmu, k čomu prispela najmä industrializácia a stavba panelových sídlisk. Až po roku 1989 sa mesto začalo meniť na skutočnú modernú metropolu Bulharska. Medzi najväčšie atrakcie metropoly z minulej doby sa radia termálne pramene, ktoré sú aj dnes otvorené pre verejnosť.

Chrám Alexandra Nevského

Pre kompletnejší zoznam pamiatok pozri aj: Pamiatky v Sofii

• Chrám svätého Alexandra Nevského

Chrám patrí k najveľkolepejším kostolom v hlavnom meste. Bol postavený na pamiatku 200 000 ruských vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bulharska spod tureckej nadvlády v rokoch 1877/1878. Ruský cár Alexander II. je v Bulharsku uctievaný ako cár Osloboditeľ. Neďaleko chrámu sa vypína cárova vysoká jazdecká socha, ktorú vytvoril taliansky majster Arnoldo Zocchi (vysoká 14 metrov) oproti budove Národného zhromaždenia. Cárovým patrónom bol svätý Alexander Nevský, ktorý patrí k významným svätcom v ruskej pravoslávnej cirkvi a k významným panovníkom Ruska (zastavil expanziu Švédov a bojového Rádu nemeckých rytierov v 13. storočí do Ruska). Chrám nesie typické znaky ruskej pravoslávnej sakrálnej architektúry. Stavba sa začala v roku 1904 pod vedením ruského architekta A. N. Pomeranceva. Chrám je vyzdobený nástennými maľbami, mozaikami a ikonami, ktoré vytvorili bulharskí a ruskí umelci. Kupoly chrámu sú pokryté plátkovým zlatom. Stavba bola dokončená v roku 1913 a chrám bol vysvätený v roku 1924. Stal sa symbolom bratstva ruského a bulharského národa a myšlienky slovanskej vzájomnosti.

• Chrám svätej Sofie

Katedrála svätej Sofie patrí k najstarším pravoslávnym chrámom v meste. Vybudovaná bola už v 6. storočí. Počas tureckej nadvlády ju Turci znesvätili a využívali až do oslobodenia Bulharska ako mešitu. Bazilika nesie typické znaky byzantskej architektúry. Pomenovaná je podľa svätej Sofie, podľa ktorej je pomenované aj hlavné mesto Bulharska. Stavba bola vážne poškodená pri veľkom zemetrasení v 19. storočí.

Katedrála svätej Nedele

• Katedrála svätej Nedele

Kostol bol dokončený v roku 1863. Známy je hlavne kvôli atentátu z roku 1925, ktorý si vyžiadal veľa nevinných obetí a silno poškodil aj kostol. Kostol bol znesvätený počas komunistickej diktatúry. Dnes opäť slúži bulharskej cirkvi.

• Chrám svätého Juraja

Tento kostolík – rotunda z rímskych čias (4. storočie) sa nachádza vo vnútornom dvore medzi budovami hotela Balkan a Prezidentským sídlom. V tureckých časoch slúžil ako mešita. Dnes je opäť pravoslávnym chrámom. V chráme sa nachádzajú vzácne nástenné maľby z obdobia bulharského stredovekého štátu. Okolie kostola je archeologickým miestom, kde sa našli základy rímskych hradieb a vodovodu.

• Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu

Tento chrám bol dokončený v roku 1914 a prezývajú ho ruský kostol. Kostol sa nápadne podobá na kostoly ruskej pravoslávnej cirkvi, pre ktoré sú typické cibuľovité veže. Za svoju existenciu vďačí ruskému diplomatovi Semontovskému – Kurilovi, ktorému sa bulharské pravoslávne obrady nezdáli dostatočne pravoslávne, aby sa ich mohol zúčastňovať.

Národné divadlo Ivana Vazova

• Národné divadlo Ivana Vazova

Neoklasicistická stavba pomenovaná po národnom buditeľovi Ivanovi Vazovovi. Ivan Vazov (1850 – 1921) patrí medzi najvýznamnejších klasikov bulharskej literatúry. Veľa diel tohto spisovateľa bolo preložených aj do cudzích jazykov. Medzi najslávnejšie diela patrí román Pod jarmom.

• Sofijská synagóga

Jedna z najväčších synagóg na Balkáne. Nachádza sa západne od mestskej tržnice. Postavená bola v roku 1910 a slúžila pomerne početnej komunite bulharských židov. V interiéri sa nachádza mosadzný svietnik, ktorý váži takmer 2 000 kg.

• Mešita Baňa Baši

Mešita pochádza zo 16. storočia a jej meno je odvodené od blízkych minerálnych prameňov. Ide o spomienku na okupáciu mesta Turkami. Mešita je dielom známeho osmanského architekta Mimara Sinana. V súčasnosti je to svätostánok, ktorý slúži veriacim moslimom v hlavnom meste Bulharska.

Podľa údajov z roku 2001 žilo v Sofii 1 170 842 obyvateľov[1].

Náboženské zloženie obyvateľstva

• pravoslávni – 1 122 944
• moslimovia – 8 614
• protestanti – 3 269
• rímski katolíci – 2 574

a iní

Sofia Metro

Doprava v hlavnom meste Bulharska je na balkánske pomery veľmi dobre organizovaná. Zaisťuje ju sieť električiek, autobusov a trolejbusov. Okrem nich tu premávajú aj súkromné minibusy, ktoré sa v bulharskom jazyku nazývajú maršrutki. Oproti autobusom a trolejbusom sú rýchlejšie, ale aj podstatne drahšie. V meste je aj podzemné metro, ktoré má dve linky, jednu z letiska do centra mesta, druhu z centra mesta na západné predmestie Ljulin. Prvý úsek metra bol slávnostne otvorený v roku 1998 (jeho výstavba však trvala takmer 20 rokov).

• 
  Chrám svätej Sofie
• 
  Chrám svätého Juraja
• 
  Sveti Nikolaj Čudotvorec

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sofia

• Oficiálna stránka mesta Sofia

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sofia na nemeckej Wikipédii.